Vážení priaznivci DAV-u DVA
Väčšina našich čitateľov má silné sociálne cítenie a hlási sa k zdravému vlastenectvu. Čakajú nás zásadné politické udalosti - referendum o predčasných voľbách a následne zásadný boj o ďalších charakter našej spoločnosti.
V DAV-e DVA stojíme na Vašej strane. Pre pravidelných prispievateľov okrem iného pripravujeme aj špeciálne benefity: vypnutie reklamy, výrazné zľavy v e-shope INLIBRI, podielovú knihu a iné... Vernostný program zverejníme v apríli.
Ak chceme naďalej rásť, nebude to možné bez vybudovania silnej podpornej komunity. Staňte sa jej členom, pomôžte nám v tomto úsilí tým, že budete pravidelne finančne podporovať DAV DVA.
Podporte nás pravidelnou sumou, 4, 6, alebo 10 a viac eur mesačne..
Číslo účtu: IBAN: SK72 8330 0000 0028 0108 6712
Pred 100 rokmi 18. a 25. apríla 1920 sa v Československu , s výnimkou Podkarpatskej Rusi, Vitorazska, Valticka, uskutočnili prvé parlamentné voľby do Poslaneckej snemovne (18.04.1920) a do Senátu (25.04.1920). Volieb sa zúčastnilo 23 politických strán, víťazne z nich vyšla Československá sociálno demokratická strana robotnícka, ktorá získala 1 590 520 hlasov, teda 25,7% hlasov a 74 mandátov v Poslaneckej snemovni a v Senáte 1 466 958 hlasov, teda 28,07% hlasov a 41 mandátov. Do poslaneckej snemovne sa dostala silná skupina poslancov marxistickej ľavice vednej Dr. Bohumírom Šmeralom, Edmundom Burianom, Josefom Hakenom, Tomašom Koutným. Do poslaneckých ľavíc prvýkrát zasadol aj poslanec Vitězslav Mikulíček, ktorý sa stal najdlhšie pôsobiacim poslancom a senátorom za Komunistickú stranu Československa (1920 – 1938. V rokoch 1920 – 1929 poslanec, 1929 – 1938 senátor).
Do senátu marxistická ľavica výrazne nevstúpila – senátori za marxistickú ľavicu boli zvolení nestor robotníckeho hnutia, veľká autorita Josef Hybeš (po decembrovom generálnom štrajku počas mimoriadnej rozpravy zvolanej marxistickou ľavicou dostal pri prejave v senáte mozgovú porážku),Václav Chlumecký-Enšpenger (proletársky básnik,mimoriadne populárny v tej dobe) a ďalší funkcionári marxistického hnutia, ktorí výrazne vo vysokých straníckych funkciách sa neobjavili (Alexandr Dráb, Teodor Matuščák, Josef Pruša, Antonín Svraka)
Druhou najsilnejšou stranou boli ľudovci na jednotnej kandidátke s Hlinkovcami, ktorá získala 699 728 hlasov, teda 11,3% a 33 mandátov a v Senáte 622 406 hlasov , teda 11,91% a 18 mandátov.
Tretími najsilnejší boli Nemeckí sociálni demokrati s 689 589 hlasmi, teda 11,1% a 31 mandátmi. V senáte 593 344 a 16 mandátmi.
Socialistické strany získali absolútnu väčšinu a očakávala sa vláda tzv. Červenej koalície (sociálni demokrati, nemeckí sociálni demokrati, národní socialisti, s tichou podporu národných demokratov) , no vážne nacionalistické rozpory viedli k nevraživému postoju československých sociálnych demokratov k nemeckým. Tak nastala paradoxná situácia a vládu vytvoril blok socialistických a buržoáznych strán (tzv. červeno-zelená koalícia) , nemecká sociálna demokracia s nemeckými nacionálnymi pravicovými stranami prešla do opozície, čo vyvolalo veľkú nevôľu medzi ľavým krídlom marxistickými poslancami v československej a nemeckej sociálnej demokracie. Kým pravica z dôvodu nacionálnych nezhôd sa s nemeckou sociálnou demokraciou rozchádzala, marxistická ľavica oboch strán naopak zbližovala.
Vzájomné nezhody v sociálnej demokracii, rozčarovanie marxistickej ľavice s paktovaním špičiek pravice sociálnej demokracie s buržoáziou a bankármi, viedlo k postupnému ideologickému rozchodu sociálnej demokracie a marxistickej ľavice.
XIII. zjazd Sociálnej demokracie/marxistov (september 1920) a XIII. zjazd Sociálnej demokracie pravice (november 1920), ako aj generálny decembrový štrajk 1920 s bojom o majetok strany (tzv. boj o ľudový dom v Prahe) viedol k definitívnemu rozchodu oboch rozhádaných prúdov v sociálnej demokracii.
Proces odlúčenia ukončil Ľubochniansky zjazd v januári 1921, kde vznikla komunistická strana na Slovensku a v máji ustanovujúci zjazd komunistickej strany v Československu. V máji 1921 dopisom predsedovi Poslaneckej snemovne poslanci marxistickej ľavice oznámili svoj odchod do opozície a vytvorenie poslaneckého klubu Komunistov v Československu, ktorého predsedom sa stal Dr. Bohumír Šmeral. O deň neskôr dopisom predsedovi Poslaneckej snemovne oznámili svoje odhodlanie do nového klubu vstúpiť aj traja poslanci nemeckej sociálnej demokracie/ľavice a to Otto Hahn, Karel Kreibich a Franz Warmbrunn. Na parlamentnej pôde po prvýkrát vystúpila zjednotená komunistická strana Československa.
Ivan Lulják, historik