Aké sú najväčšie problémy dneška? Hoci sa nám niekedy môže zdať, že čas plynie pomaly, tak predsa len si dovolím skonštatovať, že každý človek by každý deň odpovedal inak. Kým pred rokom by niektorí mohli považovať za problém výsledok parlamentných volieb, dnes je to pandémia COVID 19. A zajtra či o ďalší rok?
AK sa politická situácia upokojí a ak sa podarí dostať COVID pod kontrolu, tak opäť sa v nás môžu prebudiť témy environmentálne. Klimatické zmeny sú tu totiž stále. Či sú voľby alebo vírus.
A ich dôsledky sú neraz neviditeľné. Súčasnú pandémiu vnímajú niektorí ako “školuhrou” nazvládanie oveľa ťažších kríz budúcnosti, medzi ktoré prakticky s istotou patrí aj klimatická kríza. Žiaľ z tejto školy hrou vychádzame zatiaľ ako západná civilizácia aj ako Slovensko veľmi zle.
Pokiaľ ide teda o celospoločenské, celosvetové a individuálne problematické udalosti (oblasti, kauzy), tak sa na to každý pozerá inak. Dosť závisí od toho, že aký má človek vek, aké finančné zabezpečenie, aký majetok a najmä, aké má vzdelanie alebo vedomosti o problémoch širšieho charakteru, prípadne aj od toho, že v ktorej časti našej Zeme žije.
Nie som odborníkom na všetko, takže sa pozerám na to predovšetkým z pohľadu profesionality. Podľa profesora a klimatológa Milana Lapina určite nás čakajú značné problémy, ktoré súvisia s narušením ekologickej stability našej Zeme, s škodlivým znečistením prostredia, s preľudnením Zeme, nedostatkom zdrojov a nakoniec s rýchle sa meniacou klímou na Zemi.
Slnko je veľmi stabilným zdrojom energie pre Zem, v posledných 150 rokoch kolíše množstvo energie dopadajúce na zemský povrch zhruba o 0,2 W/m2 (menej ako 0,1%), ak to berieme ako 11-ročný priemer. Za rovnaké obdobie zosilnel skleníkový efekt atmosféry o 2,5 W/m2, všetko vplyvom ľudskej činnosti.
Práve rýchle sa meniaca klíma sa môže v niektorých regiónoch dostať na prvé miesto medzi závažnými problémami, pretože klíma sa nebude meniť rovnako na celej Zemi a ani nebudú rovnaké negatívne dôsledky. V husto zaľudnených rozvojových krajinách bude ale na prvom mieste problém nedostatku zdrojov alebo z toho vyplývajúce konflikty.
Preto sa nepodarí vyriešiť spomalenie globálnej klimatickej zmeny a musíme sa skôr orientovať na adaptáciu na klimatickú zmenu. Spomalenie klimatickej zmeny sa totiž dá riešiť len s celosvetovou dohodou o spravodlivom a rýchlom znižovaní emisie skleníkových plynov.
Akonáhle by sa začali tu v Európe robiť nejaké zásadnejšie opatrenia vedúce k rýchlemu zníženiu emisií CO2, tak rady popieračov narastú. Súhlasím so stanoviskom analytika globálnych trendov, ktorý tvrdí ,že je príjemnejšie veriť tomu, čomu chceme veriť, ako “riešiť” nejaké vedecké štúdie, na ktorých pochopenie navyše potrebujete kombináciu intelektu, vzdelania a záujmu o svet.
Nielen u nás, ale žiaľ na celom svete prebieha veľký pokus s ignorantstvom .Preto som o našej šanci na spomalenie, alebo dokonca zvrátenie vývoja klímy veľmi skeptický – čo mi je ľúto, vzhľadom na generáciu našich detí a ich potomkov.
Aj v tomto komentári som sa snažil obklopiť hodnotnými vzťahmi a to je tou najlepšou investíciou do budúcnosti.
Dušan Piršel
Neredukoval by som problém ľudstva na problém klímy a otepľovania. Je to ako s chorobou. Často je sprievodným príznakom choroby horúčka. Ale predsa vieme, že zrazenie horúčky chorobu nelieči. Presne tak ani zastavenie globálneho oteplenia, aj keby sa podarilo, ten hlavný problém nevyrieši.
Hlavný problém je ten, že liberalizovaný globalizmus sa príliš spolieha na trh. Lenže trh popri mnohých užitočných veciach produkuje aj mnoho vecí, ktoré nikto na trhu nechce. Jednou z takých vecí je aj to nadbytočné teplo. Redukovať ten problém na produkciu CO2 je hlúpy alibizmus.
Treba ľudstvo nastaviť tak, aby bolo so zvyškom sveta v dynamickej rovnováhe (homeostáze). Mnohé oveľa „primitívnejšie“ civilizácie to dokázali, ale naša nie.
Lebo nám chýba kolektívna inteligencia, o ktorej autor tohto článku písal pred časom.
Ďakujem za múdre a kvalifikované stanovisko. Zjavne som to nedomyslel. Musím súhlasiť.
ešte dodávam, že na riešenie akéhokoľvek problému je potrebný záujem všetkých zainteresovaných. Nemôže to byť tak, že menšia časť ľudstva na Zemi to bude riešiť a väčšia časť bude zneužívať dosiahnuté výsledky. Raz to tú menšiu časť „prestane baviť“ a potom už bude naozaj zle.
Presne! Toto je dobrá pripomienka. Ľudia musia aspoň cítiť, že je problém a musia si uvedomovať, že ho treba riešiť. Nerobím si ilúzie, že by tento problém dokázala riešiť väčšina, ale keby aspoň tí, čo ten problém riešiť nedokážu, neprekážali tým, čo ho riešiť chcú a dokážu.
Zaujímavá je kniha prof. Šmajsa a jeho prednášky.
To čo sa deje okolo nás …. a čo sa deje v nás …a s nami, je do značnej miery spôsobené spoločenským systémom v ktorom žijeme. Podľahli sme konzumu – všetko čo sa dá konzumujeme (aj kultúru, aj omšu v kostole, aj túto vládnu krízu). A sme pripravení konzumovať stále viac. Nestačí nám konzumovať to, čo je doteraz známe a čo je k dispozícii – ale vytvárame si stále nové a novšie potreby. Kedysi Veblen písal o Teórii zahálčivej triedy a OKÁZALEJ SPOTREBY. Tento typ spotreby sa dnes šíri nielen medzi bohatou a „záhalčívou“ triedou….ale medzi všetkými triedami spoločnosti (obrovský objem zbytočnej spotreby – vyhadzovanie potravín, plytvanie energiou…!). Táto planéta reaguje teraz klímou…. A naše pokusy obmedziť CO2 sú iba takým prelievaním vody pomocou sita. Pozeral som reláciu v nemeckej satelitnej TV a propagačný film o boji proti klimatickým zmenám. Veľmi dlho tam ukazovali veľmi povrchnú debatu pomocou smartfonu cez celú planétu….. medzi pubertálnou mládežou. Vyzeralo to ako slabá, povrchná a prízemná (zbytočná) metóda ako riešiť klimatické zmeny (len nedávno niektoré médiá uvádzali koľko energie spotrebuje naša elektronická komunikácia … alebo len udržiavanie elektronického trhu Bitcoinu). To čo sme doteraz získavali od prírody bez problémov (čistá voda, ťažba nerastov) nemalo pre nás skoro žiadnu alebo iba nízku hodnotu (a skoro žiadnu cenu). Teraz len problém čistej pitnej vody ukazuje, koľko to vyžaduje prostriedkov a energie.
P.S.: na záver vtip z Dobrého vojaka Švejka. Švejk hovorí: ono zeměkouule jsou vlastně dvě. Jedna – ta menší, na tý mi žijeme. Druhá – tá mnohem větší je uvnitř té menší na který žijeme !
Záverom by som chcel zdôrazniť to, že ekologické myslenie bez dostatočných odborných (vedeckých) znalostí môže spôsobiť viac škôd ako osohu. To by si mali uvedomiť všetci ekologickí nadšenci, hlavne z radov vedeckých amatérov.