DAV, jar 1925, str. 40-41
My dva
vagony železničné
z Nižnej Verečky
zo Slovenska
kričíme slávnostný protest!
Včera príde kýs človek
na chrbty našich dosiek
namaže barvu a píše:
„46 mužov alebo 6 koní“
Kamaráti,
zo všetkých tratí sveta vagóny,
to týka sa vás!
Na cestu k protestu!
K demonštrácii!
—————————-ako?
vy mlčíte?
nik z vás neletí?
Pravda, my dve sme
iba analfabeti.
Od šiestich liet
diaľ nemohli sme speť
ako k Čopu –
A vy tak skúsení:
na zemi
znáte široké diaľavy
Londýn a Rím
ste spoznali!
Poznáte Paríž!
Ale predsa:
bárs taká dlhočizná vaša púť,
zabudnúť
čo bolo?
Oh, obraciame sa my, trhani
na vás, vyfintených od Compagnie
des grands expres et des waggons-lits
nie na vozne, kde vládne mäkkosť polštáru
čo neznajú,
čo to bolo – vojna!
Nie na prvé a druhé klasy
ale na vás,
MASY:
nákladné vagóny!
dobytčie vozy!
tendry!
dreziny!
Proletárske vozne zo všetkých šiní!
Demonštrujte!
Sme snáď my ako dobrý človek.
Že budú môcť nás znova rozstrieľať?!
Na cestu!
Von!
Ukážte svoju silu! Hoj!
Nikdy viac šesťaštyrid ….
Stoj!
Predsa snáď
jedenkrát
sťa hromobytie cez dymiace sveta hony
„46 mužov alebo 6 koní
RUDEJ ARMÁDY“
Pre DAV DVA spracovala Soňa Valovičová
