Vyšlo 16. 8. 2016 na DAV DVA.
Výskum oxfordských vedcov Freya a Osbourna z roku 2013 dochádza k záveru, že by počas nasledujúcich dvoch dekád mohlo zmiznúť až štyridsať sedem percent súčasných pracovných miest. Otázkou ostáva, či tieto miesta stihnú byť nahradené inými a taktiež aký bude mať tento prechod dopad na celú spoločnosť. Nesmieme zabúdať na dopady prvej priemyselnej revolúcie, na osudy miliónov ľudí, ktorý v jej dôsledku prišli o prácu alebo dopadli ešte horšie.
Industry 4.0 je zásadným skokovým momentom, ktorý hádže spoločnosť niekam úplne inde. Ako príklad uvediem veľké transnacionálne korporácie typu VW. Tieto obrovské spoločnosti začali vo veľkom prechádzať na subkontraktoring, offshoring a outsourcing. Zoštíhlili sa, zmenšili a delegovali problémy s konkurencieschopnosťou na svojích dodávateľov – a vyhrali. Ich hlavná sila je, že finalizujú a dodávajú konkrétnym zákazníkom. Sú hlavným mocenským faktorom.
Hlavná sila transnacionálnych spoločností nebude spočívať v diktovaní podmienok svojím dodávateľom, ale v tom, že budú jediní, ktorí vďaka systému Big data budú mať informácie o tom, čo očakáva konkrétny zákazník, kedy, ako a v akej podobe. Tieto firmy budú ovládať všetky informácie o očakávaní zákazníkov.
Zákazník dnes nechce masový produkt v miliónoch kusov, chce individualizovaný produkt. Na výrobu individualizovaných produktov je potrebný modulárny systém, z ktorého skladáte ako zo skladačky iné alternatívne podoby finálneho produktu. Dnes je možné, že to dokonca prebieha v reálnom čase na rôznych miestach výroby, vďaka komunikačným technológiam.
Niet pochýb, že sa v priebehu krátkej doby zmení charakter výrobných vzťahov a s nimi aj celá spoločnosť, keďže charakter výroby priamo či nepriamo ovplyvňujé celé fungovanie spoločnosti. Budeme mať vďaka technológiam viac času na sebarealizáciu alebo sa staneme ich otrokmi? V období zlatého veku kapitalizmu, od konca druhej svetovej vojny až po 70. roky, sa ekonomická výkonosť niekoľkonásobne zvýšila, no aj napriek tomu sa v tomto období neskracoval pracovný čas. V dnešných časoch sme svedkami ešte zaujímavejšieho úkazu – produktivita práce a HDP síce stúpa, no pracovné miesta nepribúdajú, naopak, niekde sa aj strácajú. Na jednej strane máme skupinu ľudí, ktorí nemajú prácu a majú veľa voľného času, a na strane druhej skupinu pracujúcich, čo prácu majú a pracujú stále viac, zvyšuje sa počet nadčasov a práca cez víkendy.
Hlavná otázka pri 4. priemyselnej revolúcii je nasledovná: síce nám dodá špičkové výrobky, ale s akou potrebou práce? Pre ilustráciu: VW v Bratislave má tri montážne plošiny, kde na každej pracuje približne 1300-1400 zamestnancov. Štvrtámontážna plošina, ktorú teraz budujú, bude potrebovať 260 zamestnancov a má väčší výkon ako tie predchádzajúce. Za minimum práce.
Ďalším dobrým príkladom je prípad aplikácie Instagram, určenej na zdieľanie fotiek, urobených chytrými telefónmi. Tá bola v roku 2012 predaná za dvanásť miliárd dolárov. Mala tridsať miliónov užívateľov a len trinásť zamestnancov. Firma Kodak, do istej miery akýsi predchodca Instagramu, skrachovala pár mesiacov predtým. Zamestnávala 145 tisíc ľudí po celom svete…
Eśte jedna dôležitá otázka: Aká je reprodukcia práce? Ešte v 80-tych rokoch sa predpokladalo, že každé zaniknuté miesto bude nahradené novým, s vyššou kvalifikáciou, vyššiou mzdou a ocenením. Súčasnosť vyzerá inak. Reprodukcia práce vedie k inej rovine. Vzniká úzka skupina miest, ktoré sú vysoko špecializované a s vyšším platom, bonusmi a všetkým ostatným, a prevažná väčšina miest s nízkou kvalifikačnou náročnosťou a nižšou mzdou. Vzniká vysoká miera neistoty. Poznáme všetky oblasti, v ktorých dochádza k likvidácii potreby práce, ale žiadnu oblasť, v ktorej sa potreba práce zväčšuje.
Industry 4.0 vs. národné štáty
Dôsledky ekonomickej globalizácie sú už na úrovni štátov nezvládnuteľné. Globálny kapitalizmus spôsobil problémy miliónom ľudí a ohrozuje miliardy. Ak sa nevzdáme technologického rastu v prospech lokálnych sebestačných komunít, potom budeme musieť skoncovať s myšlienkou trhovej ekonomiky ako prevládajúceho ekonomického modelu.
Ak by ostal globálny ekonomický systém neriadený, celá spoločnosť by nakoniec skončila v područí globálnych finančných gigantov. Takto utváraná spoločnosť by bola spravovaná vybranou skupinou mocných, vlastniacich všetky prostriedky na jej riadenie. Už žiadny národ ani štát, ale strategickí plánovači a vrcholoví riaditelia by určovali, kde alokovať výrobné kapacity, postaviť nové mesto či nemocnicu. Do úvahy by prichádzali výhradne kritériá návratnosti a miery zisku, žiadny verejný záujem. V takto formovanej spoločnosti by aj najnaivnejší priaznivci voľného trhu plne pochopili nezlučiteľnost globálneho súkromného záujmu a spoločenského dobra.
Je nevyhnutné zvoliť si buď technologický rozvoj a riadenú spoločnosť, alebo spoločnosť bez globálnej správy s nižšou ekonomickou výkonnosťou a lokálnym hospodárstvom. Kombinácia kapitalisticky riadenej spoločnosti a ďalšieho technologického rozvoja je totiž pre ľudstvo smrteľná.
Zdroje:
[1] Peter Stanek : https://www.youtube.com/watch?v=DU9Yt_w7A50
[2] Martin Kráľ : Plánovaná spoločnosť je nevyhnutná
[3] Katerina Smejkalová : http://denikreferendum.cz/clanek/20037-rizika-a-sance-digitalizace
