Igor Melicher: Za hranicami liberálnej demokracie

Zdieľaj článok:
Prepošlite článok emailom

Socialisti, liberáli, konzervatívci. Tieto tri ideologické smery dnes tvoria politickú priamku. Každá ideológia vytvára politické strany alebo silných jednotlivcov, ktorí mocensky spravujú jednotlivé štáty v aktuálnom, dnes kapitalistickom, spoločensko-ekonomickom systéme. Ten sa ďalej delí na štáty spravované demokraticky alebo absolutisticky. Ďalej sa však budem venovať len demokraticky spravovaným spoločnostiam.

Demokratické štáty spravujú, spravidla pluralitne zastúpené, politické strany. O moc súperia v pravidelných voľbách. Tieto strany sú väčšinovo postavené na masovom a regionálnom princípe, preto zastupujú širší okruh ľudí. Radíme medzi ne strany hodnotových prúdov vyššie spomínaných ideológií: sociálnych demokratov, liberálnych demokratov a konzervatívnych demokratov. Tieto strany sa však nepohybujú na krajoch politickej priamky, ale svoju pozíciu odvodzujú od jej stredu (centra) doprava alebo doľava. V bežnom slovníku dnes označujeme tieto strany ako stredo-ľavé, liberálne alebo stredopravé. Na základe toho, že „centrizmus“ je dnes hodnotový prúd ideológie liberalizmu, môžem konštatovať, že dnes dominujúci politický systém je liberálno-demokratický.

Život akejkoľvek ideológie, paradoxne nie je ideálny. Realita so sebou prináša skutočnosti, ktoré sa v teóriách predpovedajú len ťažko. Každý politický systém totižto vychádza najmä z ekonomického systému.

Liberálny politicko-ekonomický systém dnes stojí na základoch:

Politický liberalizmus: preferovanie slobody jednotlivca nad kolektívom. Osobné slobody. Sloboda vierovyznania, myslenia, zhromažďovania, názorov. Mier. Rozum. Sloboda médií. Multikulturalizmus. Tolerancia a individaulizmus.

Ekonomický neoliberalizmus: Absolútna liberalizácia trhu a privatizácia štátnych podnikov pod súkromnú správu. Štát je len administratívnou zložkou chodu ekonomiky. Stará sa len o veci pre nevyhnutný chod spoločnosti, nevlastní žiadne podniky, nezapája sa do trhu. Všetky svoje časti, ako napríklad zdravotníctvo alebo školstvo, prenecháva súkromným spoločnostiam, ktoré ich spravujú. Spravidla za poplatky. Štát je minimálny a predstavuje len nočného strážnika, ktorý dáva z času na čas pozor.

Kombinácia týchto dvoch dominantných hodnotových prúdov, spojených v liberálnej demokracii pôsobí veľmi nežiadúco a devastuje planétu. Nielen, že ide o kombináciu dvoch protichodných hodnotových prúdov, ale aj ideológií, čo je dlhodobo neudržateľné. Liberálna demokracia je v podstate kombináciou liberalizmu a konzervativizmu. Liberalizmus dominuje v politike a konzervativizmus v ekonomike.

Liberalizmus v politike je zreteľný. Dôraz na ľudské práva a občianske slobody, práva zvierat, ochrana a pozitívna diskriminácia menšín, individualizmus. Liberalizmus má v liberálnej demokracii jasné miesto. Ale prečo potom konzervativizmus v ekonomike? Veď aj liberalizmus má svoje presvedčivé ekonomické teórie.

Prečo je teda ekonomický neoliberalizmus vlastne konzervatívnou ideológiou?

Konzervativizmus sa zakladá na hierarchickom rozdelení spoločnosti. Na privilégiách, tradíciách a náboženstve. Ochrany dedičstva a súkromného vlastníctva. A hlavne stojí na nerovnosti, kedy táto ideológia považuje za správne, že spoločnosť je rozdelená na bohatých a chudobných. Na tých, ktorí si na základe vyššej vôle zaslúžia viac, a tých, ktorí menej.

Pozrime sa na to, aká je ekonomická časť liberálnej demokracie.
Neoliberalizmus: privatizácia, liberalizácia, oslabovanie pozícií štátu, dôraz na trhový fundamentalizmus, konzum, dominancia priemyslu, individualizmus a prítomnosť nedemokratických finančných trhov vytvárajú a podporujú hlavne konzervatívnu ideológiu.

Všetko toto vytvára mocné finančné skupiny, ktoré získavajú monopolné postavenie. Väčšina majetku a zdrojov sa vďaka neobmedzenému trhu a globalizovanému svetu dostáva do rúk úzkej skupiny. Podstatnú časť bohatstva zdrží v rukách len pár percent ľudí na planéte. Moc, zdroje a bohatstvo sa dedením prenáša na potomkov členov týchto pár percent. To vytvára vrstvu privilegovaných ľudí s obrovským majetkom a politickým vplyvom, ktorý sa dá porovnať s obdobím aristokratickej šľachty a vlády kráľov. A to popiera rovnosť šancí a zároveň uznáva hierarchiu, do ktorej sa človek narodí.

Najbohatšia časť populácie vlastní monopol na výrobu zbraní, neustále vyrába a predáva zbrane štátom, ktoré sa vo svojich vojenských alianciách musia upísať, že ich budú kupovať pravidelne. Zbrane sú špecifické tým, že ich účelom je streľba a smrť, čo vedie k vojne. Vojnu neoliberáli využívajú ako nástroj na posilnenie mocenského vplyvu alebo deštrukciu štátu a možnosť ho následne, za masívne štátne investície, zrekonštruovať. Ekonomický konzervativizmus neberie ohľad na väčšinu ľudstva.

Navyše dôraz na glorifikovanie, privilegovanie podnikateľského stavu a podceňovanie robotníkov, teda delenie na bohatých a chudobných, legitimizuje veľkú spoločenskú nerovnosť. Sústredenosť na prehnaný konzum individualizuje spoločnosť a drancuje našu planétu do extrémnych rozmerov. Toto všetko sú nepopierateľné časti ideológie konzervativizmu, aj keď sa nazýva „neoliberalizmom“.

Ak teda vieme, že politická nadstavba vychádza z ekonomického základu, prečo potom liberalizmus, so silným apelom na hodnoty slobody, mieru, na rovnosti šancí a pokrokovosť  ospravedlňuje a legitimizuje fungovanie konzervativizmu v ekonomike, ako v dominantnom subjekte systému liberálnej demokracie?

Konzervativizmus v ekonomike vytvára konzervatívne zmýšľajúcich ľudí, ktorí sú v domnení, že žijú v súlade s hodnotami liberalizmu. A čo je na tom najhoršie. Liberálna demokracia, ktorá má byť povestná svojim apelom na všemožné slobody, vytláča z politického bojiska socializmus a robí z neho nepriateľa.

Socializmus je relevantná ideológia politického boja. Liberálna demokracia sa ju snaží vyšachovať z hry a nastavuje pravidlá tak, aby o moc mohli zápasiť iba strany postavené do konformného okruhu liberalizmu, od stredu doľava. To však nie je zásluhou politického liberalizmu, ale ekonomického konzervativizmu (neoliberalizmu), ktorý sa obáva, že socialisti budú chcieť zrušiť nadvládu pár percent svetovej populácie superboháčov vo svete.

Aj liberálna demokracia má svoje hranice a práve dnes dokazuje, že ich ďaleko prekračuje. Možno je čas poukázať na devastačnú povahu tohto spoločensko.ekonomického systému, postavenom na liberálnej demokracii a uznať Zem za živú a tomu prispôsobiť celosvetovo ratifikovaný záväzný dokument. Ponúknuť udržateľnú alternatívu a posunúť súboj na politickej priamke viac slobodne a doľava. Ľudstvo si zaslúži život bez nerovnosti, chudoby, vojen a zničenej planéty. A to im ekonomický konzervativizmus nikdy neprinesie.


Igor Melicher, autor je politológ

Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne




Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *