Janis Varufakis: Čo príde po kapitalizme?

Zdieľaj článok:
Prepošlite článok emailom

21. 5. 2020

Kapitalizmus voľného trhu už skončil

Kapitalizmus voľného trhu má svoj príbeh, ktorý ho legitimizuje. Ten príbeh nerozpráva o kapitalistoch, ale o trhu. Všimneme si na trhu napríklad tri osoby – mäsiara, pekára a pivovarníka, tieto tri remeslá vymenoval aj Adam Smith v diele Pôvod bohatstva národov. Keď sa každý z nich bude venovať len svojmu živobytiu, budú pre spoločnosť produkovať najlepší chlieb, najlepšie pivo a najlepšie mäsové výrobky, a to za najlepšie možné ceny. Nie preto, že by im ležal na srdci blahobyt verejnosti, ale preto, že to je najlepší spôsob ako sa postarať o seba, a tým, že sa starajú o seba, robia najlepším možným spôsobom to, čo je vo verejnom záujme. Inými slovami: každý prispieva k verejnému záujmu najlepšie vtedy, keď sa o to vôbec nesnaží.

Takto znela pôvodná rozprávka, ktorá mala legitimizovať kapitalizmus.

Ten kapitalizmus, o ktorom písal Adam Smith, je najneskôr asi od roku 1880 mŕtvy. Asi v tomto obrobí sa začali používať elektromagnety a roztočili druhú priemyselnú revolúciu, po svete začali klopať telegrafné aparáty, neskôr sa pridala Edisonova elektrina. Korporácie, čo prišli s týmito vynálezmi, už neboli bežnou konkurenciou na trhu. Boli to monopoly.

Tým sa vyparila koncepcia mäsiara, pekára a pivovarníka a nahradila ju koncepcia General Electric. Potom sa pridal Ford… a dnes Google, Facebook, Amazon atď. Toto už nie je kapitalizmus založený na konkurencii. Je to trhovo-monopolistický kapitalizmus. Pretože korporácie sú obrovské, potrebujú na financovanie obrovské množstvá peňazí. Takže sa koncentrujú aj banky. Výsledkom sú mamutie banky a mamutie korporácie.

Výsledkom evolúcie kapitalizmu je socializmus pre bankárov, vlastníkov a pre veľmi bohatých ľudí. Na druhej strane je tu obrovský podvyživený trh pre celý zvyšok sveta. Pre niekoľkých vyvolených platí, že keď majú zisky, sú to ich zisky. Keď majú straty, tak sa obrátia na štáty, aby dostali podporu. Toto dnes prestáva fungovať. Takmer 18 biliónov dolárov je dnes viazaných v dlhu, na ktorom sa počíta záporný úrok. Toto je príznak, že v jadre kapitalizmu je niečo nevídane zhnitého.

Našou úlohou nie je zachraňovať kapitalizmus pre kapitalistov, ale mali by sme stabilizovať kapitalizmus a popri jeho stabilizácii položiť základy alternatívy, ktorá nahradí kapitalizmus.

.

Čo príde po kapitalizme

A dostávame sa k podstatnej otázke: čo príde po kapitalizme? Ako bude vyzerať post-kapitalistická spoločnosť? Mýtus hovorí, že bohatstvo sa vytvára na individuálnej báze v súkromnom sektore a štát sa na ňom priživuje daňami. Štát je vraj zločinec, ktorý kradne peniaze ľuďom, čo tvoria hodnoty. Ale svet takto nefunguje!

Všetci vytvárame hodnoty, sociálnym spôsobom, kolektívne. A vlastníci súkromného majetku „zdaňujú“ výsledky našej práce, bohatnú a stávajú sa oligarchami.

Keď zoberiete do rúk svoj smartfón – napojíte sa do internetu, vyťukáte sms a pridáte súradnice GPS – všetko, na čo ste práve siahli, vytvorili štátne organizácie. Vždy, keď si v počítači otvoríte Google a niečo hľadáte, prispievate k rastu kapitálu Google. Keď jazdíte v aute a máte pri sebe smartfón, napojený na navigáciu, Google o vás vie, rovnako ako o mnohých ďalších vodičoch, a na Google maps môže vyfarbovať ulice načerveno, keď ich upchá premávka. Takým spôsobom všetci ľudia okolo prispievajú k zvyšovaniu trhovej hodnoty Google.

Inými slovami: my všetci, kolektívne, vytvárame kapitál. Ale z tohoto kapitálu berie zisky len Google.

To, čo navrhujeme, je v podstate veľmi jednoduché. Všetky korporácie by mali 10 % svojich akcií vložiť do spoločného sociálneho fondu, ten by mal inkasovať dividendy a z týchto dividend by mal mať podiel každý občan.

Spočiatku by takýchto peňazí, ktoré by každý z nás dostával, bolo veľmi málo. Ale výroba sa čoraz viac automatizuje, v čoraz väčšej miere sa využívajú roboty. Čím väčšie tržby a zisky budú mať tieto korporácie, tým viac sa dostane medzi ľudí.

Môžeme začať 10 %-tami a neskôr ich zvýšiť na 20 %. Myslite na to, že hornou hranicou je 100 %. Napokon skončíme v komunizme bez toho, aby to organizoval štát. Komunizmus, bez vlády komunistov.

Ako v Startreku. Všetci budeme vlastniť výrobné prostriedky a z ich práce budeme mať osoh všetci.

Poznámka redakcie: Prosíme, čítajte a počúvajte s porozumením. Ste vzdelaní. Pomyslite na Aristotela. Nemusíte so všetkým súhlasiť, nemusíte všetko odmietnuť. Premýšľajte.

Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne




22 thoughts on “Janis Varufakis: Čo príde po kapitalizme?

  • 26. mája 2020 at 15:30
    Permalink

    A teraz sa doporucujem zobudit,vytiahnut ruku z nocnika a prestat snivat.
    Ano to je krasne,len za sucasnych podmienok utopisticke prianie autora tohto clanku.

    Reply
    • 26. mája 2020 at 16:01
      Permalink

      Autorom týchto slov je Janis Varufakis (opakujeme, ak to nie je zrejmé z titulku). Bolo treba prečítať si aj poznámku redakcie pod čiarou. Privítali by sme, keby článok komentovali čitatelia, ktorí tú poznámku neignorujú.

      Reply
  • 26. mája 2020 at 16:11
    Permalink

    Európska ľavica mi pripomína takúto scénku: Sedia v r. 2020 Polynézania na ostrove a dumajú, čo príde po kmeňovej spoločnosti.

    Sleduje vôbec európska ľavica pohyb civilizácie, že ten sa po r. 1989 celkovo nezastavil? Európa, Európska únia a európsky socializmus tvoria len menšinovú časť civilizačného vývoja, s pádom európskeho socializmu nepadol socializmus na Zemi. V Číne, Vietname, Kube pokračoval vo vývoji ďalej. To, že si európska ľavica vytvorila zdeformovaný obraz socializmu, reálny vývoj nahradila subjektívnymi predstavami vycicanými z rukáva o akomsi idealizovanom systéme, je len a len problém európskej ľavice, ktorým sa vyradila z hry.

    Miesto toho, aby používala marxistickú analýzu a skúmala reálny pohyb civilizácie a sledovala najmä vývoj v Číne, vymýšľa akési utopické modely akéhosi dokonalého systému, ktorým sa raz navždy zavŕši vývoj ľudstva.

    Dnes teda otázka nestojí tak, čo príde po kapitalizme, ale čo príde po socializme následne čo príde po globálnej spoločnosti. Kapitalizmus, ako to priznal aj autor, sa dostal po r. 1848 do krízy a po Veľkej hosp. kríze 1929-33 definitívne skončil. Post-klasická podoba sa už musela prispôsobiť socialistickej epoche v podobe socializovaného kapitalizmu, preberajúc črty socializmu. A po hospodárskej kríze 1998 sa civilizácia prehupla zo socialistickej epochy do epochy globalizácie, globálnej civilizácie, kapitalizmus živelne teda začal preberať prvky globalizácie, utvoril sa globálny kapitalizmus.
    Problém je v tom, že ľavica nedokáže odlíšiť globálnu spoločnosť a globálny kapitalizmus. Otázka: Niektorí autori hovoria, že socializmus bol v skutočnosti vybudovaný vo Švédsku, Fínsku, Nórsku. Ako som napísal, v socialistickej epoche kapitalizmus prevzal črty socializmu. Možno však pokladať v skutočnosti tieto krajiny za socialistické? Nie, ide len o socializovaný kapitalizmus, kapitalizmus, ktorý prevzal niektoré črty socializmu. Vidíme tu teda rozdiel medzi socializmom a socializovaným kapitalizmom.
    Nuž a podobný rozdiel je aj medzi globalizovaným kapitalizmom a globálnou spoločnosťou. Globálny kap. len prevzal niektoré črty globálnej spoločnosti, ale nie je skutočnou globálnou spoločnosťou.

    Reply
  • 27. mája 2020 at 8:56
    Permalink

    Krásna skratka, Janis. A teraz skrátka: Ako to urobiť?
    1. PZ EÚ?
    2. Revolúcia?

    Reply
  • 27. mája 2020 at 8:58
    Permalink

    Reakcia na Varufakisa: už chce byť zas gréckym premiérom?
    Odpoveď Milanovi: azda si treba vyjasniť, čo kto myslí pod pojmom socializmus: V Japonsku napríklad v mestách kde ľudia žili v prepychu svojich Šikanzenov a mohli si nakupovať čo chceli , tam videli niektorí naši ľavičiari „typický komunizmus „21.storoča, pričom tu nerozoznávali životnú úroveň a stupeň zotročenia pracovnej sily . Zaspať v tvrdení, že kapitalizmus bol v kríze už 1848 a teraz sa zaujmať, „čo príde po socializme“, to je ignorantstvo vývoja. Pojem kapitalizmus je odvodený od charakteristiky toho, čo hýbe vlastníctvom a teda ekonomikou a výrobou, teda od kapitálu. A ten je rovnako v Japonsku, Číne, Vietname a pomaly sa tlačí i na Kubu, takže Varufakis nastolil otázku správne: Čo príde po kapitalzme?

    Reply
    • 27. mája 2020 at 15:18
      Permalink

      Peter, s pojmami sa nedá handrkovať ako na trhu. To, že „niektorí ľavičiari videli v Japonsku typický komunizmus“, je na úrovni krčmového chápania.
      Pojmy ako socializmus, kapitalizmus, feudalizmus, prvobytný spôsob vyjadrujú sociálno-ekonomické objekty, ktoré majú svoje presné zaradenie v dejinách.

      Určitej úrovni výrobných síl zodpovedá určitý typ spoločenských (výrobných) vzťahov.. Alebo určitému obsahu (výrobno-technologickej úrovni) zodpovedá určitá spoločenská forma. Tento súlad je zachytený v pojme epocha. A tá je daná, nemožno ňou žonglovať ako na trhu. Socialistická epocha je daná obdobím 1928 – 1998, tým nepohneš.

      Prvobytná spoločnosť svoje charakteristiky, má svoje vymedzené obdobie, skončila pred 5200 rokmi. Dnes Polynézania, Eskimáci, Indiáni tu existujú aj naďalej, môžu vymýšľať ako naši ľavičiari rôzne nové podoby, ale prvobytná forma hybnou silou už nebude.

      Feudálna epocha končila veľkou hospodárskou, sociálnou a zdravotnou krízou koncom 14. st. To, že tu existujú feudálne krajiny a môžu vymýšľať rôzne nové, liberálne podoby feudalizmu, ako Saudská Arábia, nič nemení na veci, že feudalizmus ako hybná sila skončil v 14. st. Ak Saudi povolili ženám šoférovať, tak sa bude diskutovať aj o tom, že autá a šoférovanie ženami patria k charakteristikám feudalizmu? Preto dnešné pridávanie rôznych vlastností socializmu politológmi nič nemení na tom, že on má svoje základné charakteristiky.

      Kapitalizmus ako hybná sila skončil Veľkou hosp. krízou 1929-33, už sa len prispôsobuje novým podmienkam – najprv socializmu, neskôr globalizácii. Ak dnes niekto diskutuje o tom, že čínska vrajautokratická forma víťazí nad demokratickou západnou podobou spoločnosti, treba ho poslať k lopate. Ide tu o vzťah starší, menej efektívny kapitalizmus a modernejší socializmus, nie vzťah demokracia – diktatúra. Kapitalistický Západ v súperení s Čínou ako socialistickou krajinou (presnejšie s post-klasickým, globalizovaným socializmom) prirodzene ťahá za kratší koniec, soc. forma dáva viac priestoru ekonomickému a technologickému rozvoju.

      K základným charakteristikám klasickej podoby socializmu patrí (boli definované na IX. zjazde KSČ):

      V dobe utvárania socializmu diktatúra proletariátu (teda do r. 1968, resp. 1957)

      Vedúce postavenie robotníckej triedy v sociálno-politickom systéme v čele s komunistickou stranou. To teda predpokladá aj existenciu vyspelého priemyslu a vyspelej priemyselnej robotníckej triedy. Preto Sýria, Irak, Líbya, Mozambik, Angola, Jemen mohli byť len krajiny so socialistickou orientáciou ale nie socialistické krajiny.

      Vedúce postavenie komunistickej strany

      Teoreticko-ideovým základom socializmu je marxizmus-leninizmus.

      Socialistický internacionalizmus

      Rozhodujúca úloha štátu v ekonomike. Štátne vlastníctvo ako základná forma spoločenského vlastníctva, štátna ekonomika ako základ ekonomiky

      Plánovanie, v prvom období silné direktívne plánovanie a direktívna prikazovacia ekonomika.

      Princíp každý podľa schopností, každému podľa práce.
      Silný sociálny systém, jednota sociálno-ekonomického rozvoja. Sociálna rovnosť ľudí

      Systém musí predstavovať hybnú silu vývoja v danom období a malo by sa to prejaviť. V 17. či 18. st. st. žila možno väčšina ľudstva v kmeňovej organizácii, či feudálnej organizácii, ale hybnou silou vývoja už bol kapitalizmus.

      Prejavilo sa to aj v tom, že ZSSR v období 1928 – 1987 dosiahol priemerný HDP 4,2 % ročne, USA 3,0 %. Pritom USA v období 1834 – 1929 dosahovali priemer HDP 4,0 %.

      Postavenie hegemóna, hybnej sily sa prejavilo aj v tom, že ZSSR odrazil porazil bielogvardejcov, odrazil intervenciu 14 krajín.

      Soc. výrobné sily dali priestor ek. vývoju, ZSSR za necelých 13 rokov (1928-1941 vybudoval silný priemyselný štát, porazil priemyselne vyspelé Nemecko.

      V r. 1948 politická kríza v Československu vyústila nenásilne, zákonným spôsobom do socializmu.
      Podobne v ďalších európskych krajinách

      V Číne zvíťazili v r. 1949 komunisti nad Čankajškovcami.

      Na Kube sa národnodemokratická revolúcia v r. 1961 zmenila na socialistickú.

      Zjednotenie Vietnamu v r. 1976 prebehlo na socialistickom základe.

      To sú základné charakteristicky klasickej podoby socializmu a v takejto podobe predstavoval v 20. st. hybnú silu vývoja.
      Dnes mu môžeme pridávať rôzne vlastnosti, napr. ekonomickú demokraciu, ale funkciu hybnej sily mu už nevrátiš. Pre mladú generáciu už nebude inšpiráciou, nebudú voliť strany, ktoré majú vo svojom programe socializmus. Ak tu niektorí vyplakávajú, že ľudia sú proti socializmu, za kapitalizmus, nie je to tak. Ľudia už nechcú ani kapitalizmus, ale ani socializmus, preto volia čudesné neštandardné strany, neštandardných politikov, ani pravicu, ani ľavicu, ale občianskych kandidátov. Nikto im však neponúka nový program, väčšina ľudí preto ani nevolí.

      Reply
      • 27. mája 2020 at 16:38
        Permalink

        Milan – a píšeš ty o SÚČASNEJ Číne – Vietname a Kube?

        Reply
        • 27. mája 2020 at 17:04
          Permalink

          Peter, problém európskej ľavice je v tom, že si svoje predstavy o spoločenskom pohybe a o socializme cucá z prsta, namiesto toho, aby študovala reálny pohyb. Preto sa jej vývoj v Číne, vo Vietname či na Kube nepáči, vraj už nejde o socializmus. )
          Samozrejme, že už nejde o klasickú podobu socializmu, pretože socialistická epocha skončila a socializmus môže už existovať len v post-klasickej podobe, ktorá môže protirečiť klasickej.

          Čo hovorí autor o kapitalizme? Že sa menil po r. 1880 z voľno-trhového na monopolný. Teda súčasný monopolný, socializovaný, regulovaný kapitalizmus (aj pravicová slovenská vláda zaviedla post podpredsedu vlády pre strategické plánovanie) je popretím toho klasického, inak už dnes nemôže fungovať. A to isté sa dotýka socializmu, už nemôže fungovať v klasickej podobe. Teda ani čínsky, vietnamský, kubánsky dnešný socializmus sa nemôže podobať tomu z 20. st. Ale ako vidíme, funguje efektívne, zatlačil do defenzívy západný kapitalizmus.

          Reply
  • 27. mája 2020 at 16:36
    Permalink

    Nedá mi to, aby som to nezaprovokoval konštruktívne: Smajlík:
    Varufakis sa pýta, čo príde po kapitalizme: On to NEVIE?!
    Predsa ekonomická demokracia – Dávid nech sem dá link,
    ja dám ten audio link: https://slobodnyvysielac.sk/relacie/ekonomicka-demokracia/
    to bolo 99 dvojhodinových relácií na Slob.vysielači B.Bystrica od augusta 2015.
    A je tu aj kniha: EKONOMIKA PO KAPITALIZME.
    https://obchod.slobodnyvysielac.sk/produkt/ekonomika-po-kapitalizme-ing-peter-zajac-vanka/
    To príde všetko ekonomicky a sociálne. Čo príde politicky, to si musia rozobrať politológovia…

    Reply
    • 27. mája 2020 at 18:22
      Permalink

      Európska ľavica si kladie takú otázku, pretože sa ocitla v prostredí post-klasického kapitalizmu.
      Ale ak Európu prevalcujú migranti z feudálneho prostredia a ocitne sa v post-klasickom feudálnom prostredí, položí si otázku: Čo po feudalizme? A ako odpoveď: kapitalizmus, pretože ten nasleduje po feudalizme?
      Ak Európu prevalcujú polynézski, eskimácki, indiánski migranti a ocitne sa v prostredí post-klasickej prvobytnej spoločnosti, položí si otázku: Čo po kmeňovej spoločnosti? A ako odpoveď: Otrokárstvo? Hoci svet bude už budovať digitálnu, poznatkovú, komunistickú spoločnosť?

      Je potrebné nájsť objektívne kritérium na určenie cesty a úloh ľavice. Tie závisia od charakteru epochy, od nej závisí aj charakter spoločenskej objednávky a charakter spoločenského systému. Pôsobí tu zákon premeny kvantitatívnych zmien na kvalitatívne (a zákon súladu VV úrovni VS). Epocha je objektívne daná sociálno-ekonomickou kvantitou, teda energetickou, výrobnou, technologickou kapacitou ľudstva.

      Nedá sa napr. spárovať kozmický priemysel a kmeňový spoločenský systém, ale ani s národnou úrovňou ekonomiky. Kozmický, atómový, letecký priemysel si vyžadujú minimálne integračné zoskupenie národných štátov (z hľadiska vývoja, nákladov, prevádzky a zmyslu), preto ľudia, ktorí snívajú o návrate k úrovni národných štátov, sa pohybujú mimo reálneho pohybu ekonomiky. Ten, kto chce vrátiť stav na úroveň národných štátov, reálne smeruje ku kapitalizmu a nie socializmu, pretože ten funguje na národnej úrovni. Socializmus vyžaduje minimálne integračné zoskupenie, keďže socialistická epocha je už spojená aj s leteckým, kozmickým, atómovým priemyslom, ktoré nie je možné ani utvoriť, ani prevádzkovať na národnej úrovni.
      Smer ako prointegračná strana preto si stále drží silnú pozíciu, oproti pronárodným stranám. Pritom prointegračný neznamená stotožnenie s EÚ a nemá nič spoločné s NATO, tento imperiálny pozostatok Západu nemá čo hľadať v modernom svete.

      Digitálna ekonomika a súčasné smerovanie kozmického priemyslu (základne na Mesiaci a Marse a využívanie ich zdrojov) si už vyžadujú globálnu ekonomiku, správu, globálne riadenie. Ako sa vyjadrila aj Čína, súčasná globálna ekonomika nemá alternatívu, pretože sa vytvorili globálne prepojené vývojové, výrobné, dopravné reťazce, ktorých zničenie povedie k veľkému chaosu, zníženiu blahobytu ľudí, pretože ceny výrobkov vzrastú o 30 – 50 percent.

      Reply
  • 28. mája 2020 at 11:02
    Permalink

    citam poznamku uz treti krat aj zozadu, teda skor odzadu -zozadu mi nieco matne pripomina ale uz si neviem spomenut co -stale neviem prist na to co ta poznamka chce, ani jej zrejma nie je jasne co vlastne chce tym redakcia povedat naco take tajomne odkazy redakcia ? tak som sa jej skumanim unavil ze uz sa mi ani nechce ci skor nevladzem napisat komentar k teme snad nabuduce len nas redakcia prosim vas nestraste ci neupozornujte na mna to zle vplyva a potom sa tak vystrasim ze neviem co som chcel povedat alebo ani nebolo k comu ?

    Reply
  • 28. mája 2020 at 14:10
    Permalink

    Myslím, že Egon Bondy dostatočne jasne vysvetlil čo príde po súčasnom kapitalizme už v roku 1997, v knihe Cybercomix. Príde fasisticky kapitalizmus v ktorom najnizsia trida bude žit v kanáloch, stredná trieda v ramci 0 – 10 poschodia, ktoré budu kompletne zatienené terasami na vyšších poschodiach, to znamena život v špine a tme, praca 24/7 aby vôbec prežila a vyššia trieda na poschodiach 10+, jedine tí uvidia slnko. A nad tym všetkým bude kráľovať zopar vyvoleních rodín, či už z prostredia mafie alebo vlastníkov zopar zfúzovaných korporacii. Štaty a ich vlady budu len podržtašky týchto rodín ovladajúcich planetu a budu existovať len preto, aby hradili okresane zdravotné a socialne davke, lebo tieto rodiny ich odmietajú hradiť zo svojho vrecka.

    Reply
  • 28. mája 2020 at 20:54
    Permalink

    Nestrácajúc z pozornosti Varufakisove názory, pridám do insitnej diskusie, niečo k lepšiemu… Výzva „…mali by sme stabilizovať kapitalizmus…“ ma vyliečila z možnosti počítať s Varufakisom (Dúfam, že Chmelár a Blaha nezopakujú túto schizmu, a budú pokračovať smerom k ľudovej demokracii a odstráneniu súkromného vlastníctva kapitálu). Po stý-krát opakujem : kapitalizmus nepotrebuje ľavicu, aby „stabilizoval kapitalizmus“, ľudia nepotrebujú ľavicu, aby „stabilizovala kapitalizmus“.
    Milan, a ľavica musí „vymýšľať“. Nemôže fungovať iba, ako rozumnejší hospodár. Nesmie strácať zo zreteľa ambíciu „meniť“, nestačí iba snaha „pokračovať“. Rozumieme si v tom, že civilizácia sa mení, ale nie v tom, že pri jej transformácii nemáme mať plán (víziu) … Bez nej to bude iba hnutie pre hnutie, do ktorého zaštepí každý šikovnejší „prorok“ nejakú doktrínu.

    Reply
  • 29. mája 2020 at 17:47
    Permalink

    Toto je znárodňovanie. Socializmus založený na znárodňovaní zlyhal. Správnejšie je dať 10%, 20% akcií podniku zamestnancom, ktorí by z nich dostávali dividendy. A podporovať družstevníctvo.

    Reply
    • 29. mája 2020 at 20:11
      Permalink

      Pre elko: dúfam že si rozumieme v podstate toho, čo píšete: dať 10% 20% ale i 100% akcií podniku zamestnancom – ktorí by z nich dostávali dividendy – to je ešte stále kapitalizmus. Taký ten, ľudový aký bol v Nemecku po vojne. Za „nemeckého“ zázraku. A potom to ľudia predali…dodnes si môžete v USA ak vám firma krachuje, cez právnu firmu a na pôžičku z banky kúpiť vlastný podnik: volá sa to Employee Stock Ownership Plan (ESOP) čiže plán akciového vlastnenia /podielového vlastnenia/ zamestnancami. Funguje im to: ale nezrušili tým kapitalizmus. Aj SDĽ sa pokúšala v 90.rokoch o tzv. zamestnanecké akciové spoločnosti. Viacero priemyselných skončilo v krachu. Vždy sa našla „klika“ čo odkupovala podiely, pretože boli predajné a kúpiteľné. Slovenské liečebné kúpele a.s. boli zamestnaneckou akciovkou. Potom to „pozbieral“ Karol Martinka a po jeho kriminalizovaní to odkúpila us-maďarská kompánia Danubius…vlastne takto podielovo dnes fungujú všetky „družstvá“ na Slovensku.Nepodporuje sa tým družstevníctvo. Podporuje sa tým motivácia zamestnancov, ktorá končí pri každoročnom zúčtovaní ziskov a strát a potom ochoty predajť svoje podiely.
      Socializmus – to by boli bezpodielové vlastníctva. A zas sme doma: socializmus je spoločenské vlastníctvo výrobných prostriedkov. Ba dokonca aj znárodnenie robí štát za kapitalizmu. Napríklad keď USA znárodnili krachujúce poisťovne v 2009. Straty sa znárodníli…
      Nevadí, hľadajte ďalej.

      Reply
      • 30. mája 2020 at 18:03
        Permalink

        Rozchádzame sa vo význame pojmu socializmus. Ak zamestnanci sú 100%nými vlastníkmi podniku to už nie je kapitalistický podnik lebo chýba vykorisťovateľ, nepracujúci podnikateľ ktorý zhrabne výsledok cudzej práce. Za socializmu ktorý sme tu mali štát bol jediným vlastníkom a tí čo boli pri moci sa obohacovali, alebo ako píše Egon Bondy, zhrabli nadhodnotu.

        Reply
    • 29. mája 2020 at 20:54
      Permalink

      To čo zlyhalo, nezlyhalo preto, že „socializmus“ bol založený na znárodňovaní…Po vojne znárodňovali ostošesť v Británií (Attley porazil Churchilla s programom znárodňovania!), znárodňovali vo Francii, Taliansku, Grécku. Aj Beneš pokračoval po vojne v Masarykovom znárodňovaní… Problémom socializmu (z ekonomického pohľadu) bol subjektivizmus v plánovaní (a rozdeľovaní vytvoreného produktu), vysoké náklady na udržiavanie vojenskej rovnováhy ale predovšetkým nerovnováha. Sovietsky blok pomáhal krajinám tretieho sveta a Západ ich drancoval. Kolonializmom a otrokárstvom získané zdroje Západu umožnili používať obrovské zdroje na nové investície.
      Pochopiteľne okrem objektívnych ( 1/6 sveta proti 5/6) dôvodov, boli na príčine aj subjektívne. „Nezodpovednosť“ zodpovedných, ktorí si chyby, omyly a deformácie nepripúšťali a kritiku paralyzovali politickými zjednodušeniami. To sa prejavilo, až keď nomenklatúra presadila namiesto budovania novej spravodlivej spoločnosti, konvergenčnú stratégiu- vyrovnanie konzumu a životnej úrovne západu… Profesor Sviták (predseda KAN) po prevrate povedal na adresu propagácie kapitalizmu, že (kapitalisti) cudne tajili, že kapitalizmus je aj v Mexiku, Egypte, Brazílii, Indii a tam je bieda, hoci to boli kedysi bohaté a rozvinuté krajiny…

      Reply
    • 30. mája 2020 at 20:26
      Permalink

      re:
      Z čoho usudzujete,že socializmus u nás zlyhal?ČSSR ako štát vlastnil obrovský majetok, nemal žiadny zahraničný dlh a nikdy nehospodáril v červených číslach.Dnes náš štát nevlastní žiadny majetok,je zaťažený obrovským štátnym dlhom a sústavne hospodári s deficitom.Zlyhali ľudia,ktorí socializmus zapredali a nie socializmus!Pripomeňte si zločiny kapitalizmu spáchané v mene doktríny „zadržiavania komunizmu“!Prečo by kapitalisti vrážali bilióny dolárov do tej doktríny keby si boli istí,že socializmus je odsúdený na „zlyhanie“ ? Stačilo,aby v r.1989 nebol generálnym tajomníkom ÚV KSSZ M.Gorbačov ale napr.V.Putin, Jegor Ligačov alebo iný socializmu oddaný čestný človek-vlastenec a dnes by sme o zlyhaní socializmu ani o rozpade ZSSR nehovorili,ani nevypisovali!

      Reply
  • 31. mája 2020 at 3:22
    Permalink

    Pane Dubník, plně s Vámi souhlasím,

    tedy, až na Putina a Ligačova, těmto lidem bych nevěřil ani nos mezi očima. Něco, nejen pro Vás, mám k úvaze. O G.V. Romanovovi jste slyšel nebo četl? Ne? Nedivím se, je to zakázáno i v Rusku. Řekl bych, že na DAV-DVA tato informace ještě NIKDY opublikována nebyla. Zde je k nahlédnutí:

    https://www.nasrestart.cz/ocima-radikalni-opozice/753-josef-skala-mohlo-to-dopadnout-jinak-prestanme-si-lhat-do-kapsy-loupez-tisicileti-byla-vstupnim-zadanim

    Reply
  • 31. mája 2020 at 8:53
    Permalink

    Socialistický blok, ako si môže overiť okolo seba – neexistuje vo svojej ucelenej podobe… Je lacné, to prisúdiť len Gorbačovovi (Jakovlevovi a iným). Socializmus vydržal intervenciu aj horúcu a studenú vojnu. Reálny socializmus zlyhal, lebo nedokázal čeliť propagandistickej intervencií (podvody, manipulácie a terorizmus. Zlyhal, lebo v rámci boja s kultom osobnosti – nahradil budovanie novej spoločnosti konvergenčnou (konzumnou) stratégiou. Lenin mal pravdu – komunizmus nedokáže poraziť nikto – len komunisti sami. Za pád sú vinní aj tí ktorí podporili regionálneho komsomolca Gorbačova (Brežnev a spol.), u nás šuflikanta- byrokrata Čalfu (Jakeš a spol.). A aj my, komunisti, že sme v strane umožnili vládu „nomenklatúry“, ktorá mala iné vízie, ako rozvoj socializmu….Socializmus zlyhal politicky – na tých námestiach, kde získal mandát, tam ho stratil… Áno, vyhrali gauneri! Gauneri vyhrali pretože využili vnútornú slabosť socializmu, ktorý si privlastnili „elity“ . Pri „rozdeľovaní vytvorených hodnôt“, často zohrávali priveľkú úlohu osobné záujmy. Riadenie zlyhaválo, lebo nepotické štruktúry a gerontokracia „diktatúru proletariátu“ krivili. Do funkcií (politických a hospodárskych) sa dostávali často málo kompetentní, politicky neskúsení a odborne nepripravení ľudia. Málo výnimiek, nemalo silu krivý obraz režimu zmeniť. Nebolo by pre budúcnosť dobré (ak budeme realizovať novú príležitosť), ak si budeme idealizovať „reálny socializmus“. Tridsať rokov sám, a viac ako tri roky s poprednými akademikmi, analyzujem problémy. Nie preto, aby sme ich „propagovali“, ale preto, aby sa neopakovali. Jednou vetou: v komunistickej strane nefungovala vnútorná demokracia, v strane pôsobili – často aj v riadiacich funkciách – nekomunisti, ktorí nerozumeli a nemali komunistický program. To v ťažkých podmienkach studenej vojny paralyzovalo stranu a spoločnosť…

    Reply
    • 4. júna 2020 at 16:53
      Permalink

      Ono to súdruhovia pokašlali už na začiatku, keď vrámci vnútrostraníckeho boja aplikovali politické procesy. Kto už len vtedy by do takej strany vstúpil, keď mu hrozila šibenica vo vykonštruovanom procese. Teda okrem kariéristov a prospechárov. A tými bola strana až po strop preplnená.
      Súdruhovia mali jednoducho problém prilákať nové talenty, lebo verklíkovanie ideologických fráz išlo práve najviac tým prospechárom a kariéristom.
      A každá nová inkarnácia komunizmu tým znova bude trpieť, lebo monopol moci bude vždy priťahovať chorobne moci chtivých jedincov ktorý znova pôjdu aj cez mŕtvoly.

      Reply
  • 5. júna 2020 at 6:55
    Permalink

    Oj jaj!
    Človek je človekom od narodenia do smrti. Pre kapitalizmus či socializmus platí to isté!!! Tak ako človeka neprerobíš po častiach ale len ich môžeš opravovať alebo časti vymieňať, tak nemožno prerobiť ani kapitalizmus či socializmus. Tak už prestaňme sa flákať medi nimi, tade cesta nikám nevedie. Treba domyslieť obsah revolučného kroku ktorý by dal život úplne novej spoločensko ekonomickej formácii.
    K socializmu, ten skapal lebo používal tu istú ekonomickú pavedu ako kapitalizmus založenú na uctievaní prázdneho prízraku ZISK!!!!!!!!!!

    Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *