Uvedomujem si, že v línii mojich profesionálnych záujmov je zdravotné postihnutie vnímané ako bolesť a bezmocnosť. Zameriavam sa preto na odkrývanie hodnoty jednotlivca a jeho osobnostných predpokladov , ktoré sú dôležité pre neho aj pre spoločnosť .
Uvažujem však aj v širších súvislostiach a zamyslel som sa nad problematikou národných záujmov, spravodlivej globalizácie a absenciou citu a charakteru. Je pravdou, že som nikdy nebol tak zneistený budúcnosťou ako v období posledných 2 rokov. Možno to súvisí s celkovou geopolitickou situáciou alebo s dozrievaním/dospievaním našich detí a tiež s obavami o ich ďalší osud v tomto európskom priestore v horizonte 10-20 rokov. Neviem, či sa už začal veľký reštart civilizácií alebo sa musí odohrať ešte čosi strašnejšie ako permanentná hrozba terorizmu a pandémie ?
Som toho názoru, že by bolo potrebné definovať národné záujmy a prekonzultovať ich v odborných, aj občianskych kruhoch. Národné záujmy v rámci globalizácie v tej časti sveta, kde žijeme, ustupujú do pozadia, strácajú sa za scénou. Existujú bezvýznamne niekde na okraji diania, ale miesto, kde sa niečo deje, vyprázdnili. Globalizácia sama osebe nie je ani spravodlivá, ani nespravodlivá, ani ju neriadi subjekt, ktorému možno pripisovať ľudské vlastnosti, je to jav, zmena okolností, na ktoré treba reagovať. Národné záujmy sú samozrejme dôležité. V našej časti sveta sa nám akosi nedarí využívať globalizáciu na posilnenie národných záujmov. Globalizácia a národné záujmy sa dostávajú do rozporu, čo rozhodne neprispieva ani k perspektíve, ba ani k stabilite. Globalizácia nemá prirodzený priebeh, hoci má prirodzený základ. Jej metamorfózy závisia od priania veľkých korporácií a tým pomáhajú niektorí politici. Globalizácia však rozhodne neznamená, že lokálne a národné je podriaďované globálnemu. Globalizácia skôr zdôrazňuje, že politický proces sa prehlbuje a rozširuje v tom zmysle, že lokálne, národné a globálne udalosti sú v neustálom vzájomnom vzťahu a v prepojenosti.
Taktiež som smutný z toho, že medzi ľuďmi sa vytratil cit a charakter . Bohužiaľ, dnes je citové vnímanie, a tým podmienené konanie, skôr na príťaž. Vo svete plnom pretvárky a závisti sa tí spravodliví podvedome uzatvárajú do seba. Cit považujem za najdôležitejšiu výbavu, akú človek a ľudská spoločnosť má. Dnes viem, že cit si treba strážiť a pestovať ho. Je správne podporovať všetko, čo ho rozvíja, a brániť sa všetkému, čo ho otupuje. Cit je podľa môjho názoru aj vedomý nástroj spoločenských, aj politických rozhodnutí. Vyhorení, sebe odcudzení ľudia majú v sebe len zlosť, nenávisť a zlobu. Nemajú nádej na pozitívnu nenávisť bojujúcu za pozitívne hodnoty, lebo sú buď nemúdri alebo majú sklon k sociopatii. Prajem Vám preto milí čitatelia menej nenávisti a charakterných ľudí v tomto chaose hodnôt . Charakter totiž podporuje telesnú krásu a obohacuje mužov a ženy , keď ich opúšťa mladosť.
Mám obavu, aby sme v istom momente neuvrhli celý svet do veľkých revolučných zmien, a tak odsúdili dnešnú mladú generáciu do chaosu trvajúceho niekoľko desaťročí, pričom by došlo k veľkým stratám na životoch, v ekonomike a aj v životnej úrovni.
PhDr. Dušan Piršel
Riaditeľ Inštitútu pre pracovnú rehabilitáciu občanov so zdravotným postihnutím
