Vážení priaznivci DAV-u DVA
Väčšina našich čitateľov má silné sociálne cítenie a hlási sa k zdravému vlastenectvu. Čakajú nás zásadné politické udalosti - referendum o predčasných voľbách a následne zásadný boj o ďalších charakter našej spoločnosti.
V DAV-e DVA stojíme na Vašej strane. Pre pravidelných prispievateľov okrem iného pripravujeme aj špeciálne benefity: vypnutie reklamy, výrazné zľavy v e-shope INLIBRI, podielovú knihu a iné... Vernostný program zverejníme v apríli.
Ak chceme naďalej rásť, nebude to možné bez vybudovania silnej podpornej komunity. Staňte sa jej členom, pomôžte nám v tomto úsilí tým, že budete pravidelne finančne podporovať DAV DVA.
Podporte nás pravidelnou sumou, 4, 6, alebo 10 a viac eur mesačne..
Číslo účtu: IBAN: SK72 8330 0000 0028 0108 6712
Rozmohol sa nám tu taký nešvár – označovať to s čím nesúhlasím alebo dokonca už aj to, čomu nerozumiem, za demagógiu či konšpiráciu. Odhliadnuc od toho, že použitie týchto pojmov v takejto súvislosti poukazuje na neznalosť ich významu, mi napadol výrok jedného klasika:
„Kde si všetci myslia to isté, tam sa toho veľa nenamyslí“.
Spomenul som si ale aj Masarykove slová:
„Tak demokraciu už by sme mali, teraz ešte nejakých demokratov“.
Teda tých, ktorí sú nielen schopní, ale aj ochotní akceptovať názor, s ktorým nesúhlasia, ako legitímny, bez toho aby mali potrebu dehonestovať, osočovať či zosmiešňovať niekoho kto si myslí či dokonca len zdieľa názor, s ktorým sa nestotožňujem. Bez tejto občianskej zručnosti môžeme mať tie najlepšie demokratické inštitúcie a najvyššiu mieru transparentnosti na svete a aj tak nebudeme demokratickou spoločnosťou.
doc. Mgr. Richard Sťahel, PhD. na sociálnej sieti
Nikto si nemôže nárokovať definitívne rozhodovanie o tom, či určitý názor je falošný, prekrútený, demagogický, populistický, lebo charakter názoru sa najlepšie ukáže v konštruktívnej diskusii, v konfrontácii s inými názormi…
Dobre sa pamätám, že jednou z prvých požiadaviek disidentov v revolučnom období po novembri 1989 (keď ešte dobiehala zotrvačnosť „totalitných“ médií) bola jasná a zásadná požiadavka na „slobodnú DISKUSIU“, slobodný dialóg, teda aby sa v médiách mohli objaviť aj názory opozície. A je veľmi zaujímavé, ako sa táto požiadavka „slobody diskusie“ rokmi „budovania demokracie“, po prechode médií do rúk nových (väčšinou súkromných) vlastníkov, úplne vytratila zo slovníka „demokratov“…
Takže v zmysle uvedeného je nanajvýš potrebné dôsledne definovať pozíciu médií v demokratickom systéme spoločnosti. Áno, na prvom mieste jednoznačne PRÁVO slobody slova, teda že každé médium môže slobodne písať svoje názory, ale na druhom mieste bude v Ústave novo zadefinovaná aj jednoznačná POVINNOSŤ umožnenia slobodnej demokratickej diskusie, a to tým, že médium poskytne primeraný priestor na vyjadrenie iných názorov k aktuálnym otázkam spoločnosti! Toto musí byť v demokratickej spoločnosti novým ÚSTAVNÝM pravidlom fungovania médií…
Viac na webovej stránke http://www.demokracianahlas.sk/dokument/