Vážení priaznivci DAV-u DVA
Väčšina našich čitateľov má silné sociálne cítenie a hlási sa k zdravému vlastenectvu. Čakajú nás zásadné politické udalosti - referendum o predčasných voľbách a následne zásadný boj o ďalších charakter našej spoločnosti.
V DAV-e DVA stojíme na Vašej strane. Pre pravidelných prispievateľov okrem iného pripravujeme aj špeciálne benefity: vypnutie reklamy, výrazné zľavy v e-shope INLIBRI, podielovú knihu a iné... Vernostný program zverejníme v apríli.
Ak chceme naďalej rásť, nebude to možné bez vybudovania silnej podpornej komunity. Staňte sa jej členom, pomôžte nám v tomto úsilí tým, že budete pravidelne finančne podporovať DAV DVA.
Podporte nás pravidelnou sumou, 4, 6, alebo 10 a viac eur mesačne..
Číslo účtu: IBAN: SK72 8330 0000 0028 0108 6712
Tohoročný deň tzv. daňovej slobody, t.j. deň odkedy ľudia už nepracujú pre dane, či štát, ale len „pre seba“, prebehol celkom v tichosti a bez veľkých mediálnych osláv, napriek tomu, že sa dotýka mediálne tak sledovanej otázky akou je sloboda človeka.
Ak odhliadneme od nezrovnalostí v určovaní dátumu daňovej slobody, napríklad Nadácia F. A. Hayeka vypočítala, že deň daňovej slobody pripadá na 27. mája a nie na 2. júna (http://www.hayek.sk/den-danovej-slobody-2019/), tak „oslava“ uvedeného dňa, je svojim obsahom čisto kapitalistickým produktom, ktorý ukazuje prstom na „zotročenosť“ človeka štátom len preto, aby zakryl jeho zotročenosť kapitálom.
Všimnime si, že dane, ktoré vyberá štát sa v určitej miere predsa len používajú na prospech občanov, napríklad pre platenie školstva, na sociálnu politiku štátu a iné verejno prospešné výdavky, takže ak by sme sa úplne „oslobodili“ od daní, tak masa občanov by nemohla dať svojim deťom vzdelanie, zdravotná starostlivosť by bola pre nich nedostupná a pod.
Oslava dňa daňovej slobody je ideologickým zavádzaním občanom. Jej obhajcovia tvrdia, že odo dňa, kedy občan zaplatil všetky svoje dane, zarába už len na seba. Ak sa na daný problém pozeráme z hľadiska jeho mzdy, tak je faktom, že odo dňa daňovej slobody mu ostáva celá mzda. Zástancovia „daňovej slobody“ však veselo prehliadajú, že aj keď človek zaplatí všetky svoje dane a celá jeho mzda mu ostane, tak k slobode má ešte veľmi ďaleko. Je tu predsa zisk podnikateľov, ktorý musí niekto vyprodukovať a ako je známe, ich zisk môže pochádzať len z vykorisťovania zamestnancov, v rámci ktorého mu musia svojou prácou vyprodukovať väčšiu hodnotu, než predstavuje hodnota ich pracovnej sily, teda ich mzdy, musia vyprodukovať nadhodnotu, ktorú si podnikateľ prisvojuje vo forme zisku. Zisk, ktorý si podnikateľ prisvojuje bez protihodnoty je jeho súkromným príjmom a teda okrem iného slúži na zvyšovanie jeho osobného bohatstva, na rozdiel od daní, ktoré predsa len slúžia na rozvoj spoločného blaha.
Z uvedeného pohľadu je teda pravda, že od dňa daňovej slobody si zamestnanec ponecháva celú mzdu, ale táto mzda nie je ekvivalentná hodnote, ktorú vyprodukoval svojou prácou, je nižšia o nadhodnotu, ktorú si kapitalista prisvojuje. Dňom „D“ sa oslobodil od štátu, ale nie od vykorisťovania.
Otázkou je, koľko dní z ročného pracovného fondu pripadá na tento druh „neslobody“ zamestnanca? Je jasné, že takýmito výpočtami sa naše „slobodné“ médiá nezapodievajú, ale na moje veľké prekvapenie sa môžeme dočítať veľmi zaujímavé informácie o tejto otázke nie v ľavicových programoch, kde by sme to oprávnene očakávali, ale v programe hnutia Sme rodina – Starostlivý štát (https://hnutie-smerodina.sk/doku…/Starostlivy-stat-final.pdf).
Podľa jeho údajov si z ročného HDP, ktoré je produktom ľudskej práce, teda tých čo pracujú, si podnikatelia prisvojujú 51% novo vytvorenej hodnoty, na mzdy ide 39% a zvyšok si berie štát. To by znamenalo, že z celkového pracovného fondu v roku 2019, t.j. 250 dní, 51% dní musia tí, čo produkujú HDP pracovať 127,5 dňa na podnikateľov. Kalendárne to vychádza na 3. júl. Od tohto dňa bude pracujúcim patriť nie len ich mzda, ale aj ich vlastná produktívna práca.
Páni a dámy, súdružky i súdruhovia tak toto šírte medzi pospolitým ľudom. Toto sa z „našich masovomanipulačných médií “ nedozvedia. Ja to rozposielam.
Veľmi dobrý komentár. Pripomínanie toho dňa daňovej slobody je ukážkou demagógie pravicových liberálov. Okrem toho, o čom sa hovorí v článku, táto komunikácia nesie ešte dva podlinkové odkazy:
– Pracujúci, zmierte sa s tým, že z daní vám štát (najmä ak ho budú riadiť pravičiari) nevráti ani cent.
– Štát nie je váš. Je to nejaký beztvarý moloch prisatý na vaše peňaženky, ale dajte pokoj tomu, čo štát s daňami robí, nie je to vaša starosť.
Veľmi dobrý článok!!!
A ešte by mohol byť vyhlásený Deň slobody vykorisťovaného, ktorý by ukázal prstom na „zotročenosť“ človeka vykorisťovateľom. A mohol by to byť aj polárny deň, potom by sa ukázalo, kto z koho žije.
Dobre. Filozof o ekonómii. Chválim.
Ale predsa len som vrták:
1.Vladimír Manda to skonštatoval, že už to ako prebehlo v tichosti: a čo keď to znamená, že sa to už zaužívalo ako prirodzená vec pre obyvateľstvo štátu? Že občania si myslia, že je to už tak prirodzené, že to ani inak byť nemôže, tak ako nám bola prirodzená „spoločenská spotreba“ na ktorú socialistický štát i socialistické podniky vynakladali zhruba 25% svojich nákladov i časť ziskov? A o ktorej nik z občanov nevedel – okrem zasvätených ekonómov?
Dnes budem „za filozofa“ ak je filozof „za ekonoma“, ale nemyslím to zle a len treba drsnejšie do koreňa ekonomicky zadefinovať, aká je to somarina:
Pre argumentáciu použijem text V.Mandu a obhajuejm ho, že musel napísať, ako sa na to pozerajú ideologickí liberáli:
Lenže:
2. Čo totiž znamená, ak je „daňová sloboda“ od nejakého dátumu v roku? Aj filozoficky: (lebo v článku to nie je jasné ani argumentačne…píše sa, že „štát v určitej miere predsa len používa (vyberané peniaze…) na prospech občanov, napr.na zdravotníctvo, atď…“ a že …“od toho dňa si zamestnanec ponecháva celú mzdu…“
Ako tým dubovým zadubeným paliciam objasniť, že to by znamenalo, že OD TOHO DŇA si musia policajta na hliadke zaplatiť sami, že musia zaplatiť vodičovi v emhádé, lebo štát už nemá od toho dňa na jeho mzdu výplatu (pracuje vo mzde z peňazí vynakladaných v oblasti verejného záujmu), že musí zaplatiť poplatok požiarnikovi v požiarnej stanici, aby bol v pohotovosti ak by mu horel dom, že musí zaplatiť v kasárňach profesionálnemu vojakovi aby ho chránil, aby bol obranyschopný, že musí zaplatiť osobne poplatok úradníčke na Úrade práce, ak chce byť evidovaným nezamestnaným, že musí denne ísť ku Prezidentskému palácu a zaplatiť prezidentke povedzme desať Eur aby mohla „prezidentovať“ ?…
cítite ten NEZMYSEL?
Daňový deň SLOBODY je nehorázna manipulácia v prospech zamestnávateľov, ktorí by sa radi „zviezli“ popri tom….filozoficky vzaté ( nie ekonomicky), väčší prospech ako firma, podnik, majiteľ v súkromnom podnikaní, už nik iný z toho nemá. LEBO JE TO PODNIK, ktorý na tom nehorázne ušetrí: horí? – má poistené…ochorie osadenstvo?…nakúpi cezpoľných či cudzincov….bezpečnosť?…má vlastnú SBS…vojnové nebezpečie? …včas sa presunie inam…
Vladimír to načal a to je dobre. A treba nakopať všetkých „ľavicových“ ekonómov, vrátane Kažimira, či ministra hospodárstva Žigu, či min.práce Richtera a smeráckych borcov, že to od 2012, keď vyhrali voľby, nezdokladovali…
Deň daňovej slobody = koľko DANI prepočítaných na počet dní v roku „Zamestnanec“ spolu so zamestnávateľom odvedú ZA Prácu „štátu“.
Slovensko má jedno z najvyšších Zdaňovaní PRÁCE !
Do zdaňovania práce patrí daň z príjmu ale aj odvody do sociálnej a zdravotnej poisťovne.
Ale aj odvody Zamestnávateľa !!!
….
Koreňom všetkého je ako môže „ľavičiar“ tvrdiť že práca má byť TAK vysoko zdaňovaná?
Zamestnanec – robotník (akýkoľvek pracujúci) má „Veľa odvádzať“ aby sa o NEHO štát postaral !
…
Prečo ĽAVICA nebojuje za vyššie Majetkové dane ?
Prečo máme na Slovensku Ľavicu ktorá vládne od roku 2006 ale naše = Slovenské majetkové dane sú NAJNIŽŠIE !!! Nikomu z teoretikov ani politikov TAKZVANEJ ľavice to nevadí !
Prečo teoretikov – ľavičiarov ROKY nezaujíma že máme MAJETKOVÉ dane najnižšie a zdaňovanie práce najvyššie ??? Nevadí to ani občanom voličom.
Kto VIE čo je ľavicové? Zdaňovať „prácu“ ? Alebo zdaňovať MAJETOK ?
…
Prečo teda ľavičiari nechcete zdaňovať MAJETOK ???
Presne! Súhlas. V tejto veci by som sa nebál byť radikálny. Minimalizovať dane z práce a čo najviac preniesť na zdanenie majetku.
Ešte mám výhradu k pomenovaniu a konštrukcii odvodov zamestnávateľa. Prečo to považujú za cenu práce? A tvária sa, že to zamestnávateľ platí za zamestnancov a najradšej by im to všetko zavesili na krk v akejsi „superhrubej mzde“? Veď z logiky veci je to odvod (daň) za právo zamestnávať a zamestnávateľ by namal mať možnosť minimalizovať si túto daň tak, že bude (formálne) zamestnancom platiť len minimálnu mzdu.
No, keď sa filozofi pustia do ekonomiky, asi tak…zostaňte prosím pekne a zotrvajte v tej hlavnej myšlienke: zbrojte ľavičiari, organizujte pluky a divízie a potom splňte cieľ – revolúciu, znárodnenie, diktatúru proletariátu. Do ekonomiky sa nemiešajte – ten stroj je jemnou mechanikou a ak jej nerozumiete, poškodíte ju…manipulovať daňami vie každý HLUPÁK, zmeniť vlastnícke pomery však môže iba dobre zorganizovaná revolučná ľavica v revolúcii…(prečo ja ekonóm musím viesť takéto revolučné reči a oni „múdro rozumejú“ manipulovaniu s daňami?! ).
Mám pocit, že Sulík by mi povedal to isté. Ten odborník, čo si pred diplomovkou načítal 4 knižky a internet, ale je najlepší odborník na citlivo nastavenú daňovú reformu v prospech boháčov.
Píšem PRINCIPIÁLNE !
Menej zdaňovať prácu a oveľa viacej majetok !
To je podľa mňa ľavicové !
POZOR na to že nielen súkromné vlastníctvo máme = ale aj obecné, štátne, územných celkov, mnohých organizácií a inštitúcií ktoré zamestnávajú ale nemajú ZISK !
Tí všetci musia PLATIŤ odvody za svojich ZAMESTNANCOV !
Aj z minimálnej mzdy sa platia odvody zamestnávateľa !
PRETO pozor na zovšeobecňovanie lebo aj štát, obec je zamestnávateľ a TAM vidieť aké vysoké sú u nás dane a odvody za PRÁCU !!!
Áno, chápem, že Vám ide o princíp. Z principiálneho pohľadu sa mi nepáči ani systémová logika za inštitútom dane z práce (príjmu). Veď aj vieme, že historicky vznikla v časovej a hospodárskej tiesni počas vojen a s jednoduchou myšlienkou zobrať hneď tam, kde je a tým, čo nemajú možnosť sa tomu vyhnúť.
Nechápem systémovú logiku, aby museli daň platiť zamestnanci štátu (verejného sektora).
Mala by existovať nejaká proporcia medzi platením daní a generovaním spoločenských nákladov.
Marian, tá “ systémová logika“ – máte zlý uhol pohľadu: v tej dani si aj zamestnanci štátneho sektoru odvodmi priplácajú na svoje zdravotné, školské i kultúrne a bezpečnostné potreby. Inak by museli chodiť s hotovosťou po ulici a platiť do kasičky zvlášť požiarnikovi, policajtovi, učiteľovi, lekárovi i sestričke…veď už sa opakujem, čo je na tom nepochopiteľné? Čo má štátny zamestnanec nejaký „podiel“ na dividende štátu? On je tiež platený za svoju prácu = za službu štátu a verejnosti. A tiež v hodinovej mzde, nie v percentách „zisku“….
Pánovi Kantorovi:
Nechápem systémovú logiku v tom, že štát (verejný sektor) jednou rukou svojich zamestnancov platí a zároveň im druhou rukou berie. Ide skôr o techniku. Nebol by problém zariadiť to tak, aby štát prispieval priamo do príslušných fondov a nie cez výplatné pásky.
Systémovú logiku ste mi dali do úvodzoviek, ale to je pre mňa dôležitá vec. Štát je systém. Funguje ako systém a ja ako občan by som mal byť schopný chápať jeho systémovú logiku. Inak vôbec nemá význam, aby sa ma niekto pýtal na strategické otázky v referende alebo voľbách, ak je vopred jasné, že nemôžem pochopiť podstatu.
Ako občan si myslím, že mám právo mať názor aj na optimálny dizajn toho systému. Nie je pre mňa dostatočné vysvetlenie, že niečo zaviedla Mária Terézia a je to také zložité, že sa bojíme s tým pohnúť, aby sa nám štát nezosypal.
Nepáči sa mi, že keď niečo v mojej replike nie je jasné, tak sa snažíte zo mňa urobiť hlupáka príkladmi s kasičkou ako keby ste sa bavili so škôlkárom. Ja Vám to nerobím.
V podstate vôbec nerozumiem Vašej nenávisti, ja sa necítim byť Vašim nepriateľom.
Pán Zvolen, myslím, že okrem tejto lacnej kritiky by ste mohli aj Vy niečím prispieť. Potom by mal Váš komentár nejakú cenu. Uviesť čísla, inak to nemá cenu.
Slovensko má jedno z najvyšších zdaňovaní? Uvediem číslo a porovnania.
Majetkové dane najnižšie, zdaňovanie práce najvyššie. To sú čo za údaje?
Pán Manda jasne uvádza, že najviac berú podnikatelia, štát len 10 percent. To považujete za najvyššie? Mne sa aj ten údaj aj tak nezdá, niekedy som sa zaoberal verejným sektorom a väčšina krajín mala daňové, odvodové zaťaženie okolo 50 percent. Ale to by bolo treba porovnať položky, ktoré sa do dňa daňovej slobody započítavajú.
Brať 51 percent je prasprosté rozkrádanie spoločného bohatstva. Na toto by sa ľavica mala sústrediť, lepšie zosumarizovať všetky údaje k tejto téme. Pokúsim sa to aj ja.
Podnikateľ odmieta platiť dane a vyplácať vyššie mzdy zamestnancom, vraj príjem je dosiahnutý hlavne jeho zásluhou, ideou, úsilím. Nuž, Google, Facebook, Microsoft alebo množstvo ďalších firiem by mohlo mať superskvelú myšlienku, ak by tu neexistovalo rozvinuté materiálne – priemyselné prostredie, vedecký výskum, rozvinutá vzdelávacia sústava, ktorá vychováva kvalifikovaných odborníkov, verejná správa a množstvo ďalších civilizačných výdobytkov. Ak by neexistovala práca, úsilie miliárd ľudí ktorí dotiahli civilizáciu na súčasnú úroveň. Leonardo da Vinci ako génius síce kreslil lietadlá, vrtuľníky a iné stroje, ale to je všetko, neexistovala rozvinutá strojová výroba.
Dane sú vlastne len poplatky za využívanie rozvinutej infraštruktúry na svoju činnosť. Preto by mali byť progresívne.
S tým, že treba zdaňovať majetok, súhlasím. Ale opäť je to len všeobecná fráza, treba uviesť, aký je súčasný stav a ako si predstavujeme to zdaňovanie. Či zdaníme každý majetok, aj domy do 20 tisíc eur, v ktorých bývajú aj chudobní ľudia.
Pán Moravčík, v tejto súvislosti sa chcem vrátiť k určitému nedorozumeniu. Pred cestou som narýchlo napísal, že Váš postoj (idea, vízia je rozhodujúca, nie matéria) je vlastne odobrením údajného práva podnikateľov na maximálnu časť zisku, pretože to bola jeho idea, vízia, jeho úsilie.
Nemyslel som to ako Váš výrok, ale že z neho sa dá vyvodzovať aj takýto postoj. Určite, treba to širšie rozviesť, vyššie som to trochu rozviedol. Pokúsim sa do budúcnosti to lepšie spracovať. Nechcel som vyvolať nejaké konfrontácie, skôr to bolo stručnosťou.
Pán Antal, ja som Vás chápal dobre. Pochopil som, že myslíte toto odvodenie a preto som napísal, že tak by to fungovalo podľa pravidiel, ktorými si vy odvodzujete (dedukujete) dôsledky. Ja pracujem s inými pravidlami a zrejme aj inak klasifikujem idey.
Je to na dlhšiu debatu.
Ale aj bez tej debaty by som rád povedal, že podnikateľ nemá nárok na maximálnu časť zisku kvôli svojmu nápadu, vízii a idey. Jeho zamestnanci sú totiž tiež ľudia s nápadmi, víziami a ideami, ktoré premietajú do svojej práce. Táto ideová nadstavba sa od žiadnej práce nedá oddeliť. Je zločinom zamestnávateľov, ak tvrdia, že človeka platia len za „komoditnú“ zložku práce a že o tú ideovú nadstavbu nemajú záujem. Presne týmto si privlastňujú časť výsledku práce zamestnancov, za ktorú im neposkytujú žiadnu náhradu. (Marx tomu hovoril „nadhodnota“ a inak to definoval, ale je to presne tento jav.)
Nedáte pokoj, filozofi?! Rozumiete tomu ako hus pivu: Dajte si prosím námahu a čítajte o motore ekonomiky, o systéme zhromažďovania príjmov do štátneho rozpočtu štátu a o systéme rozdeľovania dôchodkov (výdaje od štátu) do štyroch systémov (domácnosti, podniky, štátna pokladnica, finančná sféra reprezentovaná bankami). Je to CYKLUS každoročne sa opakujúci, kde štátna pokladnica získava príjmy od podnikov (dane, odvody za zamestnancov, poplatky), od bánk ( ktoré nakupujú jej dlhopisy, teda obligácie splatné v časovom rozlíšení) od domácností (teda dane z príjmu od zamestnancov a živnostníkov, odvody do zdravotných, sociálnych systémov, iné dane – z nehnuteľností atd.,obratovú daň -dnes DPH, poplatky…). NIČ INÉ tu nie je, soudruzi…lebo štáne podniky prakticky už nie sú ani len ziskové ak vôbec nejaké sú a tu je rozdiel od ekonomiky za socializmu: štát mal obrovský príjem z MAJETKU – v vlastníctva štátnych podnikov, ktoré produkovali – vyrábali a predávali – a dane i odvody za zamestnancov – akokoľvek vysoké – sa cez ten motor ekonomiky vracali do výdajov do investičnej výstavby, do spoločenskej spotreby pre kolektívy zamestnancov i verejnú správu, do výdajov na školstvo, zdravotnícvo, kultúru, šport a obranu.
Problém teda nie je v ODVODOCH a ZDANENÍ – ale v MAJETKU – KTO VLASTNÍ PRODUKČNÉ ZDROJE ktoré sú schopné produkovať zisk. Kapitalistický štát Slovenská republika to nevlastní, a tak ak milí ľavicoví filozofi bojujete za menšie odvody a dane pre pracujúcich, beriete im peniaze na školstvo, zdravotníctvo, kultúru, vedu atd – lebo kapitalistický štát na rozdiel od toho SOCIALISTICKÉHO nemá vlastné ekonomické zdroje a musí sa spoliehať LEN A LEN na tie dane, odvody a poplatky od domácností (teda od zamestnancov) a od firiem. IBA TO môže rozdeliť v jednom roku…
Znižovanie daní a odvodov zo mzdy (= z práce) teda veľmi pomáha súkromným podnikom a veľmi poškodzuje občanov, keď už sme v v tom kapitalizme. POCHOPTE TO DOCERTA!!! Ako je vôbec možné, že múdri ľudia, vzdelaní ľavičiari, tak hlúpo uverili pracivovým manipulatívnym rečiam, že ak budú nízke odvody a dane zo mzdy, bude sa mať pracujúci lepšie????!!!! NIE -IBA TO ZLACNÍ PODNIKATEĽOVI NÁKLAD NA PRÁCU, ….
Ježíší. ja asi prestúpim na kresťanskú vieru, už vzývam svätých z toho…
s úctou
No, asi aj preto bude treba ten Inštitút národného hospodárstva ako letmú školu, tento diletantizmus ekonomizujúcich filozofov už treba napraviť.
Kľud, Peter, predsa nízke dane zo mzdy presadzoval len Ján Zvolen. Ja s Tebou súhlasím, bez týchto daní sa nedá vybudovať vyspelá civilizačná infraštruktúra a dosiahnuť tak aj vyšší blahobyť. Je tu síce taká drobnosť, ktorú vysvetlila Ilona Švihlíková v Rentierskom kapitalizme, že v socializovanom kapitalizme aj veľké firmy vlastne nie sú schopné fungovať mimo štátu, jeho objednávok, sú prisaté práve na tie dane.
Netreba hneď nadávať, odrádzať ľudí. Ja osobne by som sa prihováral za utvorenie tímu dobrovoľníkov, ktorí by túto tému lepšie spracovali do štúdie. Všetky dostupné údaje, koľko vlastne dnes tvoria dane a odvody, porovnania so zahraničím, socializmom. A uviesť všetky zápory a samozrejme aj pozitíva zvýšenia a zníženia daní, tu sa povedalo zopár téz, údajov, ale celistvý pohľad chýba. Napr. aj údaje niektorých štúdií, ktoré ukazujú, že prehlbovanie nerovnosti vedie k znižovaniu efektívnosti a krízam.
Takéto témy by nemali odísť do zabudnutia, trochu si pokecať a zabudnúť. Nedohodlo sa nič ani pri druhom dôchodkovom pilieri, Juraj Janošovský a Imrich Juhár by mohli pokračovať.
Tieto kroky by mala organizovať niektorá ľavicová strana, so Smerom by som nerátal, KSS, Vzdor sú v tomto smere málo aktívne. Iniciatíva DAVDVA je širším kolektívom, možno na jej základe by sa mohli utvárať expertné skupiny pre spracovanie takýchto tém.
Vážení páni,
veď Vy chcete malou lopatkou (náhodným problémom) vyčistiť Augiášovský chliev v ktorom sa po stáročia ukladala ľudská špina!!! Tým chlievom je makro ekonómia ktorá nemá hlavu ani pätu, plata dieru dierou, a špinu prehadzuje z jedného miesta na druhé. To, totiž v entropii ináč ani neide. Entropia je neustály rast smerujúci ku kolapsu (veľkému tresku). Tu inej pomoci niet len celú makroekonómiu ktorá pracuje na princípe entropie vyhodiť na smetisko dejín a nahradiť mikro ekonómiou ktorá žiadnu entropiu nepozná!!! Nepochopenie tejto podstaty prinieslo aj zánik socializmu a zotrvávanie v tomto omyle smeruje k zániku ľudskej spoločnosti.