Filozof Richard Sťahel o novej móde: Všetko čomu nerozumejú alebo nesúhlasia, je „konšpirácia“ alebo „demagógia“

Zdieľaj článok:
Prepošlite článok emailom

Rozmohol sa nám tu taký nešvár – označovať to s čím nesúhlasím alebo dokonca už aj to, čomu nerozumiem, za demagógiu či konšpiráciu. Odhliadnuc od toho, že použitie týchto pojmov v takejto súvislosti poukazuje na neznalosť ich významu, mi napadol výrok jedného klasika:

„Kde si všetci myslia to isté, tam sa toho veľa nenamyslí“.

Spomenul som si ale aj Masarykove slová:

„Tak demokraciu už by sme mali, teraz ešte nejakých demokratov“.

Teda tých, ktorí sú nielen schopní, ale aj ochotní akceptovať názor, s ktorým nesúhlasia, ako legitímny, bez toho aby mali potrebu dehonestovať, osočovať či zosmiešňovať niekoho kto si myslí či dokonca len zdieľa názor, s ktorým sa nestotožňujem. Bez tejto občianskej zručnosti môžeme mať tie najlepšie demokratické inštitúcie a najvyššiu mieru transparentnosti na svete a aj tak nebudeme demokratickou spoločnosťou.

doc. Mgr. Richard Sťahel, PhD. na sociálnej sieti

PODPORTE nezávislé spravodajstvo

Vážení priaznivci DAVuDVA , od 1 decembra Vám prinášame aktuálne spravodajstvo, komentáre, analýzy, eseje a rozhovory. Mame množstvo plánov, ako sa naďalej zlepšovať a ponúkať Vám čo najkvalitnejší žurnalistický obsah.

Bez Vašej pomoci sa však ďalej nepohneme.


Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne


One thought on “Filozof Richard Sťahel o novej móde: Všetko čomu nerozumejú alebo nesúhlasia, je „konšpirácia“ alebo „demagógia“

  • 25. marca 2020 at 22:36
    Permalink

    Nikto si nemôže nárokovať definitívne rozhodovanie o tom, či určitý názor je falošný, prekrútený, demagogický, populistický, lebo charakter názoru sa najlepšie ukáže v konštruktívnej diskusii, v konfrontácii s inými názormi…

    Dobre sa pamätám, že jednou z prvých požiadaviek disidentov v revolučnom období po novembri 1989 (keď ešte dobiehala zotrvačnosť „totalitných“ médií) bola jasná a zásadná požiadavka na „slobodnú DISKUSIU“, slobodný dialóg, teda aby sa v médiách mohli objaviť aj názory opozície. A je veľmi zaujímavé, ako sa táto požiadavka „slobody diskusie“ rokmi „budovania demokracie“, po prechode médií do rúk nových (väčšinou súkromných) vlastníkov, úplne vytratila zo slovníka „demokratov“…

    Takže v zmysle uvedeného je nanajvýš potrebné dôsledne definovať pozíciu médií v demokratickom systéme spoločnosti. Áno, na prvom mieste jednoznačne PRÁVO slobody slova, teda že každé médium môže slobodne písať svoje názory, ale na druhom mieste bude v Ústave novo zadefinovaná aj jednoznačná POVINNOSŤ umožnenia slobodnej demokratickej diskusie, a to tým, že médium poskytne primeraný priestor na vyjadrenie iných názorov k aktuálnym otázkam spoločnosti! Toto musí byť v demokratickej spoločnosti novým ÚSTAVNÝM pravidlom fungovania médií…

    Viac na webovej stránke http://www.demokracianahlas.sk/dokument/

    Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *