Skúsme si teda porovnať kto urobil pre cirkev a Slovensko viac, Gustáv Husák, alebo mediálny disident Mikloško?
V relácii Najväčší Slovák vystúpil ako obhajca Gustáva Husáka predseda KSS Jozef Hrdlička. Úlohy žalobcu „Urválka“ sa zdarne zhostil František Mikloško, z neznámych príčin mu sekundoval historik pražskej Zoo Michal Macháček a moderátor Štefan Chrappa.
Gustáv Husák bol podľa mňa, výnimočnou osobnosťou a to ho hodnotím nezaujate z pohľadu Sýrčana ktorý sa do Československa prisťahoval. Má najväčšie zásluhy na tom že dnes Slovensko môže existovať ako samostatný štát. Bol významnou postavou protifašistického odboja počas SNP, sám bol v 50 rokoch komunistami väznený a odsúdený na doživotie.
Medzi argumenty proti Husákovi ktoré v relácii dookola opakoval Mikloško patrili tieto: Komunizmus sa po 40 rokoch zrútil ako domček z karát, zanechal nám spustošenú krajinu a znečistené rieky, komunizmus priamo zavraždil 100 miliónov ľudí a v obchodoch neboli mandarínky.
Proti týmto detským argumentom, skúsim vyzdvihnúť niektoré skutky Gustáva Husáka, ktoré by mohli oceniť aj veriaci a národovci.
Gustáv Husák má najväčšie zásluhy na tom, že dnes Slovensko môže existovať ako samostatný štát. Za prvé sa mu podarilo federalizovať Československo, čo sa nepodarilo ani Štefánikovi. Za druhé vytvoril slovenskú církevnú provinciu. V minulosti všetka snaha o národnú a politickú emancipáciu slovenského národa stroskotala na realite uhorského štátu, odmietajúceho akúkoľvek podobu samostatnej slovenskej existencie. Československá vláda síce mala záujem o vylúčenie jurisdikcie cudzích biskupov zo štátneho územia a zosúladenie hraníc diecéz so štátnymi hranicami, dlho však odmietala utvorenie samostatnej slovenskej cirkevnej provincie, pretože v nej videla zárodok obávanej politickej autonómie Slovenska.
Osamostatnenie slovenskej časti ostrihomskej arcidiecézy a vytvorenie samostatnej slovenskej cirkevnej provincie bolo komplikované najmä otázkou hraničnou, pretože všetky zúčastnené strany vnímali rozdelenie arcidiecézy ako potvrdenie trianonskej štátnej hranice, ktorému sa maďarská vláda i episkopát zo všetkých síl stavali na odpor. Nakoniec sa to v roku 1977 podarilo.
Druhým silným počinom Gustáva Husáka bola federalizácia Československa, ktorá potom v roku 1993 umožnila hladký vznik samostatnej republiky. Husák sám mal už počas SNP predstavu, že Československo bude obnovené na federatívnom základe. Táto vízia sa nakoniec neuskutočnila a znova sa otvorila až v roku 1968. Prvého januára 1969 vznikla Slovenská socialistická republika a Česká socialistická republika. Ustanovili sa vlády, inštitúcie i federálne orgány. Gustáv Husák je chápaný ako duchovný otec a zakladateľ československej federácie. Významnou úlohou sa pričinil, že Slovensko získalo svoju štátnosť. Dodnes sa právna kontinuita Slovenskej republiky viaže na zákon o československej federácii z roku 1968 a nie, ako si občas najmä česká spoločnosť predstavuje, že novodobé Slovensko nadväzuje na slovenský štát ktorý vznikol v roku 1939.
V relácii o Gustávovi Husákovi však hneď prvá otázka od moderátora znela takto: „Je vôbec možné obhajovať niečo, čo má na svedomí toľko životov, toľko krvi, pozrime sa na hranice pán Mikloško.“
Odpoveď Mikloška sa niesla v klasických floskulách. „Komunizmus sa nedá odpustiť zo všetkým čo tu napáchal, boli to obete brutálneho prenasledovania vo väzeniach v gulagoch, popravení na hranici.“
Moderátor otázku strieľania na hraniciach však nevedel opustiť a vrátil sa k nej ešte niekoľkokrát. „Ako to vnímal ten Gustáv Husák, že bol na hraniciach zastrelený 17 ročný chlapec?“ Predseda KSS Hrdlička mu odpovedal, že nie je korektné Husáka obviňovať z nejakého strieľania na hraniciach. „Bol tu nejaký systém a zákony ktoré sa museli dodržiavať. Samotný Husák kritizoval tie hranice ktoré tu boli uzavreté. Bola tu nejaká geopolitická situácia a platila nejaká legislatíva. Veď ten človek tam nebol zastrelený na pokyn Husáka, veď tam boli príslušníci pohraničnej stráže ktorí si plnili svoje povinnosti. Tak nehodnoťme Husáka cez takúto optiku.“
Ak však moderátor Chrappa silou mocou potrebuje odhaliť strelca na hranici, mohol by tieto otázky klásť Mikloškovmu súpútnikovi Vladimírovi Palkovi, ktorého otec Ladislav slúžil v Čuňove, kde bola dislokovaná rota Pohraničnej Stráže. Mohol by tak odpovede o streľbe na hraniciach získať z prvej ruky.
Mikloško pridal ešte niekoľko múdrosti typu: „Komunizmus sa po 40 rokoch zrútil ako domček z karát, v Sovietskom zväze zanechal spustošenú krajinu, komunizmus priamo zavraždil 100milionov ľudí.“
Ak pán Mikloško nazýva spustošenou krajinou to, čo komunisti vybudovali z ruín Sovietskeho zväzu po druhej svetovej vojne, ktoré im tam zanechali fašistické vojská, budiž.
Je to však ničím oproti tomu, čo dokázali spustošiť tzv. demokrati ktorí spolu s mimovládnym sektorom a ďalšími zahraničnými agentmi prevzali vládu v Rusku v 90. rokoch. Ekonómovia uvádzajú, že škody ktoré spôsobili boli vyššie než počas druhej svetovej vojny. Pomocou kriminálnych skupín rozkradli, sprivatizovali a priviedli do krachu takmer celé hospodárstvo. Do rozkladu priviedli armádu, zdravotníctvo, a celý sociálny systém. Ľudia nedostávali dôchodky, mzdy. Nevybudovali absolútne nič. Zničili všetky sociálne istoty ktoré ľudia mali, nechali ich napospas osudu a ešte vinu cynicky hádžu na socializmus. To sú presne tí, ktorí dnes sami seba nazývajú „slušní ľudia“.
Samotné obdobie normalizácie pod vedením Gustáva Husáka definoval Mikloško takto:
„Ako chceme odpustiť normalizáciu ktorá zničila ľudí? Normalizácia zaviedla, že ľudia sa navonok museli klaňať režimu a vo vnútri mohli hovoriť to čo si mysleli, alebo myslieť si čo cítili.“
Hrdlička mu v odpovedi uviedol, že ak bolo to obdobie normalizácie také strašné, ako potom vysvetlia prieskum, kde 40% ľudí toto obdobie hodnotilo pozitívne. Pár rokov dozadu to bolo dokonca 60%. Teraz ich je menej lebo ľudia ktorí v tomto období žili postupne odchádzajú. O tom svedčí aj to, že sa Gustáv Husák ocitol v tejto ankete.
Moderátor sa hlboko zamyslel, a začal hľadať zástupný dôvod prečo to tak je, a tým by mohol byť spomienkový optimizmus. „Alebo už ľudia zabudli?“, opýtal sa moderátor ktorý mal v roku 1989 keď socializmus skončil 9 rokov a preto si dobre pamätá všetky tie krivdy na rozdiel od nás ostatných, ktorí sme nevnímali socializmus z perspektívy druháka základnej školy.
Redaktor si ešte spomenul, že nebol ani toaletný papier, no vzápätí mu to pokazil Hrdlička, keď ho doplnil, že to bolo vtedy, keď vyhoreli Harmanecke papierne a keďže sme si ho v tej dobe vyrábali sami a nedovážali ho zo zahraničia, tak bolo logické že sa takýto výpadok prejavil v obchodoch.
Mikloško teda ešte vytiahol posledný tromf – mandarínky!
Je neuveriteľné že niekto dokáže negovať všetko čo sa za socializmu vybudovalo tým, že na mandarínky boli rady v obchodoch. Mandarínky akože prebijú všetko to, čo sa vybudovalo v prospech ľudí a čo využívame dodnes- elektrárne, vodne diela, cesty školy, priemyselné podniky, byty…?
V každom prípade by som týmto nositeľom prázdnych antikomunistických floskúl ako Mikloško a jeho názorovým prívržencom odkázal jedno. Ak by som dnes dal ktorémukoľvek z vás ponuku, že dostanete od štátu byt zadarmo, ale do smrti nebude môcť jesť mandarínky, tak to každý jeden z vás „dnešných antikomunistov“ z fleku podpíše.
Mikloško v relácii ešte pridal obvinenia, čo všetko mienil ešte Husák spáchať. Podľa neho Husák pracoval na likvidácii všetkých církevných inštitúcii, likvidoval všetky kláštory a pripravoval monsterprocesy. Zanechal nám tu len znečistené rieky a úplne zdevastované životné prostredie.
Na záver moderátor povedal, že keby tu dnes bol Gustáv Husák, tak žiadna takáto relácia by sa nemohla vysielať.
Nuž všetko je to o ľuďoch. Aj vo vtedajšej strane boli ľudia, ktorí chceli byť pápežskejší od pápeža z dôvodu kariérneho rastu. Husák zle znášal útoky, ktoré sa po 1989 proti nemu v médiách spustili, najmä vtedy, keď ich podnikali tí istí, ktorí v kampani začiatkom 50. rokov volali po jeho poprave.
Ak by teda dnes sedeli na ideologickom oddelení UV KSS ľudia ako Kusý, Samson, Leško, Štrasser či Mesežnikov, tak by sa táto relácia naozaj nevysielala.
Jalal Suleiman
Reláciu o JUDr. Gustávovi Husákovi som pozeral, pán Hrdlička dal pravdivú charakteristiku tejto osobnosti. V diskusii mi chýbala odpoveď alebo otázka pánovi Mikloškovi, salónnemu disidentovi, ktorý tam rozhadzoval rukami a horekoval za utláčanú cirkev o tom, kto sa pričinil o samostatnú katolícku cirkevnú provinciu Slovenska. Z príspevku pána Jalala Suleimana som pochopil, že to bolo spôsobené jednostranne naladeného moderátora Štefana Chrappu.
Nedokážem pochopiť, ako sa nedokáže verejnoprávna RTVS stať nestrannou a oslobodiť sa od manipulátorov s verejnou mienkou! Je to strach pred politickými neziskovými organizáciami? V RTVS už pomaly najobjektívnejším programom sú informácie o počasí!
Keby náhodou bola organizovaná petícia o zrušení RTVS rád ju podpíšem!
Ešte poznámka k pánovi Mikloškovi, stále omieľal, že JUDr. Husák túžil po moci kým sa nestal prezidentom. Po čom túži Mikloško trojnásobný uchádzač o prezidentské kreslo, dúfam, že nie preto aby tam chrúmal mrkvičku!
Bohabojnému Mikloškovi asi ušlo biblické „Miluj blížneho svojho.“ a „Miluj nepriateľa svojho.“
Chrappu škoda komentovať — UNFÉR!
Jamrich? Kedy vyštudoval? V akých filmoch hral? Kolaboroval vtedy, či teraz?
Pán Zubo bol hrdina večera– vojsť do tej „jamy levovej“? Ten mal guráž!
Chrapa je tak trochu schizofrenik podľa mňa.
moderátor náboženských relácií v rozhlase a vedúca osobnosť, spevák trashmetalovej kapely ČAD a metalových/rockových Vandali (na margo tohto musím zase uznať že najmä ČAD mám rád)
len tak trochu na ten rozpor v jeho osobnosti