Zdieľaj článok:
Prepošlite článok emailom

Vážení priaznivci DAV-u DVA

Väčšina našich čitateľov má silné sociálne cítenie a hlási sa k zdravému vlastenectvu. Čakajú nás zásadné politické udalosti - referendum o predčasných voľbách a následne zásadný boj o ďalších charakter našej spoločnosti.

V DAV-e DVA stojíme na Vašej strane. Pre pravidelných prispievateľov okrem iného pripravujeme aj špeciálne benefity: vypnutie reklamy, výrazné zľavy v e-shope INLIBRI, podielovú knihu a iné... Vernostný program zverejníme v apríli.

Ak chceme naďalej rásť, nebude to možné bez vybudovania silnej podpornej komunity. Staňte sa jej členom, pomôžte nám v tomto úsilí tým, že budete pravidelne finančne podporovať DAV DVA.

Podporte nás pravidelnou sumou, 4, 6, alebo 10 a viac eur mesačne..
Číslo účtu: IBAN: SK72 8330 0000 0028 0108 6712


Priateľ od našich západných susedov mi poslal do pozornosti tento článok z Deutsche Welle a požiadal o jeho spracovanie. V originále mal článok názov „V Európe rastie rozčarovanie z demokracie“. Bol reakciou a komentárom na rozsiahlu štúdiu University of Cambridge, ktorá prebiehala od roku 1995 v 154 krajinách sveta na niekoľkých miliónoch respondentov. V závere táto štúdia konštatuje, že za posledných 20 rokov hlavne v starých a veľkých demokraciách skokovo stúpol podiel občanov nespokojných so stavom demokracie. Napríklad v USA v polovici 90-tych rokov bolo len asi 25 % nespokojných občanov, od krízy v roku 2008 v niekoľkých skokoch narástol tento podiel na dnešnú hodnotu 50 %.

Tento jav sa však neprejavuje homogénne vo všetkých krajinách rovnako. Zdá sa byť výraznejší na juhu a východe Európy a menej výrazný na severe. Dokonca autori štúdie identifikovali niekoľko krajín, kde je nespokojnosť občanov mimoriadne nízka a nazvali ich „ostrovom spokonosti“. Ide o Dánsko, Švajčiarsko, Nórsko a Holandsko.

Zaujímavosťou je situácia priamo v Británii. Tam podľa štúdie nespokojnosť z vysokej hodnoty okolo 60 % v 70-tych rokov trvale pomaly klesala až po približne najlepšiu úroveň okolo referenda o Brexite. Potom sa v priebehu posledných dvoch rokov od 2018, zrejme vplyvom zdanlivého patu okolo Brexitu, skokom vrátila na pôvodnú úroveň. Skvelou aktuálnou ilustráciou je twitterový status Nigela Farragea z ulíc Londýna zo sobotného podvečera, keď sa Brexit stal realitou.

Je príznačné, že keď sa Oxfordská štúdia pokúša o definovanie príčin, píše o raste politickej polarizácie, ekonomickej frustrácii a upozorňuje najmä na nárast populistických strán, najmä v „nových demokraciách“, kde sa po eufórii z transformácie prejavujú podobné prvky ako korupcia, konflikty medzi skupinami občanov a stúpajúce násilie v mestách. Profesor David Runciman však pripája poznámku: „Musíme opustiť štýl krátkodobého myslenia len o bezprostredných politických krízach a musíme sa zamerať na dlhodobejšiu perspektívu, aby sme boli schopní vidieť potenciálne dlhodobé trajektórie demokracie. To znamená, že musíme rozpoznať, čo je pre demokraciu podstatné a čo je len náhodná udalosť, a čo sme schopní zmeniť.“

Článok z Deutsche Welle cituje Severina Schmidta, spoluautora podobnej štúdie zameranej len na Nemecko, ktorý hovorí: „Nemusíme sa obávať, že demokracia je v ohrození, ale tá erózia dôvery napríklad znižuje schopnosť zostavovať koaličné vlády. Myslím, že je dôležité presadzovať politiku, ktorá reálne niečo mení. Medzi občanmi totiž stúpa citlivosť vnímania na to, čo politika môže robiť, a čo nesmie.“

Pozrel som si citovanú takmer 100-stranovú štúdiu a zaujal ma tam jeden graf – porovnanie vývoja spokojnosti s demokraciou za obdobie posledných 30 rokov medzi západonemeckými (modrá) a východonemeckými (červená) spolkovými krajinami.

V roku 1991 úroveň 40 % spokojnosti vo východných krajinách odrážala ešte vtedajšiu socialistickú realitu. Za 30 rokov však stúpla len o 10 % a vôbec sa výrazne nepriblížila k spokojnosti západných Nemcov. Priznám sa, že tento graf ma veľmi prekvapil a vyvolal celú záplavu otázok. Najnaliehavejšia je o tom, či „jadro“ EÚ vôbec dokáže Európu integrovať, keď sa jej to zjavne nedarí ani so samotným Nemeckom a z globálneho aspektu ten presadzovaný spôsob integrácie v konečnom dôsledku viedol k Brexitu.

Komentár v nemeckej štúdii hovorí, že hlavným zdrojom tohto rozdielu nie sú bezprostredné krízy, ako prílev imigrantov, ale sociálna nerovnosť. So zhoršovaním situácie v sociálnej oblasti sa zhoršuje aj celkové vnímanie stavu demokracie. Vo svetle tohto komentára sa za 30 rokov zrejme nepodarilo vyrovnať sociálne rozdiely medzi východom a západom ani v Nemecku.

Ale vráťme sa späť k pôvodnému článku z Deutsche Welle. Ten skúma aj „európske hodnoty“. Mnoho sa o nich hovorí, ale vieme presne, čo to je? Na čom by sa väčšina Európy bola schopná zhodnúť?

Napríklad väčšina Európanov sa nezmieri so zneužívaním politiky (vľavo hore), úplatkárstvom (vpravo hore), daňovými podvodmi (vľavo dolu) a menej prísne (vpravo dolu) posudzuje príležitostný sex.

Európania sú však rozdelení takmer na polovice v takej podstatnej veci ako náboženstvo – na otázku, či veria v nebo, odpovedala presná polovica, že nie, ale druhá polovica buď áno, alebo v tom nemá jasno.

A otázkou „na telo“ je napríklad akceptovanie homosexuálnych párov ako adoptívnych rodičov:

V tejto otázke je priepastný rozdiel nielen medzi starými európskymi demokraciami a novými členmi Únie, ale napríklad aj medzi Českom a Slovenskom.

Zaujímavá je aj otázka, koho by ľudia neakceptovali ako suseda – zhora dolu: 70 % neakceptuje notorických pijanov, 26 % neakceptuje imigrantov, 25 % neakceptuje moslimov, 4 % neakceptuje kresťanov.

.

Súvisí deficit demokracie s kapitalizmom?

Tento rozsiahly prieskum, práve vzhľadom na súvislosť medzi sociálnou nerovnosťou a spokojnosťou s demokraciou, doplním o článok z CNBC o tom, že nedávno sa uskutočnilo svetové stretnutie elít v Davose a Richard Edelman tam referoval o prieskume z 28 krajín a 34 000 respondentmi, ktorý sa uskutočnil v závere roka 2019, s prekvapujúcimi(?) výsledkami:

  • 78 % ľudí si myslí, že elity bohatnú a väčšina ľudí žije len od výplaty po výplatu;
  • 56 % si myslí, že kapitalizmus vo svojej dnešnej forme robí vo svete viac škody ako osohu;
  • Len v dvoch krajinách sa ľudia dívajú do budúcnosti s väčším optimizmom ako pri rovnakej štúdii pred rokom – sú to Južná Afrika a Zjednotené arabské emiráty;
  • Vo veľkých európskych demokraciách (Francúzsko, Nemecko, Spojené kráľovstvo, Taliansko) len 20 – 30 % ľudí očakáva, že sa v najbližších piatich rokoch ich finančná situácia zlepší;
  • V kontraste oproti tomu v Číne hľadí do budúcnosti až 69 % ľudí optimisticky a ešte viac optimizmu je v Brazílii, Emirátoch, Kolumbii, Indii, Indonézii a vedie Keňa s 90 %;
  • 48 % ľudí si myslí, že „systému“ na nich nezáleží, podľa toho, ako sa k nim chová vláda a verejný sektor;
  • 57 % je presvedčených, že vlády preferujú len úzke skupiny;
  • 61 % verí, že vláda nerozumie novým technológiám natoľko, aby ich bola schopná riadiť.

Zdroje:

https://www.dw.com/en/europe-increasingly-disenchanted-with-democracy/a-52190290

https://www.cam.ac.uk/stories/dissatisfactiondemocracy

http://library.fes.de/pdf-files/fes/15621-20190822.pdf

https://www.cnbc.com/2020/01/20/davos-most-think-capitalism-does-more-harm-than-good-survey-shows.html

Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne


32 thoughts on “Európa zažíva krízu demokracie

  • 7. februára 2020 at 20:44
    Permalink

    Dobre že ste sem takýto článok zavesili, Marian. Dúfam že sa diskutéri nebudú vyhraňovať „voči Vám“ lebo nie ste autor a ten preklad oceňujem. ANO, vládne rozčarovanie nad „demokraciou“ a schválne dávam úvodzovky. Lebo to už demokracia NIE JE. Vládne ideologická diktatúra zmesi liberálnych a kváziľavicových dogiem, nemôžem zabrániť pravičiarom, že to nazvali „neomarxizmom“, lebo vzácne sa tí najľavicovejší spájajú s najliberálnejšími a je to teda ozaj JEDOVATÁ ZMES na občana: nemôže vysloviť svoj názor, ak ho vysloví, je za to obmedzovaný a trestaný, ak je trestaný médiami, stáva sa z neho vyvrheľ ( a milióny ľudí odrazu pociťujú, ako to bolo v trednom boji socializmu a kapitalizmu v 50-tych rokov 20.storočia – a i u nás.
    Osobne to pociťujem teraz ako kandidát presadzujúci národohospodársku problematiku v Ľudovej strane Naše Slovensko (už ani nehovorím Kotlebovci ale ľudovci) a vidím, že nielen sme „ukričovaní“, ale aj odstraňovaní – napríklad i teraz z predvolebných duelov na TA3. Ale ok, to je politika a vážim si, že ako dlhodobý diskutér „ešte z čias keď ma brali ako ľavicového“ tu mám možnosť aspoň diskutovať (čo v Pravde či na webSlove nehrozí). Tak ako kedysi v 1990-tom, ja som sa nezmenil ani o centimeter, ale politická nálada sa „otočila“ – vtedy sa z komunistov stali demokrati a kresťania do rána, ale bol som stále vľavo, dnes sa z pravice a liberálov stávajú neomarxisti a ja som „nacista“ a stále som vľavo… i keď u ľudovcov,…čože, ja to unesiem…ale či sa nezbláznia slniečkári s heslami „Mladá sila“ a „Poďme do nich!“ a nezvrhnú sa oni na niečo fanatické až fašistické – toť otázka…lebo KRÍZU DEMOKRACIE skôr teraz zneužívajú tieto politické sily.
    Hlavný problém je ten, že vládne mamon – teda už nemáme koruny, tak vládne EURO nad všetkým.

    Reply
    • 8. februára 2020 at 8:32
      Permalink

      HNEDÝ LUMPENPROLETARIÁT OBCHÁDZA SLOVENSKO
      Kotlebovci predstavujú ten najrýdzejší lumpenproletariát. Ich zväzovanie s klérom, postoje k menšinám, k ženám, demokracii, k nacionalizmu a zatuchnutej 75 ročnej minulosti.

      „Aby neonacisti vzbudili sympatie, museli naoko pustiť zo zreteľa vlastné záujmy a skladať svoj obžalovací spis proti opozičným liberálom len z hľadiska záujmov vykorisťovanej robotníckej triedy. Tak si zabezpečujú zadosťučinenie, že môžu teraz vyspevovať na vládne koaličné strany potupné pesničky a šepkať im do ucha viac-menej zlovestné proroctvá. „

      Žiaľ bola to robotnícka trieda , ktorá sa neuveriteľne zdiskreditovala, keď sa prišla z ČKD do Prahy v 1989 vyhrážať vláde generálnym štrajkom a pád potvrdila československá robotnícka trieda ako väčšina, v najbližších voľbách. Dnes by komunistov nevolila a zostávajú jej len plané sľuby neonacistického lumpenproletariátu sľubujúceho švajčiarske platy a socialistické výhody.

      „Lumpenproletariát, táto pasívna hniloba najnižších vrstiev starej spoločnosti, býva proletárskou revolúciou miestami strhávaný do hnutia, ale podľa svojho životného postavenia bude skôr ochotný zapredať sa pre reakčné výčiny.“
      Marx, Komunistický manifest

      A tento hnedý puch minulosti nás chce presvedčiť o svojej role spasiteľa?

      Reply
      • 8. februára 2020 at 9:25
        Permalink

        No, – a máte to. Hnedý lumpenproletariát – to nevymyslí politológ, to vymyslí popletený rozum zapáleného ľavičiara, ktorý študoval Marxa a Engelsa (pojem „lumpenproletariát“ ako váľajúci sa chudobní s čúčom v ruke) a spojí to so slniečkársko- liberálnym svetonázorom („hnedý – to je každý kto nemyslí a nehovorí ako ja“). Takže wannabe= chcel by byť/anglický preklad.
        Dajme definícu tej „hnedosti a lumpenproletariátu“: Fašizmus je spojenie finančných a priemyselných korporácií a korupčnej vládnej moci s luzou, čo je typický kriminálny a chudobou zaťažený živel. V roku 2020 sa to prejavuje podporou globálnych korporácií vládam, ktoré sú ochotné zabudnúť na svoj ľud a zatratia národný štát, za prispenia mimovládok financovaných oligarchami typu Soroš a v spojení s navezenou luzou hádžucou kamene do davu verejných zhromaždení…dobrý si, wannabee…

        Reply
  • 7. februára 2020 at 22:56
    Permalink

    Mám takú skúsenosť, že veľa ľudí si predstavuje demokraciu ako nejaký zázračný nástroj, ktorý ako keby „poletuje niekde vo vesmíre“, ako univerzálne dobro, ktoré sa samo (alebo napr. po zaštrnganí kľúčikmi) postará o vyriešenie problémov spoločnosti…

    Podstatne menší počet je schopný pochopiť, že sa jedná o súbor pravidiel pre riadenie spoločnosti v zmysle významu slova demokracia, teda vlády ľudu. Teda aby ľud vládol ľudu. No a pri tom je rozhodujúce, kto vytvára ten súbor pravidiel! S akými možnosťami presadenia svojich záujmov do tvorby toho súboru pravidiel…

    Moja odpoveď na otázku v poslednom podnadpise „Súvisí deficit demokracie s kapitalizmom?“ by nebola jednoznačná. Aj v období pred rokom 1989 sa hovorilo že máme demokraciu, v súčasnosti sa ale hovorí že vtedy sme mali totalitu, a demokraciu máme až teraz, niektorí autori „prisahajú“ na to, že demokracia bez kapitalizmu nemôže existovať…

    Myslím, že sa dá dosiahnuť široká zhoda na „kybernetickom prístupe“ (ako ste mi písal), že „by sme sa mali pokúsiť postaviť nový politický systém, ktorý bude funkčný, decentralizovaný, konzistentný, nerozporný a samoopravný“. Áno, viacero dobrých predstáv odborníkov sa už dá nájsť, aj diskusia sa k tomu už začína rozvíjať, z ktorej by mal vzniknúť prijateľný projekt široko akceptovateľnej demokracie, len najviac skeptický som z možností zavedenia nového systému do praxe. Sily disponujúce prakticky neobmedzenými svetovými zdrojmi majú na to, aby tomu celkom úspešne bránili…

    Širšie úvahy na tému problémov demokracie publikujem na http://www.demokracianahlas.sk/

    Reply
  • 8. februára 2020 at 8:39
    Permalink

    NAČO JE DEMOKRACIA A NAJLEPŠIA JE PRIAMA
    TEMISTOKLES
    Aténsky politik a vojvodca Temistokles porazil r. 480 pr.n.l pri Salamine Peržanov, čím zachránil nielen Grécko ale v podstate celú budúcu kultúrnu podstatu Európy stojacu na základoch Antiky.

    Temistoklesov čin bol nado všetky a významom ho v našej dobe je možné porovnávať s novodobým víťazstvom nad fašizmom. Lenže potom udrela Temistoklovi sláva do hlavy a prestal ctiť zásady gréckej demokracie. Napriek tomu, že si nemožno vytvárať ilúzie o demokracii v čase otrokárstva, predstavte si, že táto grécka inštitúcia bola tak funkčná a silná, že Temistokla po jeho psích kusoch Gréci vyhnali z krajiny (použili ostrakizmus, formu priamej demokracie = črepinový súd, keď voliči zhromaždení na stadione alebo verejnom mieste Agore, napíšu na hlinené črepy mená tých, ktorí podľa nich najviac škodia Grécku a osoba s najviac hlasmi bude vyhnaná z krajiny).
    Temistokles išiel do vyhnanstva a potom nie veľmi neočakávane skončil u svojich dávnych nepriateľov – v službách Peržanov (podobne sa niektorí naši komunisti pretavili na kapitalistov, pretože skutočnými komunistami nikdy neboli a tí čo zostali, stratili vplyv pre otravu nacionalizmom, ktorý sa už prežil).

    Na tomto príklade zo starogréckych dejín vidieť, že funkčná demokracia už Európe chýba (snáď okrem Švajčiarska), chýbala po vojne Rusku, a po 1989 dodnes nielen Slovenskej republike ale aj Ukrajine. Ten kto sa nepoučí z histórie a z vlastných chýb, je nútený ich opakovať.

    Reply
  • 8. februára 2020 at 9:26
    Permalink

    No, – a máte to. Hnedý lumpenproletariát – to nevymyslí politológ, to vymyslí popletený rozum zapáleného ľavičiara, ktorý študoval Marxa a Engelsa (pojem „lumpenproletariát“ ako váľajúci sa chudobní s čúčom v ruke) a spojí to so slniečkársko- liberálnym svetonázorom („hnedý – to je každý kto nemyslí a nehovorí ako ja“). Takže wannabe= chcel by byť/anglický preklad.
    Dajme definícu tej „hnedosti a lumpenproletariátu“: Fašizmus je spojenie finančných a priemyselných korporácií a korupčnej vládnej moci s luzou, čo je typický kriminálny a chudobou zaťažený živel. V roku 2020 sa to prejavuje podporou globálnych korporácií vládam, ktoré sú ochotné zabudnúť na svoj ľud a zatratia národný štát, za prispenia mimovládok financovaných oligarchami typu Soroš a v spojení s navezenou luzou hádžucou kamene do davu verejných zhromaždení…dobrý si, wannabee…

    Reply
  • 8. februára 2020 at 10:10
    Permalink

    Kríza demokracie?
    Nie, je to kríza Západnej spoločnosti ako takej, ktorá zavrhla morálne hodnoty a etické princípy a ktorá pojem „demokracia“ používa ako synonymum pre pojem „kapitalizmus“…
    Ale čo je najhoršie tak predstavitelia „liberálnej demokracie“ sa snažia zaviesť v Európe novú formu „absolutizmu“ ako nástroj udržania si a upevnenia si moci.
    Veľká vďaka Marián za článok.

    Reply
  • 8. februára 2020 at 11:07
    Permalink

    Všetky tieto informácie sú známe.
    Poďakovanie patrí autorovi za jeho snahu DAŤ informácie
    o mnohých skutočnostiach ale chýba to najpodstatnejšie.

    PRAVDA.

    Pravda je že na Slovensku si ľudia volia svojich „vládcov“.
    Tak si zvolili mečiara, dzurindu aj fica… najdlhšie vládnucich premiérov SLOVENSKA !

    Ryba smrdí od hlavy.
    Vyhraj voľby môžeš všetko.

    Aká je TEDA tá demokracia u nás ?
    15 – 20 percent zo všetkých voličov SI volí „vládu“.
    Mlčiaca „obrovská väčšina“ je ticho, nevolí, zvyká si…
    V roku 2012 zvolili voliči jednofarebnú vládu
    ktorej hlas dalo 25,82 percent zo všetkých občanov s volebným právom.
    JEDEN zo Štyroch občanov ? !!!
    TOTO je výsledok toho ako sa tu volí.
    Volebný PODVOD !
    Ak 1/4 občanov je vyhlásená za väčšinu je to SPROSTOSŤ
    a nie demokracia !

    ZODPOVEDNOSŤ je na nás všetkých.
    Nechali sme ako občania s volebným právom tých hore myslieť si:
    Môžeme urobiť čokoľvek NESTANE sa NIČ !!!
    Zaplatia to ostatní občania.

    Ktorá SKUPINA ľudí poukazuje na to že voľby sú nedemokratické?
    Väčšina má oveľa menej vplyvu, hlasov a práv AKO menšina.
    To dokazujú každé voľby od vzniku SR !!!

    Občania Vám je to roky jedno !!!

    Reply
    • 8. februára 2020 at 12:35
      Permalink

      Pán Zvolen, často Vám v diskusiách protirečím, lebo mávame rôzne postoje, no tu triafate presne do podstaty, do stredu nášho spoločného záujmu.
      Myslím, že po 30 rokoch skúseností so „slobodnými voľbami“, keď sme väčšinou boli okolnosťami nútení vyberať si „menšie zlo“, by sme už mohli byť dostatočne poučení. Nepotrebujeme nové strany a nové tváre, ktoré sa aj tak časom chovajú rovnako. Potrebujeme nový politický systém a mali by sme sa začať zamýšľať, aký by mal byť a ako sa k nemu prepracovať.
      Podotýkam len, že voľbami to nebude. Každá strana, ktorá má v programe zmenu systému, sa práve kvôli nastaveniu systému ťažko dostane cez 1 %.
      Nebude to ani cez médiá a pouličný tlak.
      Verím ale, že demokracia ešte nepovedala posledné slovo, veď sme ešte vlastne nevyskúšali silu referend.

      Reply
      • 8. februára 2020 at 13:00
        Permalink

        Kto má záujem hovoriť PRAVDU ?
        Náš volebný systé je „nedemokratický“ ! Kto ho chce meniť? Občania nemajú záujem.
        Všade iba – Ja, ja , ja… Ale to nie je ani ľavicové ani demokratické !

        Nový politický systém ? KTO zmení občanov ???

        Princípy a PRAVDA? Kdeže.
        Byť proti, nenávidieť, obhajovať svojich aj keď nemajú pravdu…

        Kto má záujem SPOLUPRACOVAŤ a hľadať to čo ľudí spája?
        Nebáť sa hovoriť pravdu a začať od seba k spolupráci…

        Reply
      • 8. februára 2020 at 18:03
        Permalink

        To referendum je síce zaujímavý návrh, ale pri súčasnom nastavení pravidiel a pri panoptiku neúspešných referend, sa zdá byť málo pravdepodobné, že by mohlo byť úspešné práve referendum v takejto podstatnej otázke…
        „Jednotná fronta médií“ je veľmi silným súperom pri „presvedčovaní“ voličov, a zdá sa že má na svojej strane aj „čas“…
        Ale verím, že ak sa občanom predloží rozumne pripravený návrh na zmenu systému, a obháji sa najmä v ťažkej diskusii s médiami, tak by to mohlo vyjsť…

        Reply
  • 9. februára 2020 at 10:45
    Permalink

    Partokracia (vláda straníckych sekretariátov) má veľa úzkych miest. Tie sú mediálne a legislatívne chránené. V spoločnosti, kde o vine a nevine nerozhodujú nestranné súdy, ale súkromné média, plné neskúsených a agresívnych mladíkov a mladíc, sa nedá viesť demokratická diskusia. Finaančne náročné kampane profesionálnych agentúr blokujú vecnú diskusiu a redukujú politický spor na prehliadku symbolov (sexsymbolov?) a debatu demagógov o zbytočných problémoch (gender a LGBT, ochrana zvierat a pod., miesto diskusie o zdravotnej starostlivosti, o problémoch vzdelávacieho systému a pod.). Parlamentný systém straníckych nomenklatúr produkuje absurdné personálne riešenia – premiérku Radičovú-Karafiátovú, predsedu ZO SZM M.Dzurindu, vydierateľného Pelleho, či genrálneho podvodníka Trnku, bankrotára Prokopoviča a pod.)…tento systém si ohne každého ( aj Rezníka ml. či Vážneho – „za peniaze, aj v Prahe dom!“) .
    Neviem načo máme štyroch ombudsmanov, prezidentskú maškarádu a 5.000 kontrolórov, rôznych „Úradov“….
    Priama voľba by vyriešila odvolateľnosť, zodpovednosť, umožnila by prioritu verejných záujmov aa mnoho iných predností. Viem si namiesto „neznámych“ poslancov ( dvíhajúcich ruky pri hlasovaní podľa palca „predspeváka“) predstaviť priamo zvolených ministrov (stačilo by sedem financie, hospodárstvo, zdravotno-sociálne vecí, obrana a bezpečnosť, vzdelanie a kultúra, energetika a prírodné zdroje, súdnictvo a verejná správa- suverénnu zahraničnú politiku aj tak nemáme). Sedem sudcov najvyššieho súdu, generálneho prokurátora a troch námestníkov, riaditeľov televízie, rozhlasu, a ich šiestich námestníkov, predsedu a štyroch podpredsedov Výboru ľudovej kontroly, Policajného prezidenta a jeho štyroch viceprezidentov, Predsedu a troch podpredsedov štátneho Výboru pre tlač a informácie, a možno tridsať ďalších zodpovedných za kľúčové inštitúcie ( ochrany a tvorby životného prostredia, lesného hospodárstva, poľnohospodárstva, obchodu, vedy a výzkumu a pod.) To by však pre funkčnú voľbu najlepších – morálne i odborne -chcelo odstrániť priamy vplyv kapitálu na média – napríklad prísnym sledovaním a trestaním priestupkov (až po stratu majetku). V podmienkach vlády peňazí a zisku však nie je možno o tom, ani verejne uvažovať. Prvým krokom je teda odstránenie vlády kapitálu a to bez zauzdenia manipulatívnych médii a ich propagandistického aparátu tiež je nemožné….

    Reply
    • 9. februára 2020 at 13:27
      Permalink

      Voľby by sa mali aplikovať LEN na zostavenie poslaneckého zboru, a to tak, aby sa tam čo najlepšie premietali požiadavky všetkých ľudí. Takto vytvorený poslanecký zbor musí byť najvyšším riadiacim prvkom spoločnosti (viď úvahy na stránkach http://www.demokracianahlas.sk/ ).

      Ak by sa umožnilo priamo voliť aj iné inštitúcie (vláda, súdnictvo, …), tak by sa len otvorila Pandorina skrinka šarvátok o to, kto má „väčší mandát“ od občanov. Už aj terajšia priama voľba prezidenta je len vytváraním ďalšieho centra moci, ktoré má možnosti „robiť nohy“ parlamentu, najvyššiemu orgánu vládnuceho ľudu…

      Reply
      • 9. februára 2020 at 18:14
        Permalink

        Myslím, že ak chceme odstrániť partokraciu, tak treba zrušiť aj centralizovanú organizáciu riadenia štátu. Štátnu a verejnú správu treba decentralizovať nielen na úrovni regiónov, ale aj na úrovni funkčných podsystémov. Nevidím totiž praktický význam toho, aby napríklad justíciu aj školstvo riadilo to isté politické centrum. Po rozumnej decentralizácii s presne určenými oblasťami zodpovednosti má význam priama voľba hlavy každého (nezávislého!) rezortu.
        Zároveň je nutné dôsledne oddeliť verejnú službu od biznisu. Ich spojenie je konflikt záujmov. (Lekár nemôže byť zároveň dílerom životného poistenia, Jaroslav Haščák sa nemôže uchádzať o post premiéra – a nemal by mať možnosť ani sponzorovať stranu alebo cez médiá ovplyvňovať politiku.)

        Reply
      • 11. februára 2020 at 10:39
        Permalink

        Nuž, ako hovorí smutný muž, o tom to je! Aby neexistoval monopol na pravdu! Ak budú zodpovední ľudia s mandátom zvrchovaní vo vlastnom priestore a ten presah bude musieť rešpektovať „zvrchovanosť“ iného „zodpovedného“ vytvorí sa vyvážený systém dohôd a riešení, rešpektujúci rôzne záujmy. Vaša predstava „len“ zastupiteľstva je voluntaristickým obmedzením občianskych práv. Ak chcem, aby ma niekto „zastupoval“vo veci, napr. preto že je mladý a čiperný, to predsa neznamená, že musím sa podriadiť jeho názoru na LGBT či chov sliepok!
        Inde sa v komentároch domáha diskutér definície demokracie a plače,že nie je žiaden „vzor“ fungujúcej demokracie. Keby sme sa riadili „vzormi“ dodnes máme „hranaté koleso“… Úlohou civilizácie je riešenia zlepšovať a nie používať staré osvedčené… A definícia demokracie? Nuž politický systém vzdelaných a informovaných občanov, plniacich si občianske povinnosti, ktorým nikto nescudzuje ich občianske práva… Teda priama demokracia, všade kde je to možné a odvolateľní zástupcovia s vymáhateľnou zodpovednosťou kde to možné nie je ( z vecných odborných či iných dôvodov). To znamená ústavu ako dohodu občanov o právach a povinnostiach, politický mechanizmus priamej voľby a odvolateľnosti, demokratické školstvo (vzdelanie podľa schopností) a demokraditcké média (bez cenzúry na základe vlastníckych práv, či „politickej moci“!). Veľmi účinnou pomocou je informačná revolúcia – objektivizácia dát a informácií, objektívne IT porovnávacie analýzy s pravidlami a zásadami! To by bolo súdnictvo bez korupcie…. Ľuďmi definované a dohodnuté pravidlá (zákony) a technickými prostriedkami zistené skutočnosti a matematicky nestrannými analýzami zistené porušenia pravidiel s návrhmi riešení (padni komu padni). Na nás je boj za odstránenie deformujúcich mocenských centier (kapitál, média, politické gangy a mafie), lepšie demokratické vzdelávacie a informačné systémy a nahradenie úplatných vyšetrovateľov, prokurátorov, sudcov a politikov neúplatnými IT programami…

        Reply
  • 9. februára 2020 at 22:14
    Permalink

    Pre mňa je dosť ťažké diskutovať o demokracii,keď do dnešného dňa neexistuje ustálená a všeobecne uznaná definícia tohoto pojmu.Podobne je to aj s pojmami sloboda a ľud.Tak o našej p.prezidentke sa tvrdí,že ju zvolil v priamych,demokratických a slobodných voľbách …ľud. Naozaj je to tak?Volilo ju totiž len čosi okolo 28% „ľudu“.Ústava USA údajne „najdemokratickejšia“zo všetkých Ústav na svete,bola podpísaná v r.1787.Ale akáže „demokracia“,akýže „ľud“,keď rasová segregácia černochov v USA existovala až do 60.rokov 20.storočia?Tiež ma nadvihne zo stoličky,keď v TV nejaký rádoby politik,analytik,politológ…prosto „vzdelanec“ z humanitnej fakulty niektorej z našich univerzít zahlási,že cit.“Demokracia končí tam,kde začína demokracia menšiny“.Takto formulovaný výrok popiera základný princíp demokracie tj.,že v demokracii sa menšina musí podriadiť rozhodnutiu väčšiny.Podobne je to aj s výrokom cit.“Moja sloboda končí tam,kde začína sloboda iného“.Tento výrok zase zakladá predpoklad,že vždy musí byť niekto neslobodný.Vyslovil ho údajne John Locke,ktorý žil v 17.storočí v dobe nevoľníctva a v dobe,keď platilo učenie cirkvi o trojakom ľude.Ten „tretí ľud“mal pokorne pracovať na prvý a druhý ľud,modliť sa a tešiť sa na odmenu v „Kráľovstve nebeskom“.
    Navyše,slovo „demokracia“nadobudlo aspoň u nás,kde žijem tak pejoratívne zafarbenie,že znie ako urážka….alebo ako…čo ja viem nejaká pohlavná choroba,či živelná pohroma alebo čo!
    U nás sa hovorí: „Dobre už bulo za komunistov!Teraz máme totu „demokraciu“žeby ju Boh skáral!

    Reply
    • 9. februára 2020 at 22:42
      Permalink

      Pán Dubník, budem reagovať len na dve pasáže z Vašej repliky. „…popiera základný princíp demokracie tj.,že v demokracii sa menšina musí podriadiť rozhodnutiu väčšiny“ – zásadná chyba. Toto je zásadná chyba. Tento princíp ako základný definoval „demokratický centralizmus“ a vtláčali nám ho do hláv na každej druhej hodine občianskej náuky.
      Treba si však uvedomiť jedno. Menšiny a väčšina vznikajú práve tým hlasovaním. Pred ním sme jednotný démos, ktorý diskutuje o riešení.
      Keby ste boli otcom početnej rodiny, trebárs ten Abrahám, čo mal 7 synov, určite by sa Vám nepáčilo, keby väčšina 5 vždy prehlasovala dvoch najmladších, že musia umývať riad a vynášať smeti. Nebola by to demokracia, hoci možno „demokratický centralizmus“ by to bol.

      A druhá Vaša pasáž: „Pre mňa je dosť ťažké diskutovať o demokracii…“. Pochopte, že diskusia o demokracii je o Vás osobne. Pre nás nemá praktický zmysel diskutovať o demokracii Islanďanov alebo demokracii v hypotetickej ideálnej spoločnosti. Mala by to byť naša demokracia, tak tomu pojmu musíme dať svoj, veľmi osobný obsah. Je správne diskutovať o demokracii, ako by vyhovovala Vám. A mne a pár miliónom ďalších Slovákov.
      Uvedomujem si, že predstava tejto diskusie je šialená, ale demokracia nemá šancu, ak sa o to nepokúsime.
      Na druhej strane som si istý, že z takej diskusie by nevyšiel ako víťaz kapitalizmus v žiadnej forme. Len ak by sa mu podarilo tú diskusiu rozbiť.

      Reply
      • 9. februára 2020 at 23:36
        Permalink

        Tak skúste zadefinovať pojmy „demokracia,sloboda alebo ľud.Prečítal som tých definícií už mnoho, od mnohých filozofov či odborníkov,každá je iná a ku každej z nich majú iní filozofi či odborníci výhrady.Demokracia….vláda ľudu!Naozaj?Ako sa dá diskutovať o niečom,čo nikdy nikde nefungovalo ?!Je omylom domnievať sa,že v demokracii vládne ľud!Vládnu v nej „demokrati“a to čo nazývame demokraciou,je len obyčajná,antisociálna „demokratúra“.Je to
        presne tak,ako to napísala Devana vyššie! Demokracia je len iný názov pre kapitalizmus!
        Zamyslite sa nad výrokom G.Busha jr.ktorý v r. 2004 po teroristických útokoch v Madride vyhlásil cit.“Spojené štáty zavedú(!!!) demokraciu všade tam,kde to budú z hľadiska svojich strategických záujmov považovať za potrebné…a to aj ozbrojenou silou a za cenu porušenia medzinárodného práva!“kon.cit.Z neho totiž vyplýva,že jedine ten „americký ľud“(démos)je predurčený k tomu aby vládol komukoľvek ak mu to bude vyhovovať.Iný prezident USA zase utvrdzoval americký
        národ,že je výnimočný,a je ešte iný tiež demokratický,etnicky homogénny štát,ktorý živí tézu o vyvolenosti svojho etnika.
        p.Moravčík!
        Sme vazalský štát a vazal si môže nárokovať len takú mieru slobody a taký spoločenský systém,aký mu povolí jeho vládca.A ešte si myslím,že demokratický centralizmus je určite prínosnejší a výhodnejší pre riadenie štátu ako to,čo nazývate demokraciou.Tá tzv.demokracia ktorú žijeme,má len jednu funkciu či úlohu.Zabezpečiť názorovú roztrieštenosť spoločnosti tak,aby sa nemohla nikdy na ničom dohodnúť!Najmä nie na tom,že treba nastoliť iný systém ako je táto „demokracia“.Preto tá nenávisť a neschopnosť vzájomne sa dohodnúť medzi politickými stranami,ale najmä medzi ich priaznivcami.Divide et impera!Platilo odjakživa a platí aj dnes!

        Reply
        • 10. februára 2020 at 0:47
          Permalink

          Pán Dubník, zopakujem jednu svoju vetu, ktorá Vám zrejme unikla a tým aj zmysel toho, čo som chcel povedať: „Pochopte, že diskusia o demokracii je o Vás osobne.“
          Z Vašej repliky cítiť čistú odovzdanosť. Proste necháme sa unášať prúdom a len si zahrešíme, keď nám to vrchnosť dovolí.
          O demokracii teda začnem osobne. Prehrali sme to vtedy, keď sme sa vzdali referenda o rozdelení ČSFR. Bolo to naše právo dané v ústave. Oligarchia nám vtedy roztrhala právo referenda – demokratického práva priamo rozhodovať, spolu s tým ako trhala spoločný štát s Čechmi. Odvtedy nás už nikdy k serióznemu referendu nepripustili.
          Zápas o demokraciu bude dlhý a začal by som zápasom o miesto a váhu referenda v politickom systéme.

          Reply
          • 10. februára 2020 at 8:49
            Permalink

            Mýlite sa p.Moravčík!Defétizmus mi bol vždy cudzí a všetko čo som v živote dosiahol,som si musel tvrdo vybojovať.Hovoríte,že diskusia o demokracii je diskusiou o mne!Odmietam to!Lebo ak mám o niečom diskutovať,tak musím a priori vedieť o čom vlastne diskutujem a či je vôbec nutné diskutovať o niečom,čo podľa môjho názoru(netvrdím,že ho musíte zdielať aj vy)je len účelovo vymysleným prostriedkom k ovládaniu más.Realistické zhodnotenie východiskovej situácie pred tým ako sa pustíte do boja za čokoľvek je nevyhnutnou podmienkou úspechu a nemusí vždy súvisieť s porazenectvom.

          • 10. februára 2020 at 9:32
            Permalink

            Skúsim to ešte raz celkom jednoducho. Vy ste súčasť ľudu, más. Demokracia znamená, že masy (a Vy s nimi) vládnu sami sebe a nie sú len ovládané. Vládnutie je ale aktívny postoj. Vyzval som Vás, aby ste Vy sami dali obsah spôsobu vládnutia tak, aby ste mali skutočný podiel na vládnutí a neboli len medzi ovládanými. Vaše „Odmietam to!“ mi znie absurdne ako z Kafkovej hry. Nechápem.

  • 10. februára 2020 at 11:00
    Permalink

    No.Keď ste ma už „vyzval“….čo tak vrátiť sa k tomu demokratickému centralizmu a reálnemu socializmu ?
    Lebo viete….vtedy som mal veľmi silný pocit,že sa na budovaní štátu podieľam svojou prácou v prospech celej spoločnosti.Dnes ten pocit nemám a nič na tom nezmení ani „vydumaná“demokracia nech by ste ju vylepšovali akokoľvek.Vždy budete pracovať (otročiť) na kapitalistu.Je mi jasné,že k návratu je dnes „cesta zarúbaná“.Ale chcem veriť,že reálny socializmus nemá alternatívu a skôr,či neskôr sa ľudstvo(ak ešte nejaké na Zemi zostane) k nemu vráti.
    Je mi ľúto,že ma „nechápete“,ale čo už!? S tým nič nenarobím!Napísal som svoj názor na diskutovaný článok a nevidím preto žiadny dôvod k nejakým vzájomným animozitám.Ja totiž ten svoj názor nikomu nevnucujem a vôbec si nerobím nárok na to,že s ním musí bezpodmienečne každý súhlasiť !A to sa snáď pochopiť už dá!Alebo nie ? :-))

    Reply
    • 10. februára 2020 at 11:11
      Permalink

      Pán Dubník, áno, tento postoj (návrat k reálnemu socializmu) je Váš osobný, legitímny a dá sa od neho rozvinúť diskusia. Podľa všetkého počítate s tým, že s ním nemusí každý súhlasiť, takže treba v diskusii ďalej pokračovať na zjednotení postojov viacerých ľudí a na hľadaní realizovateľného postupu.

      Reply
  • 11. februára 2020 at 10:40
    Permalink

    Nuž, ako hovorí smutný muž, o tom to je! Aby neexistoval monopol na pravdu! Ak budú zodpovední ľudia s mandátom zvrchovaní vo vlastnom priestore a ten presah bude musieť rešpektovať „zvrchovanosť“ iného „zodpovedného“ vytvorí sa vyvážený systém dohôd a riešení, rešpektujúci rôzne záujmy. Vaša predstava „len“ zastupiteľstva je voluntaristickým obmedzením občianskych práv. Ak chcem, aby ma niekto „zastupoval“vo veci, napr. preto že je mladý a čiperný, to predsa neznamená, že musím sa podriadiť jeho názoru na LGBT či chov sliepok!
    Inde sa v komentároch domáha diskutér definície demokracie a plače,že nie je žiaden „vzor“ fungujúcej demokracie. Keby sme sa riadili „vzormi“ dodnes máme „hranaté koleso“… Úlohou civilizácie je riešenia zlepšovať a nie používať staré osvedčené… A definícia demokracie? Nuž politický systém vzdelaných a informovaných občanov, plniacich si občianske povinnosti, ktorým nikto nescudzuje ich občianske práva… Teda priama demokracia, všade kde je to možné a odvolateľní zástupcovia s vymáhateľnou zodpovednosťou kde to možné nie je ( z vecných odborných či iných dôvodov). To znamená ústavu ako dohodu občanov o právach a povinnostiach, politický mechanizmus priamej voľby a odvolateľnosti, demokratické školstvo (vzdelanie podľa schopností) a demokraditcké média (bez cenzúry na základe vlastníckych práv, či „politickej moci“!). Veľmi účinnou pomocou je informačná revolúcia – objektivizácia dát a informácií, objektívne IT porovnávacie analýzy s pravidlami a zásadami! To by bolo súdnictvo bez korupcie…. Ľuďmi definované a dohodnuté pravidlá (zákony) a technickými prostriedkami zistené skutočnosti a matematicky nestrannými analýzami zistené porušenia pravidiel s návrhmi riešení (padni komu padni). Na nás je boj za odstránenie deformujúcich mocenských centier (kapitál, média, politické gangy a mafie), lepšie demokratické vzdelávacie a informačné systémy a nahradenie úplatných vyšetrovateľov, prokurátorov, sudcov a politikov neúplatnými IT programami…

    Reply
    • 11. februára 2020 at 11:28
      Permalink

      Presne, súhlas.

      Reply
    • 11. februára 2020 at 13:48
      Permalink

      Na inom mieste tohoto webu hovorí p.Roman Michelko o Matovičovom „referende“z ktorého chce vygenerovať volebný program OĽANO.Tých 10 otázok je naozaj urážkou inteligencie tých,od ktorých Matovič očakáva odpovede.Niečo podobné prezentuje aj p.Chmelár,ktorý ubezpečuje ľudí,že on a ním založená strana Socialisti.sk chce poraziť kapitalizmus.Keď sa ho p.Z.Martináková opýtala,ako to chce urobiť,Chmelár odpovedal,že si uvedomuje fakt,že z Bratislavy alebo z Poltára sa to akosi nedá ale,že na nedávnom zasadnutí svetového ekonomickáho fóra v Davose odznela myšlienka,že kapitalizmus už prestáva fungovať a stráca dych.Z tejto odpovede som sa síce nedozvedel akým spôsobom bude p.Chmelár bojovať proti kapitalizmu ale stále tu zostáva možnosť,že ako človek inšpirovaný p.Kašpirovským v blahej pamäti venuje povedzme 5 minút denne(okrem dní pracovného pokoja) na telepatický prenos myšlienky-príkazu : „okamžite sa vzdajte kapitalisti,ste porazení“ smerom na Brusel,Washington,Wall Street a City of London.A podobné neuskutočniteľné nezmysly sa dajú nájsť vo väčšine volebných programov politických strán ktoré sa zúčastnia volieb.
      A teraz p.Janošovský !SR existuje už 27 rokov a ja predpokladám,že po celú tú dobu ste sa pokúšal bojovať za takú „demokraciu“akú ste popísal vo svojom príspevku.Takú demokraciu,ktorá doposiaľ nemá vo svete obdobu a pre ktorú neexistuje zaužívaný vzor (aj keď kvôli takej švajčiarskej demokracii,by som asi prestal aj plakať).Tak mi prepáčte zvedavosť….podarilo sa?Ak nie,tak by som chcel poznať váš „návod“na to,ako sa mám do boja za takú demokraciu zapojiť? Napadá ma,že je to možné len cez vstup do niektorej politickej strany.Ale do ktorej ?

      Reply
      • 11. februára 2020 at 14:23
        Permalink

        Pán Dubník, cez politickú stranu to nepôjde ani náhodou. Žiadna strana si tak neodpíli pod sebou konár, aby zrušila partokratický politický systém, keď sa jej už podarí vo voľbách získať ústavnú väčšinu. V tom prípade sa zrejme vyhlási za vedúcu silu spoločnosti a zakotví to v ústave, ale nezavedie švajčiarsku priamu demokraciu. Nestane sa to a takej vízii neveria ani voliči, mám o tom skúsenosť z prvej ruky z minulých volieb za Priamu demokraciu.
        Pri viacerých príležitostiach som verejne povedal, že história má záznamy o základoch priamej demokracie vo švajčiarskych kantónoch už z roku 1280. Takže model švajčiarskej priamej demokracie sa vyvíja zrejme viac ako 800 rokov, nie priamočiaro, lebo majú v dejinách aj prípady občianskej vojny. Uvedomme si, že v roku 1280 sme na Slovensku (Hornom Uhorsku) mali Matúša Čáka, Abovcov a Omodejovcov, teda tu vládla oligarchia. Takže my si oligarchiu pestujeme tiež 800 rokov do dnešnej takmer dokonalosti. Toto, pán Dubník, nepôjde zvrátiť jednými – dvoma voľbami. My môžeme len naštartovať procesy, ale až naši potomkovia o mnoho generácií budú môcť zhodnotiť výsledky.

        Reply
        • 11. februára 2020 at 15:16
          Permalink

          Ale veď mne jasné,že „švajčiarska demokracia“ je špecifická a neopakovateľná v inom štáte ako vo Švajčiarsku!Len som napísal,že kvôli takej demokracii akú majú Švajčiari by som prestal „plakať“dokonca aj ja.
          Viete,nikdy vo svojom živote som nepociťoval tak výrazný pocit ohrozenia ako v posledných rokoch.A aj keď hrozbu neviem jasne konkretizovať a jedná sa skôr o pocit vychádzajúci z mojej intuície,tak ma to núti k zamysleniu sa nad tým,ako by reagovali naši „demokraticky“ zvolení zastupitelia a politici v prípade,že by sa SR stala obeťou agresie cudzieho štátu.Veď kým by sa naši rozhádaní „demokrati“ na niečom dohodli,tak by už bolo aj po vojne.Aj toto je jeden z mnohých dôvodov mojej averzie k tomu,čo bohvie prečo nazývame demokraciou.Ale máte pravdu v tom,že neponúkam riešenie,čo by sa od kritiky ak má byť konštruktívnou,žiadalo.Je to preto,že žiadne riešenie široko-ďaleko nevidím.Nepoznám ho !Neviem!Tak moje vyjadrenia berte len ako výraz bezradnosti človeka ktorý má obavy o budúcnosť Slovenska.

          Reply
          • 11. februára 2020 at 15:51
            Permalink

            Chápem, pán Dubník. Ten pocit ohrozenia sa aj u mňa objavil zrazu, niekedy okolo zvrhnutia Janukoviča na Ukrajine, a je silnejší ako keď vrcholila studená vojna.

  • 13. februára 2020 at 9:47
    Permalink

    Kyjevský Majdan sa dotkol aj mojej profesionálnej kariéry, zmaril mi teritória Ukrajiny, už som písal že obchodný zástupca už v prvé dni ušiel z útokom tankami skúšaného Kramatorska a z bombardovaného závodu v Donecku, i embargom proti Rusku. Ale vtedy som pocítil tú husiu kožu, že tu v Európe znova šalie fašizmus – a EÚ i naša vláda sú pokojní, všetko je „allright“. Aj preto som vstúpil do radov Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov, s výnimkou podpredsedu Longauera tam nik o Kyjevskom Majdane navonok „ani nepípol“ a SZPB premárnila obrovskú šancu získať do svojich radov stovky a možno tisíce členov, ktorí v rom období rokov 2014-2015 rozhorčene sledovali obnovenie fašizácie Ukrajiny. Dnes spia pohodlným spánkom a politicky predvolebne škrípu zubami nad Kotlebovcami – Ľudovou stranou Naše Slovensko, píšu blbé články do Pravdy a tešia sa, akí sú „antifašisti“. Ba dokonca niektoré staršie členky SZPB podporujú agresivitu Antifa-bojúvek ako v Bratislave pri OD Slimák, ked hádzali vajíčka do predstavujúcich sa kandidátov za Ľudovú stranu Naše Slovensko….tak až sa to zvrtlo.

    Reply
    • 13. februára 2020 at 11:13
      Permalink

      Presne toto zlomilo moju dôveru v európske inštitúcie. Zavrú obe oči aj pred genocídou, kým budú môcť predstierať „business as usual“.

      Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *