Na budúci rok nás čakajú parlamentné voľby, no nebudú to voľby obyčajné. Pravdepodobne sa budú podobať veľkému boju, prichádzajúcemu v rôznych formách raz za desiatky rokov. Právom môže mať táto bitka pomenovanie Slovenský Armageddon. Pripravme sa na ňu, priatelia.
Rozbroj v slovenskej spoločnosti trvá už nejaký ten čas, avšak intenzita tohto konfliktu v poslednom období narastá. Nedávne komunálne voľby posilnili postavenie štatútu tzv. nezávislého kandidáta, ktorý v skutočnosti najmä po zvolení je závislý na rôznych fondoch a lobistických skupinách pod kontrolou neoliberálnych síl, podporovaných zo zahraničia a prostredníctvom domácich oligarchov s veľkým apetítom vládnuť nad verejnými financiami. Výsledky prvého a druhého kola prezidentských volieb veľmi posilnili chute neoliberálneho prúdu v rámci príprav k uvedenej vojne počas budúcich parlamentných volieb.
Je potrebné veľmi citlivo vnímať prvý čin novozvolenej prezidentky Slovenskej republiky. Tesne po vyhlásení predbežných výsledkoch, o druhej v noci nadránom, išla vzdať úctu k symbolu tzv. Slušného Slovenska na námestí SNP v Bratislave. Týmto dala najavo, že nezhody v spoločnosti pokračujú a pokus o prevrat, spustený začiatkom roku 2018, môže pokračovať.
Agresívno- progresívni neoliberáli nie sú sami v mozaike antiľudových a antislovenských síl. Jeden z neúspešných kandidátov prvého kola prezidentských volieb, František Mikloško, “prekvapil” konzervatívnu časť politického života priamou podporou nominantky neoliberalného prúdu, a tým dal jasne najavo, že niektorí bývalí aktéri novembrového prevratu s “kresťanským myslením” majú jasne postavenie v uvedenej mozaike. František Mikloško si zrejme nevšimol, že značná časť veriacich s jeho názorom vôbec nesúhlasí, a zdravé kresťanské jadro je úplne inde v boji o charakter štátu a štátnych pilierov. Staré neoliberálne sily okolo Strany SaS a Oľano sú destabilizované príchodom ostrejších neoliberálov z prosorosovských a esetovských rozmaznaných žoldnierov. Nemalé vrásky na čele im robí avizovaný politický subjekt dosluhujúceho prezidenta Andreja Kisku.
Mozaika druhého tábora slovenského armageddonu je veľmi pestrá. Žiaľ táto škála síl a osobností je maximálne izolovaná médiami hlavného prúdu a roztrieštená do takej miery, že samotná kooperácia medzi danými silami si požaduje, povedzme si to priamo, menší zázrak. Ide o “ zdravé” jadro Strany Smer -SD a SNS, ktoré za posledných 10 rokov rámci kontroly slovenských oligarchov nad nedôslednou kvázi ľavicovou a pronárodnou politikou týchto strán bola hnaná do kúta a mnohí z jej radov rezignovali a dnes končia svoju službu v laviciach NR SR. Ozajstné ľavicové strany, medzi ktorými patríme i my, slovenskí komunisti, sú pochovávaného zeme, zatlačenej tridsaťročnou antikomunistickom kampaňou. Dobrá správa však je, že sme sa dokázali za posledných 20 rokov udržať a etablovať naše štruktúry v celej republike. Teda v avizovanej bitke budeme nesmierne potrební, tak ako sme boli v posledných prezidentských voľbách v rámci zabezpečovania volebnej kampane kandidáta Štefana Harabína. Vlastenecké a pronárodne sily dokázali motivovať v prvom, ako aj v druhom kole prezidentských volieb značnú časť obyvateľstva. Ďalší vývoj týchto síl bude závisieť od možnosti naklonenia si občanov, uznávajúcich nadčasové kresťanské hodnoty na našu stranu.
K spravodlivej bitke o charakter sociálneho a národného štátu sa približujeme rýchlo. Odvaha, presvedčenie a obetavosť budú kľúčovými parametrami, ktoré určia výsledok budúcich parlamentných volieb. V hre je veľa. Osud Slovenska a životné istoty jeho obyvateľov. Možno dokonca taktiež mier na celej Zemi.
Voľby do Európskeho parlamentu sú prvou a poslednou zastávkou pred slovenským armageddonom. Ak však dokážeme presvedčiť slovenských voličov, aby odmietli kandidátov parlamentných strán. Keď budeme schopní zvoliť niekoľko zástupcov z radu socialistických, vlasteneckých a pronárodných síl, ktorí v prvom, ako aj v druhom kole prezidentských volieb nezlyhali, vedzte, že k slovenskému armageddonu sa v marci roku 2020 priblížime silnejší a odvážnejší.
Dať dohromady ľavicové, vlastenecké a pronárodne sily a pripraviť ich k nevyhnutnej bitke naozaj vyžaduje veľké úsilie a menší zázrak. Pochádzam pôvodom zo svätej zeme, kde o zázrakoch nik nediskutuje a sú považované za bežnú vec! Pridajte sa, priatelia.
Nech žije zdravý rozum, nech žije Slovensko.
Jalal Suleiman, podpredseda KSS
Jalal prestaňte byť konečne politici a vžite sa do problémov ľudí. Čo vari nevidíte tie stovky problémov, ktoré ľudí práce trápia? Poľnohospodárstvo, životné prostredie a aj lesníctvo máme totálne zdevastované. Dediny na krajnom východe vymierajú. Dovážajú nám sem treťotriedne potraviny a ešte aj za vyššie ceny ako v krajine pôvodu. Máme tri lekárske fakulty a niet nás kto liečiť. Upadá školstvo a vzdelanostná úroveň obyvateľstva. Veselo sa rozkráda, ale zákony platia iba pre nás. Rodina stráca v tomto bordelistane na význame, ale vy riešite politikov. Žiadni z vás pri nadobudnutí moci neprijme zákon o trestoprávnej zodpovednosti politikov. Asi nikdy nebudú u nás poslanci zodpovední vo svojom volebnom obvode 75 obvodov-okresov 75 poslancov. Žiadne peniaze od vicišpánov na volebnú kampaň pre politické figurky … Je toho veľa čo mám na duši… Prepáč, ty za to nemôžeš, ale oslovuj ľudí tým, čo ich trápi a čo im môže pomôcť. Na taľafatky tu máme Matoviča a jemu podobných zodieračov lavíc. Aj v smere.
Keď ľavičiari nezabudnú na to, čo ich delí, vyhrá pravica — Kiska, Sulík, Matovič…ZOMRIem!!! Nedopusťme to, ĽUDIA!!! Už teraz totalita elita prekvitá, a čo potom?
Včera Kiska vyplakával nad mamičkou, ktorá dostáva len 250,- eur, nóóó, keby sa uskromnil, mohla by mať viac, trochu spustiť z tých svojich miliónov a je to. Nevoľme tých, ktorí vzdychajú, to vám nepomôže, ľudia.
Sústavne volím KSS, ale už ma to unavuje. Pozrite len na to ich otrasné logo
Logo nie je dôležité — „Imidž je nanič, počúvaj smäd!“Podstata je dôležitá!/A to som výtvarníčka, mám rada, veľmi rada pekné veci, napriek tomu uprednostňujem obsah pred formou./
Aj ja som unavená, ale neobviňujem z neúspechu KSS, viním občanov, Slováci pod vedením KSS nezažili biedu, doprajme im ju, asi len tá ich presvedčí. Ale máte pravdu, vždy je čo zlepšovať.