Juraj Janošovský: 100 rokov od rozkolu medzi komunistami a sociálnou demokraciou

Zdieľaj článok:
Prepošlite článok emailom

Tento rok si pripomíname 100. výročie vzniku Komunistickej strany Československa. Na Slovensku sa tak stalo 16. – 17. januára 1921 na zjazde ľavicových sociálnych demokratov v Ľubochni. KSČ vznikla odštiepením z Československej sociálnodemokratickej strany. V dôsledku morálneho zlyhania a vojnových zločinov buržoáznych štátov, došlo po vojne v socialistickom hnutí k postupnému deleniu na „ľavicových“ a „pravicových“ sociálnych demokratov. Kým „pravicová“ väčšina zaujímala kompromisnejšie postoje k existujúcim politickým systémom, víziu socialistickej spoločnosti videla evolučne, črtou ľavej časti bol revolučný radikalizmus a orientácia na boľševické Rusko.

Práve úspech ruských boľševikov v roku 1917 spolu s povojnovými útrapami boli impulzmi rastu prestíže tejto frakcie.V prvých demokratických voľbách v apríli 1920 kandidovali sociálni demokrati ešte jednotne. V ťaživej sociálno-ekonomickej situácii získali na Slovensku nevídaný úspech – takmer 40 % hlasov. Pre pravicové strany i cirkev to bol šok. Legendárnymi sa stali slová Andreja Hlinku vyslovené v reakcii na výsledky volieb: „Neustanem v práci, kým z červeného Slovenska nespravím Slovensko biele, kresťanské“.

K úplnému rozštiepeniu socialistov došlo o rok nato. Zjazd 150 slovenských „ľavičiarov“ v dňoch 16.-17. januára 1921 v Ľubochni pod vedením Marka Čulena odhlasoval prijatie 21 podmienok Komunistickej internacionály v Moskve. Bolo to definitívne vykročenie od sociálnej demokracie smerom k boľševizmu. O tri mesiace nato, v máji 1921, sa v Prahe uskutočnil zakladajúci zjazd už celoštátne organizovanej KSČ. Základnými ideovými postulátmi strany bola nekompromisná snaha o likvidáciu existujúcich štátno-politických a ekonomických štruktúr, o nastolenie „diktatúry proletariátu“ a dosiahnutie komunistickej (tzv. beztriednej) spoločnosti, kde bude odstránené súkromné vlastníctvo.

Juraj Janošovský

PODPORTE nezávislé spravodajstvo

Vážení priaznivci DAVuDVA , od 1 decembra Vám prinášame aktuálne spravodajstvo, komentáre, analýzy, eseje a rozhovory. Mame množstvo plánov, ako sa naďalej zlepšovať a ponúkať Vám čo najkvalitnejší žurnalistický obsah.

Bez Vašej pomoci sa však ďalej nepohneme.


Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne


11 thoughts on “Juraj Janošovský: 100 rokov od rozkolu medzi komunistami a sociálnou demokraciou

  • 25. januára 2021 at 14:09
    Permalink

    Pekná pripomienka začiatkov komunistickej strany u nás.
    Dnes by sme však znovu potrebovali komunistickú stranu, ktorá by jasne odmietla súkromné vlastníctvo a triednu spoločnosť.
    Stranu, ktorá by sa tvrdo dokázala postaviť proti všetkým kapitalistickým smerom a politikom, vrátane sociálnej demokracie a pseudolavičiarom (KSS, Balaha, Chmelárovci, ….).

    Reply
  • 25. januára 2021 at 15:39
    Permalink

    KSS stratila vplyv a treba predovšetkým analyzovať, prečo sa tak stalo. K takejto analýze nikdy neprišlo a aj dnes je jasné, že nikdy v jej prípade nešlo o marxistickú a internacionalistickú stranu.

    Sám Čarnogurský to pochopil, keď vyhlásil: „Slovenskí komunisti boli vždy nacionalistickí.“

    Reply
    • 26. januára 2021 at 22:03
      Permalink

      Myslím si, že netreba analyzovať prečo KSS stratila svoj vplyv. Už na tom nezáleží. Strana, ktorá má vo svojom programe podporu súkromného podnikania, či náboženskej totality a v názve „komunistická“, je na smiech nielen pravičákom ale aj komunistom.
      Už nemá koho osloviť. Nostalgické spomienky na obdobie ČSSR dokážu osloviť už len hŕstku starších, ktorí zatvárajú oči nad bordelom, ktorý tu bol za Husáka.

      Reply
  • 25. januára 2021 at 20:28
    Permalink

    Pán Čarnogurský asi nerozlišuje pojmy vlastenectvo a nacionalizmus.
    VLASTENECTVO — láska k vlasti; NACIONALIZMUS — presvedčenia o výnimočnosti či dokonca nadradenosti vlastného národa.
    Komunistická morálka je súhrn životných princípov a morálnych noriem vychádzajúcich z ideálov komunistickej spoločnosti: znásobovanie spoločenského bohatstva prácou, vedomie spoločenskej povinnosti, kolektivizmus, humanizmus, internacionalizmus.

    Reply
  • 26. januára 2021 at 15:58
    Permalink

    Áno niektorí komunisti boli nacionalisti , napr. Gustáv Husák bol od začiatku svojej politickej kariéry nacionalista , proti ktorému sú niektorí dnešní vlastenci z Kotlebovcov a iní slabý odvar .

    Reply
  • 26. januára 2021 at 19:30
    Permalink

    Gustáv Husák bol asi taký nacionalista ako Samo Chalupka:
    A ty mor ho! — hoj mor ho! detvo môjho rodu,
    kto kradmou rukou siahne na tvoju slobodu;
    a čo i tam dušu dáš v tom boji divokom:
    Mor ty len, a voľ nebyť, ako byť otrokom.

    Reply
  • 26. januára 2021 at 22:15
    Permalink

    Ten „nacionalizmus“ komunistov by som skôr označil ako vlastenectvo alebo patriotizmus. Pretože tento pojem nemá nič spoločné s tým čo označujú ľudáci pojmom nacionalizmus.
    Kotlebovci niesu žiadni vlastenci. Skôr naopak. Vlastizradcovia.

    Reply
  • 27. januára 2021 at 8:46
    Permalink

    Súdruh Ľuboš Čelko, cítim sa byť ľavičiarkou, som stotožnená s komunistickou ideológiou, nie som veriaca, som antifašista, a to ako sa správal Kotleba v minulosti, to sa mi nijako nepáčilo, ale dnes sa mi páči. Nemusím s Kotlebom súhlasiť vo všetkom, no to ako bráni národné záujmy, aktívne bojuje za ľudské práva, otvorene vystupuje proti vojne–toto určite nie je fašistické! Teraz, práve teraz sa Kotleba správa ako skutočný vlastenec. Fašisti sú dnes vo vláde — zrádzajú národné záujmy, porušujú ľudské práva, podporujú militaristické NATO. Nie Kotleba, to Matovič a jeho vláda sú vlastizradcovia; nie Kotleba, to Matovič a spol. patria do basy.

    Reply
    • 27. januára 2021 at 13:07
      Permalink

      Pani Slavomíra vôbec vám nerozumiem.
      Neviem ktorého národa záujmy bráni Kotleba, ale môjho určite nie. Ako príslušník slovenského národa, nemám žiadny záujem na šírení rasizmu, na podriaďenosť totalitnej cirkevni, ani o pretláčanie cudzieho náboženstva a pošliapavanie histórie a kultúry môjho národa.
      Nieje v mojom záujme ani luxusný život Kotlebu a jeho kamarádičkov. Nemám zájem ani na tom aby tu pobehovali ľudáci s pištoľkami a strieľali po ľuďoch.

      Kotlebove počiny nesledujem, ale matne si spomínam, že bol za vystúpenie z NATO a zoštátnenie strategických podnikov. To z neho ale vôbec nerobí vlastenca. Štát už nieje náš a dnes je to ten najhorší možný vlastník. A vystúpenie z NATO je u ľudákov silne motivované ich rusofilstvom.

      Čo vlastenecké som si u Kotlebu nevšimol? V správach je toľko propagandy a lží, že sa v tom už nedá poriadne zorientovať. Ich sledovanie a triedenie je pre mňa časovo príliž náročné, takže neviem čo Kotleba zas vymyslel.

      Reply
      • 27. januára 2021 at 17:08
        Permalink

        Súdruh Čelko, pekná psíčko-mačičkovská torta Vám vychádza. Ešte nám tu upečiete rusofilných fašistov a v súznení s najliberálnejšími kapitalistami z SaS ste hlboko presvedčení, že štát je ten najhorší vlastník… Odpojte sa od médií, kým je čas.
        Inak skutočný a najväčší hriech Kotlebu je ten, že je zásadne proti cudzím základniam na našom území. Kvôli tomuto z neho médiá urobia aj pojedača detí zaživa.
        Všimnite si, že nesúhlas so základňami je aj najväčším hriechom Fica. Presne kvôli tomu musel ísť dolu a tiež mu prišili pojedanie mladých novinárov a taliansku mafiu.
        Teraz sme už len na krok kovbojskej čižmy od toho, aby sme tie kovbojské čižmy mali na Sliači či v Kuchyni.

        Reply
    • 27. januára 2021 at 16:37
      Permalink

      Veľmi sa mi páči Váš postoj, pani Kotrádyová, hodný príkladu. Hlavne tým, že ste odmietli nálepky, schémy a klišé, ktoré nám vnucujú podplatené médiá a riadite sa vlastným rebríčkom hodnôt.

      Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *