Juraj Janošovský k 17. novembru: Zabúdajú! – Zabudnite! – Zabudneme!

Už dvadsať sedemkrát som komentoval November ´89, a priznám sa nechcelo sa mi už hľadať, čo som, pri tejto príležitosti, ešte nespomenul. Nad všetky pochybnosti som dokázal, že „revolúciu“ za lepší socializmus ukradli, s pomocou miestnych kolaborantov, západní misionári vulgárneho kapitalizmu a kolonializmu. Myslím, že dnes už je málo aj tých, ktorí pochybujú, že išlo o kolosálny podvod ŠTB a disendu. Jedni aj druhí si mysleli, že situáciu využijú na dosiahnutie svojich zámerov. A jedni aj druhí – s deficitom morálky – podvádzali a podviedli svojich partnerov.
Dokonca nebudem ani opäť vyplakávať nad víťazstvom hlúposti nad zdravým rozumom. Demagógia profesionálnych šašov zneužila ambície emancipujúcej sa mladej generácie a zmanipulovali naivné publikum. Ešte si spomínam na podvodníka z Hrádečku, ktorý 10.12.1989 v ČST deklaroval, že nebude privatizovať a reštituovať, že nebude nezamestnanosť a že zrušia ponižujúce „králikárne“. Že ho staré štruktúry budú obviňovať so spojenia so zahraničnými záujmami a že naša vlasť nebude v žiadnom vojenskom bloku.

Václav Havel, december 1989:
„Dvacet let tvrdila oficiální propaganda, že jsem nepřítel socialismu, že chci obnovit kapitalismus, že jsem ve službách svetového imperialismu, od něhož prijímam tučné výslužky, že chci být majitelem různých podniků. … Žádné potraviny či nemocnice nesmí být výsadou mocných, ale nabízeny tém, kteří je nejvíc potřebují. … Připravujeme koncept důkladné ekonomické reformy, která nepřinese sociálni otřesy, nezaměstnanost, inflaci a jiné problémy, jak se néktefí z vás obávají. … Žádné gigantické zdražovaní nebo dokonce nezaměstnanost, jak to panikáři systematicky šíří, nic takového nepřipravujeme.“


To, čo ma priviedlo ku klávesnici, je profesionálna manipulácia s faktami a novinárska dekadencia, centrálne programovaná a sprevádzaná systematickou cenzúrou „iných“ názorov.
48 hodín počúvam citáty o „revolúcií“, ale ani jeden krát som nezaregistroval, že ju spustila „smrť študenta Šmída“. 

(pozn. Wikipedia.cz: Martin Šmíd byla fiktivní oběť večerního policejního zásahu proti studentské demonstraci 17. listopadu 1989, která sehrála velkou úlohu v sametové revoluci. Fámu o úmrtí přinesla Drahomíra Dražská, vrátná na vysokoškolských kolejích v Praze-Troji. Zpráva se postupně rozšířila (Petr Uhl volal do rádia Svobodná Evropa) do tiskových agentur (ze začátku ještě s upozorněním, že se jedná o nepotvrzenou zprávu).[1] Zveřejnění zprávy o smrti studenta vyvolalo ve společnosti velké pohoršení a přispělo k pádu komunistického režimu v Československu.)

Zabúdajú. 
Zabúdajú, že išlo o pripravený a riadený podvod. Informáciu rozšírili zahraničné média a kolportovali „nomenklatúrni“ novinári televízie, rozhlasu a ústredných denníkov. S jasným cieľom – nenechať ľahostajným žiadneho človeka s minimálnymi morálnymi hodnotami.
Zabúdajú!
Bol som na prezentácií názorov P. Kanisa. Predstavili ho (prvého zástupcu riaditeľa Ústavu marxizmu- leninizmu ÚV KSS), ako „analytika”, ktorí sa “už pred Novembrom” profesionálne venoval, na špecializovanom pracovisku, politickým analýzam. A to Paľo je ešte, na naše pomery, celkom slušný človek. P. Weiss, ktorého mi predstavil tajomník ÚV KSS Ľ. Pezlár ako budúceho ministra kultúry, bojoval proti režimu tak, že neodviedol, ako tajomník oného ústavu, peniaze za stranícke známky. Či išlo o spreneveru, alebo iba si vylepšoval kariérne pozície, financovaním reprezentačných akcií V. Plevzu, vedia len oni dvaja.
Zabúdajú, že pouliční štamgasti IV. cenovej skupiny (väčšina VPN) neboli zhovievaví k nomenklatúre z vrodeného odporu k násiliu, ale preto, že neboli schopní riadiť ani iné, ako koľajové vozidlo MHD….

   Predseda CZV KSČ na Úrade Federálnej Vlády ČSSR- Marián Čalfa sa stal vítaným prototypom kolaboranta, zneužívajúceho dôveru na svoje osobné ciele. E. Kukan, podržtaška ministra Chňoupka, slovenskí novinári z Husákovho Nového Slova (M. Leško) z Pravdy (P. Minárik, F.Meliš), Elena Vacvalová (funkcionárka CZV KSS v Slovenskom rozhlase) a dlhý rad hochštaplerov „prebehli“ na druhú stranu (možno lepšie platili, aj kariérne ambície boli reálnejšie….). Tisícky straníckych funkcionárov a verejných činiteľov „sa prebudilo“ , poskladali „knížky“ a rýchlo prešli na druhú stranu. Revolucionári „porazili“ stranu, ktorú už dávno ovládali kariérni hochštapleri. Myslím, že to bol aj zámer. Títo ľudia, „ s maslom na hlave“ sa stali pokornými vykonávateľmi miestnych renegátov a zahraničných kolonistov. Západ si odviezol „vojnové reparácie“ – dnes vodu, elektrinu, plyn, telekomunikácie ( a temer všetko) vlastnia francúzske, nemecké a talianské štátne firmy. Chudobní Slováci financujú rozpočty bohatých západoeuropskych štátov. Paradox? Hlúposť? Podvod? – Ak zvíťazil ľud, prečo má za víťazstvo platiť reparácie?
Pani Schmognerová, „za pusu“ darovala banky (aj úsporami slovenských občanov) Rotshildovmu klanu. Nuž, verím kolonistom i kolaborantom- niet, čo pripomínať….
Oni zabúdajú (lebo majú dôvody). Prikazujú: Zabudnite! (v právnom štáte by zrejme mnohí prišli o reštituované a privatizované „majetky“ a nejeden politik by „lepil vrecká“ v Leopoldove)
A ja naozaj dúfam, že zabudneme. Na poníženie, naivitu a hlúposť…


Karel Panuška

DÍK NĚŽNÉMU SAMETU,
HLAD I BÍDU ZNÁME TU
Živen zbytky z pizzerie,
v popelnici klackem ryje.
Starší pán tu denně stojí,
odhodil stud, zbytky dojí.
Svoboda tu mává křídly,
z popelnic je živen jídly.
Zná jen nouzi, mizérii,
denně chvátá k pizzerii.
Občan státu, jídla lovec,
tak stoluje bezdomovec.
Dobré chuti, ať jí zdravě,
přeje vláda jeho stravě.
Že se lidé zbytky hostí,
ostatním už lhostejností.
Ve městech či na vesnici,
chodí z hladu k popelnici,
ze zoufalství hledat jídlo,
na lavičce v parku sídlo.
Jestli bude tuhá zima,
zatančí smrt mezi nima.
Ty, co se už sotva plouží,
k tanci vyzvat zase touží.
Naši lidé můžou chcípat,
imigranty chceme vítat.
Může tebe jednou i tu,
exekutor vyhnat z bytu.
K popelnici na odpadky,
žhavá čára za podpatky,
do žaludku ať je denně,
popelášíš neprodleně.
ŽIVOTA SI NEPŘEJ KONEC,
COBY TAKÉ BEZDOMOVEC

7 thoughts on “Juraj Janošovský k 17. novembru: Zabúdajú! – Zabudnite! – Zabudneme!

  • 18. novembra 2017 at 11:04
    Permalink

    A čo občania ? Veď tí si nechali uchmatnúť socializmus vidinou pečených holubov, čo potvrdili vo voľbách v roku 1990. A potom aj celú republiku. Sme podnájomníkmi na našej vlastnej zemi !
    Sme otrockou kolóniou západu, dosť vzdelanou aby sme tvorili, a dosť povoľnou aby sme dávali a nepýtali. Presne ako Hitler chcel – východ ako ľudský a surovinový zdroj západu. Bez výstrelov, bez krvi.

    Tak akí disidenti, akí revolucionári, akí nomenklatúrni papaláši, akí kariérni komunisti, akí tlačoví propagandisti, akí tajní herci ? Ich je niekoľko stoviek, pár tisíc.

    Nás sú milióny !

    My sme vinní – slobodne a demokraticky !!!

    Reply
  • 19. novembra 2017 at 10:43
    Permalink

    Presne tak ! A nasledoval morálny, sociálny úpadok ! MARAZMUS !!! No žabu z močiara nedostaneš !
    PARAFRÁZA
    Lidé měl sem vás rád. Bdete! /Fučík /
    Lidé mám se rád. Bdete! /egoista/

    Reply
  • 19. novembra 2017 at 13:07
    Permalink

    1990 = pečené holuby
    2017 = nepluralita, vytesnenie, propaganda

    Reply
  • 19. novembra 2017 at 20:36
    Permalink

    A viete, čo je najsmutnejšie? To, že ľudia, ktorých komunisti zdvihli z dna, zradili. Poznám rodinu, ktorá pred socializmom živorila, desať ľudí sa tlačilo v dvoch malých izbičkách, matka chodila prať do rodín miestnych boháčov, otec drel v mietnej továrni, upracovaní rodičia sa rýchlo pominuli, no ich deti za socializmu dostali prácu, bezplatné vzdelanie, založili si rodiny, dostali byty, každý jeden z nich žil v dôstojných, ľudských podmienkach. A dnes prskajú na komunistov jedovaté sliny. Poznám rodinu, ktorá žila v jednej izbičke a v zime i s kozičkou, aby nezahynula, lebo bola zdrojom obživy, chlapci miesto toho, aby chodili do školy, pomáhali v lese pri zvážaní dreva a hlad často zaháňali tŕnkami, za socializmu dostali slušné bývanie, prácu, ich deti vyštudovali, postavili si vily, užívali si na rekreáciách ROH a k dokonalému šťastiu im chýbali už len tie banány, dnes s opovržením hovoria o socializme a zvelebujú kapitalizmus.
    Nuž: Nič nekazí človeka tak ako peniaze./V. Hugo/
    A ako výstižne povedal vo svojej prednáške A. Ondrovič: Nemám problém, nie je problém! Presne takto Slováci morálne zdegenerovali.

    Reply
  • 20. novembra 2017 at 0:19
    Permalink

    Ja zas poznám predsedu JRD ktorý keď videl, ako sa po prevrate prosperujúce družstvo, ktoré desaťročia budoval a ktoré pozdvihlo život na dedine, rozkráda a devastuje, tak sa od žiaľu zavesil.

    A koľko takých poctivých riaditeľov, predsedov ale aj radových pracovníkov u nás bolo ?

    Dnes ich rôzni Budajovia, Dostálovia, Gálovia, Kňažkovia, Osuskí a iná pravicová háveď budú označovať za nemorálnych zlodejov a ukazovať na nich – zločinný Komunista !

    Zlodejov a komunistov, z ktorých práce bolo možné 20 rokov kradnúť.

    PS:
    Vymením lacné pomaranče a banány, za drahé vajcia a maslo.

    Zn. Globálny kapitalizmus

    Reply
  • 20. novembra 2017 at 19:00
    Permalink

    Hm,púšť! Ale i v púšti kvitnú ruže!!!

    Reply
  • Pingback:Juraj Janošovský k 17. novembru: Zabúdajú! – Zabudnite! – Zabudneme! – Klub Komunistov Slovenska

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *