Zdieľaj článok:
Prepošlite článok emailom

Vážení priaznivci DAV-u DVA

Väčšina našich čitateľov má silné sociálne cítenie a hlási sa k zdravému vlastenectvu. Čakajú nás zásadné politické udalosti - referendum o predčasných voľbách a následne zásadný boj o ďalších charakter našej spoločnosti.

V DAV-e DVA stojíme na Vašej strane. Pre pravidelných prispievateľov okrem iného pripravujeme aj špeciálne benefity: vypnutie reklamy, výrazné zľavy v e-shope INLIBRI, podielovú knihu a iné... Vernostný program zverejníme v apríli.

Ak chceme naďalej rásť, nebude to možné bez vybudovania silnej podpornej komunity. Staňte sa jej členom, pomôžte nám v tomto úsilí tým, že budete pravidelne finančne podporovať DAV DVA.

Podporte nás pravidelnou sumou, 4, 6, alebo 10 a viac eur mesačne..
Číslo účtu: IBAN: SK72 8330 0000 0028 0108 6712


Dôchodok – pre niekoho stav reality, pre niekoho potešiteľná budúcnosť, pre dosť veľa ľudí skok do neznáma.

Máme demokraciu. Už 29 rokov. Väčšina slovače z tých skôr narodených porovnáva. Čo je horšie a čo lepšie ako bolo za čias socializmu /komunizmus  máta iba v hlavách našich mediálnych bijcov a slniečkarov/. Tak ako sa kedysi snažila KS pretvárať mladých ľudí pre krajšie zajtrajšky aj dnes sa s podobným pretváraním mládeže unúvajú naši Európsko- hodnotoví vlastníci tej správnej veci, toho správneho názoru.

Nebudem sa rozpisovať o tom čo bolo lepšie v predchádzajúcom systéme oproti tejto demokratúre.  Zabŕdnem len do dvoch vecí. Volieb, ktoré sú vraj vrcholom demokracie a obdobia, keď naši starší spoluobčania odchádzajú na dôchodok.

Počas prebiehajúcej kampane pred komunálnymi voľbami ste si mohli skoro všade všimnúť tisíce reklamných bilbordov, letákov, brožúr i akcii stoviek kandidátov na starostov, primátorov i poslancov. Tieto reklamné akcie stáli majland. Nie každý si ich môže dovoliť. Veľmi málo kandidátov , možno na dedinách, si svoju medializáciu hradilo zo svojich vreciek. Ostatným sa o propagáciu a príslušné finančné prostriedky, ktoré hlavne vo väčších mestách išli do státisícov  euro, postarali pre nás voličov/ často volov/ pre nás neznámi sponzori . Tými určite neboli bezdomovci, robotníci, či učitelia.. Boli to väčšinou majitelia firiem , médií, či zazobanci zo zahraničia. A určite to boli ľudomilovia , ktorí za svoju pomoc nečakajú protislužbu. Takže dnes je len málo dedín, či miest, kde sú miestni obyvatelia spokojní so stavom ciest, chodníkov, miestnej infraštruktúry , poriadku a čistoty. Často sa za nesplnené sľuby dané pred voľbami vyhovárajú naši zvolenci na nedostatok financií.  Tých asi nebude nikdy dostatok. Po voľbách je totiž potrebné splatiť podporu, ktorú zvolení kandidáti dostali od svojich sponzorov.

Počas volebného dňa využila jedna organizácia tento „ sviatok demokracie“ na zber podpisov pod petíciu na zastropovanie veku odchodu do dôchodku. „Ľavicový Smer“ totiž v roku 2014 prijal zákon, ktorý každým rokom zvyšuje o 62 dní odchod do dôchodku. Teraz zistili, že strelili capa a snažia sa cez parlament to napraviť. Neinšpirovali sa obdobím socializmu, keď bolo oveľa jednoduchšie pre mladých založiť si rodinu a mať deti a tak vytvárať predpoklady na napĺňanie rozprávky O troch grošoch, ktoré v tom čase fungovali. Teraz je normálne, že mladí sa musia zadlžiť /ak nie sú úspešní podnikatelia, či dediči/ na celý život. Toto je trend tzv. európska hodnota a myslieť si niečo iné je zakázané, kacírske a odsúdeniahodné. Hlavný mainstreamový prúd vaše názory, ktoré sa nezhodujú s ich hodnotami, do svojho košiara nepustí. V parlamente asi zastropovanie neprejde, tak sa ujali iniciatívy odbory. Neviem prečo stanovili strop na práve 64 rokov/pre mamy, ktoré vychovali deti o niečo menej/ ale budiž. Aj z dôvodu, že sa má to svojim spôsobom týka a ak nie mňa tak mojich detí, či vnúčat, som sa podujal pomôcť im so zbieraním podpisov.

K čomu som dospel. Mladé rodiny s deťmi nemali problém s podpísaním petície a boli radi , že sa o to môžu pričiniť. Tí starší, už dôchodcovia, potrebovali vysvetliť, že sa to týka ich detí a vnúčat. Väčšina podpísala. Mamy a otcovia podnikateľov s tým mali problém. Kdesi v kabelkách mali napísané, koho majú isť voliť a na mňa pripravení neboli. K večeru a za tmy sa do volebných miestnosti unúvali väčšinou tí, ktorým bolo jedno, kedy pôjdu do dôchodku., skôr kedy pôjdu ich zamestnanci. Jedna pani sa dokonca tešila, že bude môcť robiť do 80 – tky. Asi nemá ťažkú prácu alebo robí to čo ju baví a myslí si , že nebude nikdy chorá. Sme všelijakí. Svet sa zmenil a súdržnosť, solidarita a slušnosť/ okrem slniečkárskej/ sa vytratila. Kto ich nájde a uvedie naspäť do života?  

Ladislav Hvižďák

Názory prispievateľov sa nemusia stotožňovať s názormi redakcie DAV DVA

Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne


16 thoughts on “Hvižďák: Pre koho žijeme?

  • 18. novembra 2018 at 17:04
    Permalink

    Tento článok hodnotím veľmi, veľmi zle. S 95 percent obsahom síce súhlasím, ale takéto články nevidím rád. Tým, že postavil socializmus proti demokracii, socializmus alebo demokracia, podobne ako Ľuboš Blaha postavil liberalizmus proti socializmu. V podstate tým napomáha kapitalistickej propagande, ktorá stotožňuje demokraciu s kapitalizmom a účelovo ju stavia ako alternatívu socializmu, ktorý je takto stavaný do polohy diktatúry/autoritárskeho režimu.

    A potom sa čudujeme, že prosocialistické strany dostávajú minimum hlasov.
    Na druhej strane prosocialistické strany, ktoré by mali byť vedecky orientovanými stranami, pretože bez vedy sa dnes dnes budovať zložitý plánovito organizovaný spoločenský systém, si nemôžu dovoliť takýto zmätok v pojmoch – potom to nie sú vedecky založené strany.

    Demokracia nie je alternatívou socializmu, demokracia nerovná sa kapitalizmus. Nevznikla s kapitalizmom, ale v antickom Grécku (démos – ľud, kratiá – vláda). V rozvinutej podobe existovala za Perikla 444 – 429 p.n.l., ale svoje počiatky má už v odstraňovaní starogréckych tyraníd, u Solóna, ktorý v r. 593 p.n.l. v novej ústave zrušil dlhy, do čela obce vedľa aeropagov (najvyšší dozorný úrad) postavil radu (eklessia) zo 400 občanov, snem a tiež ľudovú porotu (heliaia).

    Za formu priamej demokracie môžeme pokladať však aj kmeňové zhromaždenie členov kmeňa a hlasovanie.

    Je v tomto zmysle príznačné, že ani Wikipédia nemá spracovaný pojem Antická demokracia, Periklova demokracia. Tým aj ona pomáha vytvárať predstavu, že demokracia je vlastne kapitalizmus.

    Demokracia, diktatúra – je len forma správy hociktorého spoločenského systému, teda aj socializmu.

    Všetky systémy vznikali za pomoci diktatúr 1. nevoľnícky za pomoci despocií Egypta, Mezopotámie, Grécka, Číny), 2. kapitalistický za pomoci absolutizmu, 3. socializmus za pomoci diktatúry proletariátu. Ani jeden nevznikal v demokratickej podobe, kvôli silnému odporu starého systému, potrebe akumulovať ohromné zdroje na prestavbu systému, a hlavne kvôli tomu, že bez vybudovanie vlastnej sociálno-ekonomickej základne ho spolu nedržia silné sociálne a ekonomické väzby.

    Vo všetkých systémoch sa objavujú formálne zárodky demokratickej správy v druhom štádiu vývoja systému, kedy systém vytvorí vlastnú sociálno-ekonomickú základňu. U nevoľníckeho systému je to približne od 5. st. p.n.l., pri kapitalizme od r. 1688 (anglická Slávna revolúcia, zrod parlamentnej kap. demokracie, prechod moci od panovníka k volenému parlamentu. Ale politické práva malo asi 5 percent obyvateľov.). V socializme od r. 1968, kedy sa oslabuje stranícky dirigizmus, vznikajú nové parlamentné výbory, presadzuje sa odbornosť v ekonomike, viditeľne v poľnohospodárstve, vzniká federatívne usporiadanie Československa.

    Pri všetkých troch systémoch s krízou klasickej podoby prichádzajú aj demokratické revolúcie, boj za väčšie demokratické práva. V nevoľníckom systéme je to napr. hnutie obrazoborectva v r. 728 v Byzancii. V kapitalizme buržoáznodemokratické revolúcie v r. 1848. V socializme socialistické demokratické revolúcie v r. 1988.

    Až za hranicou klasickej podoby systému sa formuje liberálno-demokratická podoba systému. Napr. súčasnú polynézsku spoločnosť môžeme pokladať za takýto liberálno-demokratický systém prvobytnej spoločnosti. Arabské krajiny, aj kritizovanú Saudskú Arábiu za takýto liberálno-demokratický systém nevoľníckej spoločnosti. V porovnaní s klasickým otrokárstvom a feudalizmom.
    Čo je dôležité, liberálno-demokratický kapitalizmus vzniká tiež až za hranicami klasického kapitalizmu, ktorý zanikol Veľkou hospodárskou krízou 1929-33, prakticky po r. 1968. Teda nemôže byť ani reči o totožnosti kapitalizmu a demokracie, 600 rokov kapitalizmus fungoval na absolutistickom, alebo formálnedemokratickom základe.
    Po r. 1986 sa začínal výrazne liberalizovať aj socializmus, smeroval k väčšej samostatnosti podnikov, samosprávnemu socializmu a ekonomickej demokracii. Keby nebolo došlo po r. 1989 ku kontrarevolúcii a návratu ku kapitalizmu, je predpoklad pokračovania tohto vývoja.

    Otázka na autora. Ak postavíme socializmus proti demokracii, s akou formou správy ho vlastne stotožňujete? S diktatúrou, autoritatívnou správou, alebo s čím vlastne?
    Toto zrejme zaujíma aj občanov, keď im predostriete pred voľbami takúto predstavu, socializmus alebo demokracia.

    Reply
    • 18. novembra 2018 at 19:25
      Permalink

      @ M. Antal,
      s tým, čo ste napísali nesúhlasím. Ladislav to pomerne jasne a správne vystihol. Pretože aténská demokracia bola systémovo dosť podobná tej súčasnej liberálnej demokracií.
      Ak by ste si naštudovali s porozumením dejiny antického Grécka pr. n. l. tak by ste skôr presadzovali tyraniu, lebo bola podobná boľševickému socializmu (1948-89). Peisistratos bol podobný totaliťak ako Gottwald alebo Lenin, ktorí sa k moci dostali za pomoci ozbrojených zložiel ako boli napr. Ľudové milície. Viac na:
      https://sk.m.wikipedia.org/wiki/Peisistratos_(aténsky_politik)

      Reply
      • 18. novembra 2018 at 20:34
        Permalink

        Peter Poliak, Vy stojíte na inej ideologickej pozícii, takže s Vami zbytočne budem rozoberať, že vlastne Ladislav Hvižďák podporil antikomunistickú propagandu.
        Žiada sa vždy jasne napísať, o akej demokracii, liberalizme, trhu, ap. hovorím. Ak by bol napísal, že socializmus bol vystriedaný kapitalizmom, je to jasné, jeden spoločenský objekt vystriedaný iným.. Prípadne socializmus bol vystriedaný kapitalistickou demokraciou.

        Takto aj v mojom mene čitateľovi oznámil, že socializmus sa nevyvíjal k vyspelejšej podobe demokracie, ani to nemal v úmysle a nemá to v úmysle ani dnes. A ľudia to bežne tak aj chápu, demokraciu ako protikladnú socializmu.
        Voči tomu sa ohradzujem a chcem, aby autori, ak už niečo takéto vyslovia, hovorili vo svojom mene, o svojom chápaní, nie všeobecne o ľavicovom, komunistickom chápaní.
        A redakcii DAVDVA píšem veľký mínus za podporu antikomunistickej propagandy.

        Inak, to čo ste popísali, sú zlátaniny. Starogrécke tyranidy mali pozitívnu úlohu pri utváraní starogréckej spoločnosti, ako ju mali všetky diktatúry, tak som to opísal v texte. Nemôžete si však hádzať hore dole obdobiami, to je pohŕdanie poznaním dejín. Stačí, že ste použili pojem totality, to používajú len buržoázni ideológovia, je to príliš lacný pojem, ktorý nič nechápe a nič nevysvetľuje, tým popierajú svoju vecnosť, vedeckosť.

        To, že Lenin a Gottwald sa dostali k moci za pomoci ozbrojených zložiek, škoda komentovať, Vy môžete študovať dejiny koľko chcete, vždy to zostane pre Vás španielska dedina.

        Reply
    • 18. novembra 2018 at 22:56
      Permalink

      Odpoveď z článku: Nebudem sa rozpisovať o tom čo bolo lepšie v predchádzajúcom systéme oproti tejto demokratúre. Na rozdiel od Vás som nebol v KS a nemám toľko času venovať sa tejto téme.

      Reply
  • 18. novembra 2018 at 17:24
    Permalink

    Laco, ahoj. Článok výborný…ale tá aktivita k „petícii“ pomýlená. Smeru SD stačí zmeniť obyčajný zákon, zrušiť predlžovanie odchodu do dôchodku a vráti sa to na odchod vo veku 62 rokov. Čo by bolo lepšie ako 64….Lenže Kazimír NEDOVOLÍ lebo by musel hneď vydávať peniaze na nové dôchodky…a to nechcú ani socdemáci.

    Reply
  • 18. novembra 2018 at 17:58
    Permalink

    Stále dookola to isté a najviac ako vždy vyhnúť sa tomu najpodstatnejšiemu.

    V roku 1989 žili na slovensku stotisíce komunistov a ich rodinní príslušníci.
    ľudia volili na 99,89 percenta komunistickú stranu a socializmus.
    Už v roku 1990 sa ukázal PREPAD podpory komunistom – na slovensku volilo vo voľbách komunistickú stranu v júni 13,35 percenta voličov pri vyše 95 percentnej volebnej účasti.
    Prvým predsedom NR SR sa stal komunista Šuster. Mnoho ďalších komunistov ľudia volili dodnes a aj volia ale hlavne tých čo prezliekli kabáty aj viac krát.
    Našich obyvateľov voličov NIKTO nevymenil. Naši občania si volili a volia svojich zástupcov a dokonca mečiar a fico mali historicky najviac = vyše 40 percentnú podporu. Obidvaja komunisti !
    Za to v akom stave máme slovensko môžeme všetci.
    Máme ho presne také aké ho chceme mať.
    Máme ho presne také ako volíme. Je to vôľa ľudu !
    Ak budú ľudia chcieť ZMENIA slovensko.
    Dovtedy je nepriznanie si vlastnej zodpovednosti len detská výhovorka !

    Reply
    • 18. novembra 2018 at 23:00
      Permalink

      Bože to som mal písať viac polopatisticky? Vary podporovanie a propagácia tých správnych zo strany sponzorov- kapitalistov nám zabezpečuje slobodu a nebodaj demokraciu- vládu ľudu?

      Reply
  • 19. novembra 2018 at 0:07
    Permalink

    BABIČKO – POVÍDEJ
    aneb Babička si posadila vnoučata kolem sebe a začala…

    5. listopad 2016

    Když jsem se narodila, bydleli moji rodiče ve státním bytě, kde platili 70 Kčs měsíční nájem. Žádný fond oprav se neplatil, když se něco pokazilo anebo byla potřeba větší oprava, národní výbor měl dost prostředků, aby ji zaplatil. Jesle, školku, základní, střední i vysokou školu jsem měla zcela zdarma, a protože jsem se dobře učila, měla jsem už na střední škole „prospěchové“, tedy svých 300 Kčs jen pro sebe. Na vysoké škole to bylo 500 Kčs a za to se dalo pořídit docela dost.

    Pěkné zimní kozačky stály 190 Kčs, zimní bunda 250 Kčs a vstupné třeba do kina 3 Kčs. Do divadla to bylo 15 Kčs. Pobyt na letním táboře, který trval 3 týdny s celým zabezpečením i s výletem, stál 200 Kčs. Chodila jsem do „Pionýra“, měl řadu kroužků – turistický, výtvarný, pěvecký, pohybový, divadelní, kde jsme se mohli vyžívat zcela zdarma ve svých zájmech a zálibách a rodiče měli jistotu, že je o nás dobře postaráno. Když jsem ukončila vysokou školu, měla jsem možnost si vybrat z několika nabídek, kam nastoupím do práce. Dvě byly přímo v místě, kde jsme bydleli, další mimo náš okres. Rodiče měli naprostou jistotu v zaměstnání, vždy věděli, že mají zajištěnu práci i výdělek, nikdy se nestalo, že by nedostali v určitý termín výplatu anebo, že by je propustili a oni nemohli najít další práci.

    Vzpomínám si, že se tatínek nepohodl se svým vedoucím – zašel do sousedního podniku a tam mohl okamžitě nastoupit. Do svých 35 let jsem se nesetkala s bezdomovcem, s nezaměstnaným, když někdo nepracoval 3 dny, zavřeli jej jako nefachčenka. V nemocnici nebo v lékárně rodiče nebo já jsme platili jen za recept 1 Kčs. V obchodech bylo všechno, co jsme potřebovali a potraviny a dětské zboží bylo dotované státem. Za 1 Kčs byly tři rohlíky, litr kvalitního mléka, na kterém se, než jsem jej přinesla domů z obchodu, usadila nahoře centimetrová vrstva smetany a bylo zcela bez konzervantů, stálo 3 Kčs. Kvalitní máslo stálo 10 Kčs a za 100 Kčs jsem udělala nákup pro 4-člennou rodinu na tři dny. Zálohu na výplatu jsem měla 400 Kčs a s tím jsem v pohodě vydržela 14 dnů. Knihy stály kolem 20 Kčs a krásná pohádková obrázková kniha 38 Kčs, ale to už byl luxus. Za popelnice jsme neplatili nic, město je uklízelo zdarma. Nikdy jsem tenkrát neslyšela slovo exekutor, nucená aukce, slovo milionář se nepoužívalo vůbec.

    Peníze se počítaly maximálně na tisíce. Náš nový dům, který jsme si postavili, stál se vším všudy necelých 300 000 Kčs a to jsme ještě dostali bezúročnou půjčku od státu a dotaci. Novomanželská půjčka byla 30 000 Kčs a bezúročná, pořídili jsme za ni vše potřebné do domácnosti – nábytek, vybavení, spotřebiče. Za každé narozené dítě se nám pak snížil dluh o několik tisíc, dostali jsme porodné, za které se dal pohodlně pořídit kočárek i s celou výbavičkou. Když jsme ve dvě hodiny ukončili svoji práci, v půl třetí už jsme byli doma i s dětmi, které jsme cestou vyzvedli ze školky a celé odpoledne jsme pak jako rodina měli jen pro sebe. Na dovolenou jsme jezdili přes ROH na tři týdny v Luhačovicích do hotelu Rudý říjen – dva dospělí a dvě děti za 270 Kčs, stvrzenku jsem vnoučátkům ukázala, protože ji mám léta schovanou.

    Když onemocněla babička, postarali se o ni beze zbytku a zdarma v nemocnici. Když zemřela, bez potíží a půjček jsme mohli vypravit důstojný pohřeb a pořídit jí místo posledního odpočinku i s náhrobkem. Měli jsme vždy všeho dost a hlavně z čeho šetřit peníze tak, abychom si nikdy nemuseli na nic půjčovat. Bydlení, studium, zdraví, stáří seniorů, pěstování „koníčků“, Vánoce, narozeniny a svátky, dovolená, výlety, oblečení, zařízení domácnosti, auto – všechno se obešlo bez půjček a stresů, kde na to vzít. Když náhodou někdy někdo něco ukradl, lidé se od něj distancovali a z jejich společnosti byl vyloučen. To, že jej bez velkých průtahů okamžitě zavřeli, to bylo samozřejmé. Podvodník se pak musel odstěhovat a začínat jinde od nuly. Na poli jsme pěstovali všechno a nikdy se nám nic neztratilo. Brambory jsme sklízeli tam, kde jsme je zasadili, taktéž všechnu zeleninu – bez oplocení a hlídání. Trnky v klidu dozrály až do úplné zralosti, nemuseli jsme je sklízet téměř zelené ve strachu, aby nám je někdo ze stromů neukradl. Doma jsme zamykali jen na noc, jinak byly dveře neustále otevřené pro nás i pro sousedy, kdyby něco potřebovali. Sousedé si pomáhali a měli k sobě blízko. Rodiny fungovaly tak, že kdykoli někdo z jejích členů něco potřeboval, shlukli se všichni a pomohli.

    Dnes je nová doba a já ráda vzpomínám a vyprávím dětem „pohádku“, které nechtějí věřit.

    Dr. Jindřich František Bobák, zlínský spisovatel

    Reply
    • 19. novembra 2018 at 7:38
      Permalink

      To je rozprávka, ktorú som zažila. Len by som ešte dodala, že naša krajina nebola zapojená do vojnových konfliktov a nežili v nej kreatúry schvaľujúce bombardovanie iných krajín. A ešte by sa našlo kadečo: u zubára z Vás nevytiahli 40 eur za zaplombovaný zub, zubár bol zadarmo, lacná bola i doprava, keď niekto prišiel o dom pri živelnej pohrome, nemusel si hodiť slučku okolo krku, lebo štát sa oňho postaral a človek neprešiel okolo človeka ležiaceho na ulici ako okolo polena, ale konal, lebo nás tak vychovali – úcte k človeku.
      No presvedčte tých, ktorí našli korytá a korytká a krochkajú pri nich blahom. Nepresvedčíte! Niekto má iné priority – JA, JA ,JA !

      Reply
      • 19. novembra 2018 at 8:14
        Permalink

        Pani Slavomíra, kúsok tej rozprávky som zažila aj ja a som za to vďačná…Rozprávala som sa jednou mladou dievčinou, ktorá hovorila, že babka často hovorí o minulej dobe a že jej to príde trochu ako rozprávka…
        Ľudia si ani nevšimli, že presadzovanie individualizmu je v skutočnosti presadzovanie egoizmu…

        Reply
        • 19. novembra 2018 at 9:16
          Permalink

          Devana, keď už hovoríme o rozprávke, tak dve ukážky z rozprávky/mojej obľúbenej Byl jednou jeden král/:
          Král: „Čert vem zlato, a dvořanstvo a všechnu tu hanbu co mně potkala. Mně jde už jen o jedno, Mařenko. Aby se mi v hlavě rozbřesklo. Abych si už jednou, mordije, věděl rady, abych už jednou rozeznal pravdu, než se obrátí proti mně. Jak to, že jsem ji nikdy nehledal? “

          Vdova: Tak co, už věříš, že je sůl nad zlato? (Král přikyvuje)
          Král: A jestlipak ty víš, co je víš než sůl?
          Vdova: Láska!
          Babička: A láska je solí života!

          Reply
  • 19. novembra 2018 at 7:44
    Permalink

    Laco, aj pri komunálnych voľbách sa ukázalo, že tam kde sú peniaze, tam je aj moc, pretože v tejto dobe je veľmi ľahké vďaka peniazom od „sponzorov“ , ktorí sa chcú podieľať na „vládnutí“, založiť si účelovú stranu, alebo dokonca si aj kúpiť…
    Ľudia sú len výťahom k moci a preto nech sa nečudujú ako funguje demokratúra v praxi…
    O tej rozprávke „O troch grošoch“, mala som napísanú modernú verziu, odpozeranú zo života okolo mňa… Nakoniec to nebola rozprávka…
    Pre koho žijeme?
    V prvom rade by sme si mali určiť životné priority a oddeliť balast od skutočného života a žiť v prvom rade pre seba. Nemyslím tým egoizmus, ale pochopenie hodnoty a významu života a potom sa dá žiť pre ostatných a spoločnosť…

    Reply
  • 19. novembra 2018 at 10:58
    Permalink

    Milé kolegyně, paní Slavomíro, paní Devano!

    Hezky jste to popsaly. Komu čest, tomu čest. Opravdu. Tragédie je ta, že si lůza fakt žije jako prasata v žitě nad poměry, doslova si chrochtá blahem. No bodejť by ne! Sotva se jen trochu přiblíží Vánoce, už se miliardy berou od soudruhů lichvářů, pardón, od soudruhů bankéřů, však jaképak prdy, půjčky se za kapitalismu vracet nemusejí, stejně ani úroky, máme svobodu a demokracii, nééé?

    Socialismus pro lůzu vybudoval všechno, od paneláků až po poslední železniční vagón z Popradu nebo ze Studénky. Tento režim za 29 let vybudovat akorát tak hovno, a i to jen na dluh za bilióny peněz. Ani dálnici neumí tento režim udělat, za chvíli je jako roleta v okně. Kdyby nejezdily vlaky z ČSSR dodnes po železnici, tak by lůza se nedostala ani do práce a ke svým rodinám a milenkám. Sakra, že ale uměli ti komunisti projektovat a vyrábět, když ty lokomotivy ještě z doby ČSSR táhnou po železnici celý ten dnešní bussines!

    No, však v Sodomě a Gomoře to nebylo jiné. Zemský ráj to na pohled. A kde je dobře, tam kvete i hřích. No, pak ale přišlo rozuzlení, že jo. Podle Božího soudu byla města zničena ohněm a sírou kvůli svým hříchům. Takže? I ta naše Sodoma a Gomora, tj. Evropská unie v čele s neřestnou americkou matkou, na ty hříchy dojede, škaredě dojede, i s tou lůzou…

    Reply
    • 19. novembra 2018 at 12:11
      Permalink

      Pán Vašek, hovorte to niekomu, keď my sme len takí zaostalí, nevedomí, neschopní… Prehraváme! No a čo? Radšej prehrám po boku Dobra, akoby som mala vyhrať po boku Zla.

      Orol i nízko lieta,
      život je už taký,
      no sliepka nikdy nevyletí nad oblaky.
      /obľúbený Krylov/

      Reply
      • 19. novembra 2018 at 13:28
        Permalink

        Paní Slavomíro, mluvíte mi z duše!

        Ano, to je přesně ONO!
        Radšej prehrám po boku Dobra, akoby som mal vyhrať po boku Zla.

        A nejen Váš je oblíbený proslulý ruský bajkař Ivan Krylov. ) Pro mě Krylov představuje ztělesnění morálního kodexu pro ty, kdo má srdce na levé straně. Ostatně, jeho bajka „Labuť, štika a rak“ je doslova ušitá na dnešní dobu. Kdekdo se dnes dře jako hovado, jen aby byl milionář. A výsledek? Kromě dluhů a promrhaných 29 let nemá zhola nic. Tohle pochopí i Američan:

        Reply
        • 19. novembra 2018 at 14:24
          Permalink

          V slovenčine to zneje takto:
          LABUŤ, ŠŤUKA A RAK
          /Ja by som to nazvala parlamentná demokracia/

          Raz rozhodli sa labuť, rak a šťuka,
          že budú ťahať voz aj s nákladom,
          a všetci traja zapriahli sa doň;
          tečie z nich pot, no s vozom nespravili krok!
          Náklad je ľahký, ani oni nie sú slabí,
          no labuť mieri do výšok,
          rak spätkuje a šťuku voda vábi.
          Posúdiť, kto je vinný, neprislúcha nám,
          ale ten voz je ešte stále tam.

          A srdce má byť vľavo, srdce vpravo je anomália!

          Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *