Zastávam názor, že to, čomu dnes čelíme, je totiž bezprecedentná globálna katastrofa v podobe smrtiacej vírusovej pandémie, dôsledky ktorej si dnes ako ľudstvo ani len nedokážeme predstaviť.
Pandémia nového koronavírusu (ochorenie Covid-19) odhalila zraniteľnosť globálneho ekonomického systému a globálneho politického usporiadania a stala hlavnou civilizačnou hrozbou súčasnosti.
S rozširovaním súčasnej pandémie koronavírusu fakticky do všetkých kontinentov vzniká úplne nová planéta – planéta, ktorá sa už nedá porovnať so Zemou, ktorú sme poznali ešte pred niekoľkými mesiacmi.
Druhou vážnou výzvou je zastaviť ekologickú katastrofu, do ktorej sa rútime . Ako upozorňuje významný klimatológ profesor Milan Lapin v súčasnosti je dosť sporne vedená diskusia aj na úrovni EÚ a OSN.
Rozvinuté krajiny majú snahu znižovať emisiu skleníkových plynov do atmosféry, no robia to dosť pokryteckým systémom. Jeho názor k vyhláseniu tzv. Európskeho klimatického zákona, ktorý schválili Rada EÚ a Parlament EÚ 21.IV.2021, týka sa to uhlíkovej neutrality krajín EÚ do r. 2050 a zníženiu emisie skleníkových plynov do atmosféry v EÚ o 55% do roku 2030 v porovnaní s rokom 1990:
Je to stanovisko (alebo vyhlásenie) politikov, ktoré nie je v súlade s vedeckými analýzami. Nie je totiž jasné, že či pôjde o emisiu skleníkových plynov a fosílneho CO2 zo zdrojov na území EÚ alebo či sa to bude týkať všetkých tovarov a služieb spotrebovaných na území EÚ a občanmi EÚ.
Znižovať emisiu fosílneho CO2 a iných skleníkových plynov sa totiž dá aj tak, že sa kritické tovary dovezú z tretích krajín (produkty metalurgie, ťažkého a chemického priemyslu, cement, potraviny, energetická biomasa…).
Dôležité je znižovanie emisie skleníkových plynov na celej Zemi a nielen v EÚ. V krajinách mimo EÚ sa totiž rovnaké tovary vyrábajú obvykle s podstatne vyššou emisiou skleníkových plynov ako v EÚ. Ako hovorí pán profesor:“ Sledujem každý mesiac priemernú koncentráciu skleníkových plynov v atmosfére Zeme a vôbec nie je badať spomalenie ich nárastu v posledných rokoch. „
Výziev môže byť veľa, ale všetky sú nedosiahnuteľné, ak to nebudú chcieť vrcholoví politici.
Politici, ktorí nás zdanlivo zastupujú v modeli parlamentnej demokracie sú volení len na obmedzené obdobie, sú to veľakrát skôr dobrodruhovia, než ľudia s náležitou kvalifikáciou, a preto sa zvyčajne takto komplikovaným témam venujú len okrajovo, odsúvajúc problém pre nasledujúce generácie ďalších „našich“ budúcich zástupcov.
Tiež je veľmi dôležité , aby každý človek pochopil, že je potrebné zásadné zmeniť spôsob nášho života, spôsob nášho nazerania na svet v ktorom žijeme, na našu rolu v ňom. Na dopady našich krokov a rozhodnutí, ktoré každý deň robíme a na našu individuálnu zodpovednosť za ne. Každý by sme sa mali snažiť maximálne využiť svoje vedomosti, schopnosti a svoj vplyv na to, aby takáto zmena nastala čo najskôr.
Dušan Piršel
