Nie je to tak. Demokratické podniky sa v nijakom ohľade nesprávajú ako kapitalistické. Pre jednu základnú vec – pracovná sila v demokratických podnikoch nepatrí medzi výrobné náklady – preto nemajú ani najmenší záujem na znižovaní týchto nákladov, lebo predstavujú príjmy pracujúcich. Podniky riadené pracujúcimi, na rozdiel od kapitalistických, nie sú zainteresované na redukcii počtu pracovných síl. Demokratické firmy nezvolia v praxi cestu znižovať príjmy, aby druhí mohli zarábať viac. Málokedy prepúšťajú zamestnancov, iba ak v situácii finančnej núdze, dokonca aj vtedy prevláda úsilie čo najviac rozdeliť záťaž a znižovať počet zamestnancov prostredníctvom odchodu do dôchodku alebo dobrovoľného odchodu. Zamestnanosť v demokratických firmách je vo všeobecnosti istejšia ako v kapitalistických.
Je tu ešte jeden zaujímavý dôsledok. Úspešné firmy riadené zamestnancami na rozdiel od kapitalistických nemajú jednoznačnú tendenciu expandovať. Kým sa kapitalistické firmy snažia maximalizovať celkový zisk, demokratické sa naopak usilujú maximalizovať zisk na pracovníka.
Tieto rozdiely vyúsťujú do rozdielnych expanzných dynamík. V praxi to môže znamenať, že keď stúpa dopyt po produktoch demokratickej firmy, tak zamestnanci automaticky nezamestnajú nových pracovníkov, aby si zabezpečili vyššiu produkciu, ale budú skôr ochotný sami zvyšovať produkciu a dosahovať tým vyšší zisk na pracovníka až do bodu optimálnej efektívnosti. Pri prekročení tohto bodu je efektívnejšie prijať nového zamestnanca, lebo sa taktiež zvýši jednotlivý zisk. Taktiež si môže demokratická firma zvoliť namiesto zvyšovania ziskovosti na pracovníka cestu skrátenia pracovného času a prijať nového zamestnanca. Alebo dokonca aby nebol nikto ukrátený, môžu sa zamestnanci dohodnúť, že tí, ktorý chcú viac zarábať budú viac robiť a tí čo chcú viac voľna budú robiť menej. O všetkom si rozhodnú sami, lebo ne je žiadny dôvod, aby to niekto rozhodol za nich.
Z toho vyplýva:
- Firmy v ekonomickej demokracii budú chcieť skôr ostať menšie ako podobné podniky v kapitalizme. Keď raz firma dosiahne veľkosť optimálnu pre technickú efektívnosť, zabrzdí rast. Ak bude dopyt po výrobkoch vysoký, vzniknú nové firmy (táto dynamika bola viditeľná v mondragónskych družstvách, ktoré sa potom vzájomne spájali).
- V ekonomickej demokracii sa monopolistické tendencie výrazne obmedzia; monopoly vznikli, lebo úspešnejšie firmy pritlačili k múru svojich protivníkov, prípadne ich kúpili. Hospodárstvo v ekonomickej demokracii je zároveň viac aj menej konkurencieschopné ako v kapitalizme. Pri súperení jednej firmy s druhou je menšia bezohľadnosť a zároveň je menej pravdepodobné, že sa stanú monopolnými. Už Marx odhalil protirečenie v kapitalizme: Čím je ekonomika súťaživejšia, tým je pravdepodobnejšie, že veľká ryba zhltne malú, čo vyústi do monopolu, ktorý je antitézou konkurencie.