Dušan Vučković: „Slovákom prajem, aby zostali svoji, aj keď sú v EÚ, aby si udržali svoje názory.“

Prinášame vám rozhovor s Dušanom Vučkovićom, občanom Srbska, profesorom pre hru na akordeóne na konzervatóriu v Srbsku, ktorý študoval na VŠMU v Bratislave a vo voľnom čase sa venuje dejinám. Denne sa snaží rozvíjať srbsko-slovenské vzťahy na sociálnych sieťach. Rozhovor pripravil náš redaktor Marek Kopilec.

Zdravím Dušan. Ste aktívny člen facebookovej skupiny Srbsko-slovenské priateľstvo. Tento rozhovor bude z hľadiska potreby informovania našich čitateľov o našom bratskom národe dlhší, tak nebudem zdržiavať a idem rovno k otázkam. Na úvod by som sa vás chcel spýtať, aký je váš pohľad na rozpad Juhoslávie?

Myslím si že, samotná idea zjednotenia všetkých Slovanov bola na Balkáne citeľná predovšetkým u Srbov a v prípade iných národov (predovšetkým Chorvátov a bosnianskych moslimov), to chcela iba menšina. Idea o zjednotení národov do jedného štátu je o dosť staršia, prvé náznaky boli už v XIX. storočí, keď sa začala vzbura v Srbsku proti Osmanskej ríši a po úspešných bojoch a získaní samostatnosti sa Srbi v iných krajoch, ktoré boli pod Rakúsko-Uhorskom, snažili bojovať za oslobodenie a zjednotenie so Srbskom. Nenávisť Moslimov a Chorvátov voči Srbom sa prejavovala už v XIX. storočí, keď od roku 1895 až do roku 1902 sa v Chorvátsku zorganizovalo viac antisrbských demonštrácií – zvlášť bola významná tá z roku 1902, kde priamo útočili na Srbov v Záhrebe a na ich majetok. Tieto veci sa aj v Srbsku dnes málo študujú, lebo počas komunizmu sa režim snažil, aby všetky veci, ktoré mohli rozvinúť prejavy nacionalizmu a pomsty, sa zametali pod „koberec“. V prvej svetovej vojne Srbi bojovali proti Rakúsko-Uhorsku, kam patrili aj dnešné Chorvátsko a Bosna. Chorváti a bosnianski Moslimovia tvrdo bojovali proti Srbom, ale nakoniec ako porazená strana museli prijať naše priania a to hlavne vytvorenie zjednoteného Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov v roku 1918, ktoré úprimne chceli len Srbi. Po útoku Nemecka na zjednotený štát sa Chorvátsko stalo nemeckým protektorátom a dostalo nezávislosť. Ich storočná nenávisť konečne vyšla na povrch a rozhodli sa, že „srbskú otázku” vyriešia raz a navždy. V tomto chorvátskom štáte Srbi tvorili jednu tretinu (okolo 1 200 000 ľudí), pričom plán Chorvátov bol nasledovný: časť previesť z pravoslávnej do katolíckej viery, časť vyhnať a časť zlikvidovať. Ten plán im takmer vyšiel, lebo civilov nemal kto brániť. Bohužiaľ pre srbský národ, vo vojne Briti podporili komunistov a nie rojalistov, ako sa očakávalo, a komunisti následne vyhrali občiansku vojnu, čím sa vytvorila komunistická Juhoslávia, ktorá nahradila predvojnovú monarchistickú Juhosláviu. Po vojne sa režim snažil zlé činy Chorvátov z druhej svetovej vojny zamiesť pod „koberec“, aby sa na to všetko zabudlo, a aby sa spolu išlo do „šťastnej“ budúcnosti. Tá druhá Juhoslávia trvala do roku 1991, keď sa Chorváti a Slovinci rozhodli z nej vystúpiť. Bohužiaľ, Chorváti sa to rozhodli urobiť násilnou cestou, a dôkazom je aj fakt, že od sedemdesiatych rokov sa pripravovali na vojnu – ich ustašovská emigrácia financovala kupovanie zbraní a tak vypukla vojna. Rezultát vojny poznáme, Chorváti už pomocou Západu dostali nezávislosť, ale ešte dovtedy vyhnali 250 000 Srbov z Chorvátska, takže takmer vyčistili krajinu od Srbov. Myslím si, že z tej Juhoslávie profitovali najviac ostatní, kým my Srbi sme sa dvakrát zmýlili – preto si myslím, že aj keď sme Slovania, tretíkrát to už nebude možné. Lepšie žiť jedni vedľa druhých. Samozrejme, o tom sa dá písať dlho. Aj keď iní možno majú inú verziu dejín 20. storočia, myslím si, že čísla hovoria jasne o tom, kto je najväčšia obeť Juhoslávie, a že sme to my. Takže radšej si volím menšie Srbsko ako veľkú Juhosláviu. Je to niečo úplne iné ako Československo.

Čo myslíte, prečo ešte Republika srbská v Bosne stále nie je súčasťou Srbska?

Nie je, pretože medzinárodné spoločenstvo to nechce. Myslím si, že otázka Republiky Srbskej a prípadného zjednotenia ešte nie je na dennom poriadku. Hlavne si myslím, že sa hranice na Balkáne ešte s konečnou platnosťou nedefinovali. Samozrejme, ľud v Srbsku a Republike Srbskej to chce.

Rozumie bežný Srb, napríklad z oblasti Belehradu, Macedóncovi zo Skopje alebo Slovincovi z Mariboru?

Áno, macedónčina je blízka a slovinčina trochu menej, ale dá sa jej rozumieť. Ak je problém, tak Macedónci a Slovinci hovoria srbsky, lebo sa srbčinu učili v škole, ale mladšia generácia v týchto krajinách jej už rozumie menej. Slovinčina, aj keď patrí k južnoslovanskej skupine, je bližšia západoslovanským jazykom – slovenčine a češtine. Ja som začal rozumieť po slovinsky, až keď som sa naučil po slovensky. Bežne však normálne hovorím s Macedóncami a Slovincami po srbsky, a oni tiež, ale rozumiem im, aj keď hovoria svojou rečou.

Zaujímajú sa – a vedia – niečo občania vašej krajiny o živote ľudí v iných slovanských krajinách, napríklad Slovákoch a Čechoch?

Áno, veľmi sa zaujímajú zvlášť o Slovákov a Čechov. Zvlášť v Srbsku, okrem Rusov najviac majú radi Slovákov. U nás žije veľká slovenská menšina, okolo 70 000 vo Vojvodine, a oni sa u nás cítia ako doma, ale naozaj. Ja som študoval v Bratislave a keď hrali futbal Slovensko a Juhoslávia, Slováci z Vojvodiny fandili spolu s nami. Až tak majú radi zem, kde žijú. Aj blízkosť krajín samozrejme hrá v náš prospech. Je veľa turistov, ktorí chodia do Česka a Slovenska, aj keď si myslím, že by sa mali organizovať cesty zvlášť na Slovensko. Zatiaľ je hlavnou destináciou Praha a v Bratislave sa maximálne iba zastavia, ale ja hovorím priateľom v Srbsku, že je to veľká škoda, že sa propaguje Česko oveľa viac a že Slovensko má veľa toho čo ponúknuť. A každý, kto bol na Slovensku, je úprimne oduševnený a hovorí, že sú nám Slováci bližší ako Česi. Aj ja to hovorím.

Čo myslíte, čo by mohlo viac spojiť južnoslovanské národy jednak medzi sebou a jednak so západoslovanskými a východoslovanskými národmi?

Ja si myslím, že nový juhoslovanský národ už nevznikne a ani nechcem, aby sa to stalo, lebo nás Srbov tie dve Juhoslávie stáli viac ako milión a pol obetí. U nás na Balkáne je to nemožné. Dejiny a fakty to ukázali. Čo sa týka iných slovanských národov, najbližšie k nejakému zjednoteniu majú Slováci a Česi a tiež napr. Rusi a Bielorusi či Čiernohorci a Srbi. Aj keď my Srbi by sme radi vstúpili do nejakej únie so Slovákmi, Čechmi, Slovincami, Macedóncami, Rusmi a Bielorusmi, myslím si, že ostatné slovanské národy majú na to iný názor. Túto ideu jedného štátu nechcú Poliaci, Chorváti a Ukrajinci, lebo sú najviac orientovaní na Západ, kým v Bosne sa orientovali k Turecku, čo potvrdili aj dejiny.

V ktorých mestách v Srbsku to najviac žije v tom zmysle, že ľudia si večer môžu dovoliť chodiť do kaviarní v letnej sezóne a v zime napĺňajú kluby a kultúrne priestory?

V každom meste sa to dá a to žije. Samozrejme čím väčšie mesto, tým lepšia zábava a viac kultúrneho diania. Mne sa osobne páči Nový Sad a Belehrad, ale ani moje mesto Kragujevac na tom nie je zle. :)

Ktoré oblasti vo vašej krajine sú najviac chudobné, že ľudia v nich potrebujú materiálnu pomoc?

Najviac chudobné časti krajiny sú juh a juhovýchod. U nás existuje príslovie „čím južnejšie, tým smutnejšie“. Takže juh krajiny, hranica s Kosovom.

Ktoré mestá a časti miest sú vyslovene nebezpečné kvôli mafii, gangom alebo niečomu inému?

Najviac sú to nové sídliská vo veľkých mestách. Napr. Nový Belehrad, Zemun, Voždovac, sú to okrajové časti miest. Existuje Novobelehradský gang, Zemunský klan, Voždovacký gang, atď…

Koľko Srbov žije mimo svojej krajiny?

Presný počet sa nevie, ale hovorí sa, že koľko Srbov žije v Srbsku, toľko aj v zahraničí. V Srbsku je okolo 7,5 milióna, v Bosne 1 200 000, v Chorvátsku 200 000, Čiernej Hore 200 000, Kosove 150 000, Macedónsku 50 000, v bývalej Juhoslávii žilo okolo 9 miliónov Srbov, ale mimo Balkánu (západná Európa, Amerika, Austrália) ešte okolo 4 miliónov Srbov. Takže vo svete je približne 12 až 13 miliónov Srbov.

Koľko detí má priemerný občan vašej krajiny?

Málo, tu máme demografický problém, priemer 1 až 2 deti.

V čom sú iné Srbky, čím sú špecifické ako ženy?

Možno v temperamente. Sú veľmi krásne, ale aj temperamentné, možno tým, že sme trochu bližšie k Stredozemiu, takže u nás existujú aj dievčatá, u ktorých si myslíte, že sú z Talianska, ale aj u ktorých si myslíte, že sú z Ruska…

Kde trávi väčšina Srbov svoje letné dovolenky?

Najviac v Čiernej Hore a Grécku.

Aké vlastnosti Slovákov by si mali osvojiť Srbi a naopak, aké vlastnosti Srbov by mali prevziať Slováci, aké im chýbajú?

Od Slovákov by sme si mali osvojiť reálnosť, skromnosť a Slováci od nás možno viac bojovnosti za svoje národné ciele. Myslím si, že také spojenie slovenských a srbských vlastností by bolo ideálne.

Aké osobnosti z vašej krajiny by sme mali sledovať z hocijakých odborov?

Čo sa týka historických osobností, tak najmä Nikola Tesla, fyzik a svetoznámy vedec, Ivo Andrić, spisovateľ, ktorý dostal Nobelovu cenu, Stefan Nemanja, zakladateľ stredovekej dynastie Nemanjić, Petar Petrović Njegoš, najväčší epický básnik Srbov, Djordje Petrović-Karadjordje, vodca vzbury proti Turkom a zakladateľ súčasnej srbskej dynastie, či knieža Lazar, vodca Srbov v Kosovskej bitke (1389). Dnes máme tenistu Novaka Djokovića, režiséra Emira Kusturicu, a veľa dobrých vedcov, filozofov, spisovateľov, hudobníkov, ktorí sú vynikajúci, ale možno vo svete menej známi.

Aké internetové stránky z vašej krajiny by sme mali sledovať?

Stránky, ktoré sa zaoberajú dejinami, národnou obrodou, hudbou a tak ďalej, napr. Projekat Rastko.

Ako vidíte budúcnosť Srbska?

Vidím ju v spolupráci s Ruskom, Slovenskom, Čínou a všetkými krajinami, ktoré sa nepodieľali na agresii proti nám. Samozrejme, musí sa spolupracovať so všetkými, ale len pokiaľ majú úprimné priateľské ambície voči nám.

Na záver – chceli by ste niečo odkázať Slovákom?

Slovákom prajem, aby zostali svoji, aj keď sú v EÚ, aby si udržali svoje názory. Spoluprácu s Ruskom a samozrejme v rámci Vyšehradskej štvorky, ktorá tvorí v určitom zmysle opozíciu v rámci EÚ. Osobne si prajem, aby ste zostali sami sebou, aby ste udržiavali svoje vlastnosti, kvality, jedinečnosť, skromnosť a všetko bude dobré. :)

Ďakujem, že ste venovali svoj čas tomuto rozhovoru. Slováci sa vďaka nemu veľa dozvedia. Nech sa vám darí. :)

Foto: archív Dušana Vučkovića

Redakčná poznámka: Redakcia DAV DVA nezodpovedá za prezentované názory prispievateľov či respondentov a nemusí sa s nimi úplne, ani čiastočne stotožňovať.

Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne

Zdieľaj tento článok:

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *