Deň smiechu a ruského humoru v lingvokultúrnom kontexte v Ruskom centre v Prešove.
1. apríla sa uskutočnila prednáška pána profesora Jozefa Sipka z Inštitútu rusistiky Prešovskej univerzity v Prešove. Pán profesor prednášal na tému Lingvokultúrne kódy ruského smiechu.
Prvý apríl je už od dávnych čias v mnohých krajinách považovaný za Deň smiechu rus. День смеха alebo Deň bláznov a hlupákov rus. День дураков.
Korene tohto dňa siahajú do ďalekej minulosti. V tento deň sa ľudia zvyčajne obliekali do smiešnych kostýmov, vystrájali žarty svojim priateľom a známym a plnili rôzne vtipné úlohy. V niektorých krajinách sa robia žarty len dopoludnia, v iných krajinách to trvá po celý deň. Ten, kto v tento deň nepochopí aprílový žart sa považuje za aprílového hlupáka.
V Rusku sa udial prvý masový aprílový žart v Moskve v roku 1703. Hlásatelia pozvali davy ľudí na mimoriadne predstavenie a keď všetci prišli, odhalili záves s nadpisom: ,,Prvého apríla nikomu neverte!“ Týmto sa veľkolepé predstavenie ukončilo.
Na prednášku prišli pedagógovia, študenti aj hostia mimo univerzity
1. apríla, na Deň smiechu, sa v Ruskom centre Prešovskej univerzity v Prešove uskutočnila pri tejto príležitosti prednáška pána profesora Jozefa Sipka z Inštitútu rusistiky Prešovskej univerzity v Prešove. Pán profesor prednášal na tému Lingovkultúrne kódy ruského smiechu. Táto téma je spracovaná aj v jeho monografii s názvom Lingovkultúrne kódy súčasného ruského smiechu, ktorá bola vydaná v Prešove, v roku 2015.
Prednášky sa zúčastnili pedagógovia a študenti zo Strednej odbornej školy gastronómie a služieb v Prešove a taktiež skupina študentov z tretieho ročníka Inštitútu rusistiky Prešovskej univerzity v Prešove. Na prednáške si hostia vypočuli niekoľko výstižných ruských vtipov a anekdot nielen zo sovietskych čias, ale aj zo súčasnosti. Ruské vtipy a anekdoty sa týkali predovšetkým politického systému, politických činiteľov, alkoholizmu a zobrazenia jednoduchého naivného človeka. Naivný človek sa v slovenskom kontexte zvyčajne označuje ako hlúpy Jano alebo Móricko, v ruskom kultúrnom priestore je to Vova, Voloďa, alebo Ivan. Medveď ako symbol Ruska sa stal taktiež fenoménom v ruskej kultúre, čo sa odrazilo aj vo vtipoch a humorných scénkach.
Vyjadrenie smiechu a humoru je aktuálnou témou z rôznych hľadísk, či už jazykového, kultúrneho alebo lingvokulturologického, nakoľko smiech a humor je neoddeliteľnou súčasťou každodenného života človeka.
Smiech a humor zohrávajú v živote človeka veľmi dôležitú úlohu. Pán profesor Sipko zdôraznil, že ruský národ je literárno-centrický, čo sa odráža aj u takých významných spisovateľov ako sú, napr. N.V. Gogoľ, A.P. Čechov, N.A. Nekrasov a iní. Profesor zacitoval úvod z ruskej komédie Revízor, od spisovateľa N.V. Gogoľa, čím len potvrdil dôležitosť a prítomnosť smiechu a humoru v ruskej literatúre. N.V. Gogoľ vo svojich dielach poukazoval na smiech cez slzy, a tým nastavoval zrkadlo vtedajšej spoločnosti a poukazoval na jej nedostatky. Taktiež dal pán profesor do pozornosti krátke vtipné poviedky L.N. Tolstého, v ktorých sa odráža ruská mentalita a tradície v rôznych vtipných situáciách.
Lingvokultúrne skúmanie jazykových jednotiek v ruskej kultúre pomáha hlbšie spoznať etnokultúrny obraz Ruska a jeho tradície. Ruské anekdoty odrážajú mentalitu, históriu, kultúru a súčasnosť Ruska vo veľmi krátkej a výstižnej forme. Pritom je pre správne pochopenie často potrebné poznať nielen reálie a tradície národa, ale aj celkový lingvokultúrny kontext celej danej komunikačnej situácie.
Dávame do pozornosti najbližšie podujatie Ruského centra, prezentáciu projektu a sympózium s názvom Ruský jazyk pre všetkých rus. «Русский язык для всех». Podujatie sa uskutoční 3. apríla 2019 o 11:30 hod. v Ruskom centre Prešovskej univerzity v Prešove. Srdečne Vás pozývame!
Mgr. Gabriela Turisová/Ruské centrum v Prešove
