Evo Morales, prvý indiánsky prezident, nedemokraticky zosadený počas prevratu

Zdieľaj článok:
Prepošlite článok emailom

Vážení priaznivci DAV-u DVA

Väčšina našich čitateľov má silné sociálne cítenie a hlási sa k zdravému vlastenectvu. Čakajú nás zásadné politické udalosti - referendum o predčasných voľbách a následne zásadný boj o ďalších charakter našej spoločnosti.

V DAV-e DVA stojíme na Vašej strane. Pre pravidelných prispievateľov okrem iného pripravujeme aj špeciálne benefity: vypnutie reklamy, výrazné zľavy v e-shope INLIBRI, podielovú knihu a iné... Vernostný program zverejníme v apríli.

Ak chceme naďalej rásť, nebude to možné bez vybudovania silnej podpornej komunity. Staňte sa jej členom, pomôžte nám v tomto úsilí tým, že budete pravidelne finančne podporovať DAV DVA.

Podporte nás pravidelnou sumou, 4, 6, alebo 10 a viac eur mesačne..
Číslo účtu: IBAN: SK72 8330 0000 0028 0108 6712


 V Bolívii začíname proces dekolonizácie. Nová republika by mala byť založená na rozmanitosti, úcte a rovnakých právach pre všetkých. Byť ľavičiarom pre mňa znamená bojovať proti nespravodlivosti a nerovnosti. Ale taktiež právo na to, aby si mohli žiť dobre. Nevadí mi, že som pre Spojené štáty stálou nočnou morou.

EVO MORALES

22. januára 2006 sa stal bolívijským prezidentom Evo Morales, prvý indián vo funkcii hlavy štátu. Po prevzatí moci zvýšil zdanenia ropného priemyslu, ktorým podporil sociálne výdavky na boj proti negramotnosti, chudobe a rasizmu. Preslávil ako bojovník za práva indiánov, za životné prostredie a antiimperialismus; rovnako ako za pestovanie koky.

Morales hlasno kritizoval neoliberalizmus, výrazne znížil závislosť Bolívie na Svetovej banke a Medzinárodnom menovom fonde (ovládaných USA) a zasadil sa o hospodársky rast svojej krajiny. Súbežne so znižovaním vplyvu USA v Bolívii budoval vzťahy najmä s Venezuelou a Kubou. Bojoval proti pravicovým autonomistickým požiadavkám východných provincií Bolívie a vyhlásil novú ústavu, ktorá vyhlásila Bolíviu za mnoho-národnostná stáť. Bol kritizovaný za diktátorské sklony a po protestoch, ktoré zachvátili Bolíviu po sporných výsledkoch volieb v októbri 2019 na nátlak bolívijskej armády a opozície rezignoval a odišiel do Mexika a následne Argentíny, kde dostal politický azyl.

Zdroj

Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne


Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *