Igor Melicher o spolupráci a konkurencii

O SPOLUPRÁCI A KONKURENCII

„Ak vychádzame z predpokladu, že sú ľudia spoločenskí, tak je podľa názoru socialistov prirodzenejšia spolupráca než konkurencia. Podľa liberálov a konzervatívcov je konkurencia pre človeka a spoločenstvo zdravá a prospešná a to najmä kvôli ich presvedčeniu, že ľudia sú od prirodzenosti egoistickí a sebeckí a prostredníctvom konkurencie s inými rozvíjajú svoje schopnosti a zručnosti.

Ak je jednotlivec v niečom lepší ako iný jednotlivec, napríklad vo fyzických zdatnostiach, ktoré prejavuje v športe, alebo v inteligenčnej výbave, ktorú prejavuje v štúdiu alebo práci, mal by byť za tieto vrodené vlastnosti odmeňovaný lepšie ako jednotlivec, ktorý nimi nedisponuje alebo je v nich slabší. Socialisti si však naopak myslia, že konkurencia ľudí podceňuje keďže ich stavia proti sebe a tým pádom slabší jedinci pociťujú silný psychický strach a neistotu v prípadnom konkurenčnom ohrození zo strany silnejšieho jednotlivca a tým znižuje jeho kreatívne schopnosti.

V kontexte socialistického vnímania konkurencia stimuluje agresivitu a sebeckosť. Na druhej strane spolupráca má podľa socialistov tak ako morálny aj ekonomický význam. V prostredí spolupráce vznikajú v kolektíve pevnejšie spoločenské putá medzi ľuďmi. Jednotlivci voči sebe prejavujú vzájomné sympatie, ľútosť a starostlivosť. Socialisti však konkurenciu úplne neodmietajú, tvrdia, že konkurencia je prospešná, ale len v rámci vzájomnej spolupráce. Na tomto základe by sme mohli uviezť jeden príklad.

Počas studenej vojny proti sebe v konkurenčnom boji stáli Spojené štáty americké a Sovietsky zväz. Obaja sa snažili súperiť vo vesmírnom programe. Tieto preteky trvali desiatky rokov a bolo na ne vynaložené obrovské množstvo finančných prostriedkov a samozrejme, každá zo strán pre tento cieľ zamestnávala tie najlepšie kapacity. Efekt bol však ten, že počas celého konkurenčného súperenia boli sily na oboch stranách vyrovnané a obe strany dosahovali rovnaké výsledky pričom vynaložili aj takmer totožný objem zdrojov.

Ak by však tieto strany vo vesmírnom programe spolupracovali, vlastné zdroje a vedecké kapacity by spojili do vzájomnej spolupráce, je logicky pravdepodobné, že by pokrok v skúmaní vesmíru bol kvalitatívne vyšší a výraznejší, než pri samostatnej a konkurenčnej práci.“

PODPORTE nezávislé médium.

Všetok obsah na tejto stránke je bezplatný. Vaša podpora bude použitá na propagáciu stránky, aby sa o nej dozvedelo čo najviac ľudí.
Aj malá čiastka dostatočne pomôže.

Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne


3 thoughts on “Igor Melicher o spolupráci a konkurencii

  • 6. novembra 2019 at 11:21
    Permalink

    Nemyslím, že úlohou vesmírneho programu na oboch stranách bol „pokrok v skúmaní vesmíru“. V prvom radie išlo o vývoj rakiet dlhého doletu a vojenských technolégii, namierených proti tej druhej strane. Vo významnej miere to bol tiež propagandistický súboj kapitalizmu a socializmu.
    Chcem tým povedať, že spolupráca nebola možná, pretože ciele oboch strán boli opačné. Spolupráca bola naopak evidentná v rámci vesmírneho programu danej krajiny.
    A presne takto je to aj v živote. Nedá sa spolupracovať s tými, ktorých ciele sú odlišné. Je treba rozlišovať medzi nepriateľmi, konkurentami a spojencami.

    Reply
  • 7. novembra 2019 at 18:30
    Permalink

    Áno, ide o civilizačnú dilému: alebo budeme spolupracovať, alebo sa budeme porážať (urážať, zrážať). Konkurencia (predátorov) je reziduálna stratégia z doby, keď sa náš druh vyvíjal v džungli. Keď sme sa postavili na zadné (a zliezli zo stromov) začala sa presadzovať spolupráca. Rodiny, rody, národy napredovali a prosperovali tak rýchlo, ako dokázali vo vnútri skupiny kooperovať. Marx definoval, ako civilizáciu určovala technológia (spôsob výroby). Agrárna, neskôr priemyselná revolúcia priniesli tvorbu nadhodnoty a odštartovali „boj“ o jej privlastnenie. Ako píše Rousseau, „kyjakom“ sa dosiahla stratifikácia – rozdelenie na tých, čo kradnú a tých, čo sú okrádaní.
    Je možné, aby okrádaní spolupracovali s tými, čo ich okrádajú?
    Preto nie je možno solidárnu, prosperujúcu civilizáciu dosiahnuť bez odstránenia kapitalizmu.
    A ja som presvedčený, že to nie je možné dosiahnuť „reformami“, „osvetárčinou“….
    Revolúcia nie je našim programom, ale objednáva si ju kapitál svojou neschopnosťou korigovať režim konkurencie/konfrontácie. Nedokáže spravodlivo rozdeľovať, nedokáže rešpektovať životné prostredie, nedokáže sa zriecť zisku a luxusu…

    Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Prepošlite článok emailom
%d blogerom sa páči toto: