Otázky podstaty bytia
V roku 2019 vyšla Radoslavovi Rochallyimu, ktorý sa prejavil ako talentovaný autor už v piatich básnických zbierkach a jednej prozaickej knihe, filozofická novela Mythra Invictus s podtitulom O údele človeka, ktorú venoval krvi. Z tohto pohľadu možno rôznorodo pochopiť pomenovanie titulu. Azda len dôkladné prebádanie tejto knihy nám môže zodpovedať naše zaváhania, ba na dôvažok prekvapiť. Publikácia inšpirovaná mitraizmom ponúka v slede faktografickej línie čerpajúcej zo zachovaných informácii i mnoho ďalších línií, z ktorých každá sa dá osobitne analyzovať. Bádame tak niekoľko obsahových a myšlienkových rovín, vďaka ktorým sa dielo stáva nadčasovým. Hlavnou mustrou diela sa stalo hľadanie odpovedí na zásadné otázky, ktoré sú súčasťou a podstatou filozofie. R. Rochallyi sa vo svojom diele zameral na otázku podstaty bytia, hľadania zmyslu života, na problémy sužujúce nejedného človeka, neschopného napriek znalosti riešení riadiť sa nimi. Cestou duchovného precitnutia a nájdením podstaty bytia autor cez hlavného hrdinu poukázal na vnútornú silu, na dôležitosť viery a odhodlania. Cez spomínanú problematiku prináša svojou publikáciou náhľad do ľudskej duše a cez prierez hlbokých myšlienok prináša v istých momentoch akýsi návod na obnovu ľudského vnímania či správania. Príbeh o ľudstve, o krvi nás všetkých je prerozprávaný očami hlavného hrdinu Cauta, ktorého zákutia ľudskej duše a modely správania opisuje tak generálne a neviazane, až sa jeho poslanie stáva do tej miery nadčasovým, až by sme mohli povedať, že jeho reálnou nenaplniteľnosťou je večným. Na to, aby sme vedeli vnímať svoje ja a okolie bez nánosov spoločnosti – v čistej podstate, potrebujeme vynaložiť veľa úsilia, ktoré sa v podaní publikácie dostáva až do nedosiahnuteľných rovín ľudského bytia. Človeku tak len zostáva čítať. Viac- krát čítať tento titul a pre pochopenie a osoh plnohodnotne vnímať.
Textová línia a štruktúra je miestami niekedy priveľmi jednoduchá, no myšlienkovo taká presýtená, že v konečnom dôsledku dochádza k nielen textovej harmonizácii, no aj k myšlienkovej vyváženosti. Odkaz, ktorý zanecháva prostý príbeh o Cautovi, môžeme bezpochyby nazvať večne živým. R. Rochallyi sa z filozofického hľadiska pozrel na problematiku ľudstva, spoločnosti, jeho vnímania sveta, okolia – všetkého s čím bežne dochádzame do kontaktu. Načrtol modely správania, dôležitosť zmeny, výraznej pokory a pochopenia, ktorých nádej v konečnom dôsledku zničil smrťou hlavného hrdinu, ktorého za jeho dobro zahubí spoločnosť. Tvrdil síce Mythra, že ľudia sú hlúpi. No hľadal cestu k ná- prave? Hľadal. No či konal? Dielo prináša návody ako, no neprináša riešenia. Zostávajú otázky na naše odpovede. Filozofická kniha R. Rochallyi je o to hodnotnejšia.
Olívia Stachová
Experiment s poetikou mýtu
Kniha Mythra Invictus od R. Rochallyiho je novelou, ktorá čitateľovi predostiera najelementárnejšie a zároveň najdôležitejšie otázky ľudstva – zmysel života, smrť, dobro, pravda, Boh. Zobrazuje zdanlivo jednoduchý príbeh človeka menom Caut, ktorý si uvedomil nezmyselnosť bytia, a preto sa pobral do hôr s nejasným úmyslom vziať si život alebo vstúpiť do seba a byť sám so svojím smútkom. Tam stretáva chlapca s menom Mythra, ktorý mu ukazuje zmysel života a odpovedá mu na večné otázky jestvovania. Touto minimalistickou, ba až primitívnou dejovou líniou, zacielením na hrdinu, ktorý je vyvolený poznať pravdy života a využívaním archetypálnych symbolov autor presvedčivo napodobňuje mýtus. Text je podaný vecne, stroho a záhadne, teda i použitým jazykom dosahuje daný efekt. Vo vetách je často použitá inverzia, čo pôsobí starobylo a zároveň vzďaľuje text od prózy smerom k básnickému textu. Okrem toho, že jazyk využíva elementárne reálie ako sú voda, oheň, zvieratá, pôsobí často i mimočasovo a transcendentálne, keďže autor vytvára zvláštne, netradičné spojenia. Tieto originálne jazykové hry vyvolávajú silný estetický zážitok. Spomeňme tu aspoň jeden príklad pre lepšiu ilustráciu. V texte nájdeme takýto prírodný obraz: 16. Sledoval ako vietor trhá mraky. / 17. Štíty hôr boli jeho nožnice. Tieto obrazy sú taktiež intenzívne básnické. Uvedené vety, rovnako ako ďalšie prvky v texte, ukazujú i ďalšiu vec. Prózu nemožno považovať za vernú kópiu starovekého mýtu. Nožnice nie sú najtypickejším predmetom nachádzajúcim sa v mýtoch. Taktiež niektoré myšlienky a pocity hrdinu Cauta pripomínajú skôr novodobého človeka. Autor teda vy- užíva poetiku mýtu, ale experimentuje s ňou a tvaruje ju do svojej vlastnej podoby. Okrem toho, že sám mýtus je v dnešnej literatúre experimentom, novela je už na prvý pohľad novátorským literárnym pokusom. Vidno to totiž v jej forme. Text je netypicky členený číslovaním. Každá myšlienka – pozostávajúca z jednej alebo niekoľkých viet – tvorí samostatný bod. Týmto vydelením čitateľ nadobúda pocit, že nečíta čisto prozaický text, ale skôr akýsi hybrid. Okrem toho, tým, že každá myšlienka je formálne vydelená, stáva sa každý bod akosi dôležitým a podstatným. Týmto spôsobom autor dosahuje, že nijaká myšlienka nezostane v texte ukrytá či nepovšimnutá. Každá veta je vystavená na svetlo a detailne vnímaná. Myšlienky je dokonca možné čítať aj bez kontextu celej prózy a tým sa dajú vnímať ako citáty či aforizmy. Niektoré body sú skutočne samostatné svojou estetickou originálnosťou či vlastnou myšlienkou. Tu sa dostávame k najdôležitejšej vlastnosti prózy Mythra Invictus, ktorá súvisí s jej hlbokými úvahami. Kniha nie je dielom čisto literárnym. Nedáva iba otázky, dáva priamo odpovede, čo z nej robí dielo filozofické. Na pozadí prostej dejovej línie autor predostiera filozofiu vysvetľujúcu základné ľudské témy. Zrejme nebude náhoda, že pri hľadaní odpovedí sa hrdina musí vrátiť k svojej pôvodnosti. Stáva sa z neho prírodná bytosť. Tu sa vysvetľuje i využitie mýtu a mýtických symbolov ako ná stroja na návrat k pôvodnosti a základné- mu vysvetleniu sveta a života. Hrdina Caut sa vracia k svojim zá- kladom, nadobúda po- chopenie a vie, kam smerovať v budúnosti. Odpovede, ktoré zaznievajú z úst chlapca Mythru, sú vo svo- jej podstate smelým a jednoznačným vy- svetlením zmyslu života, smrti i perspektívy budúcnosti. Budúcnosť má priniesť človeka, ktorý bude dokonalý, no ľudstvo často zájde do slepej uličky a pomýli sa. Caut prišiel do hôr ako človek bez nádeje, no tam si začína uvedomovať mnoho vecí, a preto je vyznenie knihy skôr pozitívne a radostné, prináša svetlú perspektívu. Práve o to šokujúcejšie je, keď napokon autor ľudstvo predsa zatratí a vyhlási za neschopné pochopiť základné pravdy. Tým, že ľudia Cauta nepochopili, vyložili si mylne jeho slová a opäť zišli z cesty. Caut im chcel hovoriť o Bohu a oni si Boha urobili z Mythru. Ľudia zabudli na svoju pôvodnosť, od základnej myšlienky sa vzdialili mylnými interpretáciami, čo ženie ľudstvo nesprávnym smerom. Je toto posolstvom knihy? Čitateľovu perspektívu v mnohom ovplyvní, ak pri čítaní pozná náboženstvo zvané mitraizmus. Je to náboženstvo siahajúce až k starým Indoeurópanom, ktoré uctieva Mitru ako spasiteľa, veľmi podobne ako dnešné kresťanstvo uctieva Krista. V porovnaní s týmto kultom sa odrazu symbolika textu nejaví náhodnou. V obradoch a predstavách mitraizmu sa vyskytuje býk, havran, orol, a dokonca i princíp nekonečnosti času Aion či jaskyňa, presne ako v texte. Autor teda zámerne odkazuje na toto zabudnuté náboženstvo, ktoré kedysi predstavovalo silnú konkurenciu kresťanstvu, a z ktorého kresťanstvo prebralo mnohé predstavy a rituály. Sám názov diela Mythra Invictus znamená v preklade Neporaziteľný Mitra. Autor postavu Mitru predstavuje inak, ako ho videlo staré náboženstvo. Sám Mitra sa vidí inak. A prečo je neporaziteľný? To je už na posúdení každého čitateľa, ako si tento súvis vysvetlí. A taktiež, čo si z knihy odnesie, aké posolstvo uchváti práve jeho myslenie, pretože podnetov na výber je skutočne dosť.
Alexandra Čobejová
LITERÁRNY TÝŽDENNÍK (dvojčíslo 11 – 12) 25. marca 2020
