Husák z Vyšehradu (Michal Macháček: Gustáv Husák)

Zdieľaj článok:
Prepošlite článok emailom

Vážení priaznivci DAV-u DVA

Väčšina našich čitateľov má silné sociálne cítenie a hlási sa k zdravému vlastenectvu. Čakajú nás zásadné politické udalosti - referendum o predčasných voľbách a následne zásadný boj o ďalších charakter našej spoločnosti.

V DAV-e DVA stojíme na Vašej strane. Pre pravidelných prispievateľov okrem iného pripravujeme aj špeciálne benefity: vypnutie reklamy, výrazné zľavy v e-shope INLIBRI, podielovú knihu a iné... Vernostný program zverejníme v apríli.

Ak chceme naďalej rásť, nebude to možné bez vybudovania silnej podpornej komunity. Staňte sa jej členom, pomôžte nám v tomto úsilí tým, že budete pravidelne finančne podporovať DAV DVA.

Podporte nás pravidelnou sumou, 4, 6, alebo 10 a viac eur mesačne..
Číslo účtu: IBAN: SK72 8330 0000 0028 0108 6712


Na prezentácii tejto knihy v hoteli Devín som chcel položiť jej autorovi otázku: Do akej miery bol Dubček ideál politika a Husák reál-politika? Nezostal Dubček v našom povedomí ako ideálna predstava politiky, ktorá sa nenaplnila, kým Husák ako predstaviteľ reálnej politiky, ktorá trvala takmer dve desaťročia a mala tie znaky a parametre, ktoré mala? Jeho kniha mi odpovedala, že to bolo zrejme tak. No pravda je aj taká, že ideál žije v našich predstavách a z reálu má veľa z nás (aj medzi historikmi) tendenciu pamätať si skôr to zlé. Napokon, ostatných 50 až 70 rokov tvorí ešte „živú históriu“, históriu v stave neukončenosti, neuzavretosti, nehotovosti, a teda, ale aj v stave hodnotových odsudkov. Možno len súhlasiť s názorom historika a lektora knihy prof. Róberta Letza, že Michal Macháček „priniesol základnú prácu, ktorá je založená na serióznej pramennej báze. Práca je vyvážená a auto-rovi sa skutočne podarila veľmi zaujímavá sonda do Husákovho života. Pritom si dokázal udržať určitý odstup a nadhľad od objektu svojho výskumu. Je to o to cennejšie, že nepredhadzuje násilne nejaký ,čes-ký‘, ,slovenský‘ alebo ,československý‘ pohľad. Autor berie Husáka ako reálnu postavu, človeka žijúceho v určitých spoločenských a osobných väzbách, ako pragmatického politika, pre ktorého bola politika skutočným živlom.“

Podobne píše za českú stranu historik prof. Jan Rychlík.„Kniha je z mnohých pohľadov priekopnícka. Prvý raz je komplexne a vyčerpávajúcim spôsobom podaný život a politická kariéra Gustáva Husáka. Téma je pritom spracovaná na vysokej úrovni, s hlbokou znalosťou veci na základe pôvodného archívneho materiálu, pričom boli prvý raz využité dokumenty z moskovských archívov.“

Prekvapuje však, že autor píše termín buržoázny nacionalista, buržoázni nacionalisti bez úvodzoviek,čo kontrastuje s Husákom ako organizátorom Slovenského národného povsta­nia, ktoré sa predsa prihlásilo k česko ­slovenskej štátnosti, a potom s jeho úlohou v „malom Februá­ri“ v roku 1947, keď po víťazstve Demokratickej strany (1946) vo voľbách na Slovensku (a komunistov v Čechách), v koordinácii s Gottwaldom rozpustil Zbor povereníkov a vyrovnal krok s Prahou. Po Plevzovej biografii Husáka Vzostupy a pády (1991), vydanej proti Husákovej vôli, a po knihe mladého historika Tomáša Černáka Mladé roky Gustáva Husáka (2015) prichádza teda do rúk čitateľov prvá úplná biografická kniha o politikovi G. Husákovi, vrátane jeho obrazu v hodnotení historikov, ale aj v televíznych dokumentoch a divadelných predstaveniach.

Nechcem zaťažovať čitateľov pokusom o objektívnu recenziu šesťstostranovej, autorsky dôkladne uchopenej knihy, vo svojej glose chcem skôr upriamiť pozornosť na pohľad z perspektívy bratislavského chodca – na bratislavské stavby postavené za Husákovho režimu. Predmetom Husákovej politiky na rozdiel od tej dnešnej nebola stredná trieda, ale „robotnícka a roľnícka trieda a pracujúca inteligencia“. Tomuto predmetu sa prispôsobovali aj parametre a architektúra významných stavieb. Začnem od fotografie z 26. 8. 1972, na ktorej vidíme Husáka s dobovou suitou otvárať Most SNP. V súvislosti s tým ma doslova prekvapuje a frapuje fakt, že po novembri 1989 ho premenovali na Nový most, ale ešte pre­kvapujúcejšie je, že Husákova garnitúra bola schopná do troch rokov od nástupu Husáka k moci postaviť a otvoriť Most SNP (spojiť pravý a ľavý breh Petržalky), kým nový režim bol schopný obnoviť rozbitý asfaltový povrch na tomto moste až po 28 rokoch.

Podobne dopadli aj ostatné verejnoprospešné stavby postavené za Husáka:

1. Slovenská národná galéria, budova pustla, konečne sa rekonštruuje.

2. Námestie K. Gottwalda (1982) dnes Námestie slobody – spustnuté, na jeho rohu dominuje drevená kebabáreň.

3. Budova Slovenskej televízie – opustená a spustnutá.

4. Budova Slovenského rozhlasu – v úbohom stave.

5. Dom odborov na bývalom Centrálnom trhovisku – spustnutý, tamojšie podchody spustnuté.

6. Dostavba hlavnej stanice – spustnutá staničná budova, rozbité chodníky…

7. Zrekonštruované mestské hradby pri Dóme sv. Martina sa rozpadávajú, cesty v hlavnom meste sú zväčša takisto v dezolátnom stave.

Po prvom unáhlenom a cynickom „súde víťazov“nad Husákom, prichádza kniha, ktorá nesúdi, neodsudzuje, ale hľadá a podáva obraz Husáka politika vo všetkých súvislostiach – morálnych, vnútropolitických (česko ­slovenských, českých i slovenských), geopolitických i osobných. Jej výsledkom nie je ani Hosana!, ani Ukrižuj!, ale historická pravda s trpkou príchuťou.

(Dá sa povedať, že kým súd dejín nad Husákom sa odohráva už vyše štvrť storočia, „súd dejín“ na Václava Havla len čaká. Zatiaľ zaznieva na je-ho „nepolitickú politiku“ iba Hosana!, a to aj napriek tomu, že Husákovi sa štát pod rukami, tak ako V. Havlovi, nerozpadol.)

P. S.: Ako bývalý vydavateľský redaktor som za-registroval veľa chýb v slovenských citátoch, bolo by bývalo vhodné, keby ich vydavateľstvo Vyšehrad dalo korigovať nejakému slovakistovi alebo, ešte lepšie, Slovákovi so zodpovedajúcou redaktorskou skúsenosťou.

Jozef Čertík pre Literárny týždenník

Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne


Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *