Juraj Janošovský: Obušku z pytle ven!

Prípad „Mazurek“ som pri prvom počutí chcel okamžite komentovať. No, moja liknavosť zapríčinila, že keď som si sadol k počítaču, už boli siete obťažkané komentármi. Reakcia R.Fica ešte rozdráždila novinársku obec a posunula diskusiu až na dreň sporov opozície a koalície, či k fundamentálnemu zápasu proti nacizmu. Oba spôsoby takejto politizácie ma odradili od témy. Nechcem „podporovať“ ani súčasnú koalíciu či jej opozíciu, a určite nie fašizáciu spoločnosti.

S odstupom doby ma však obchádzanie niektorých aspektov „prípadu“ núti na obchádzané, upozorniť:

1. Použitie mocenských nástrojov – polície, prokuratúry a súdu – proti vyslovenému názoru je v zjavnom rozpore s ústavným znením práva na názor (toto právo nie je obmedzené „odborným“ hodnotením názoru). S názorom možno súhlasiť alebo nesúhlasiť. Žiadna skupina nemá právo svojim rozhodnutím jednotlivcovi právo na názor odňať. A to ani „zákonom“. Zákonom naviac nemožno založiť rozpor s ústavou a medzinárodnými záväzkami. Nie je možné, aby nátlak skupiny ľudí – novinárov, politikov, lobbystov, politických lídrov donútil súdy „politicky“ rozhodovať o veci, či dokonca za vyslovený názor trestať!
2. Použitie moci štátnych inštitúcií v takomto prípade je priznanie, že tieto skupiny nie sú schopné nesprávnemu názoru (napr. názoru M. Mazureka o stotožnení etnickej príslušnosti a správania sa) oponovať. Ex-prezident Kiska, prezidentka Čaputová, lídri a poprední diskutéri parlamentných strán, novinári hrdiaci sa ostrým perom vysokoškolskí učitelia nemajú autoritu, schopnosti a odvahu čeliť názoru mladíka, ktorý neabsolvoval žiadnu vysokú školu? Naozaj politická tzv. elita musí použiť „obušok“ a to ešte cudzími rukami… Ubohí reprezentanti „vlastných názorov“.
3. Strata mandátu na základe vysloveného názoru (hoc, ako sporného) je tragickým koncom liberálnej politiky. Opomeniem, že štát, ktorý trestal, bežne používa fašistické metódy odpočúvania, sledovania, udavačstva, platených provokatérov a platenej klaky. Prípad mi pripomenul hanebnú, epizódu, ktorým česká polícia zabezpečila v roku 1998 zvolenie V. Havla prezidentom. Poslanca M.Sládka uväznili na Pankráci v januári 1998, s odôvodnením, že sa vyhýba súdu (mimochodom M.Sládek súd vyhral a žaloba, že sa výrokmi o Nemcoch dopustil hanobenia, bola odmietnutá…). Sládek, však prišiel o možnosť zúčastniť sa prezidentskej voľby. V nej svoj mandát obhájil Václav Havel v druhom kolepráve o jediný hlas.
4. Šéf Slovana, roztopašný syn oligarchu hajloval na plnom štadióne a pred televíznymi kamerami za 5.000. M. Mazurek za názor v regionálnom rádiu, ktorý je sporný, ale ako uviedol aj R. Fico, nie neobvyklý, prišiel o mandát poslanca NR SR. A dostal dvojnásobnú pokutu. R. Fico mal pravdu, že to je ukážka mediálneho lynču a politického prenasledovania na ktoré sa prepožičali súdy, prokuratúra a polícia. Čo iné ako politizácia štátu je nebezpečným znakom fašizácie? Iste, s nekorektným názorom je potrebné viesť polemiku. Je dôležité takéto názory odmietať… (Prejdite sa bratislavskými stavbami, výkopmi, úpravami parkov, ciest a zistíte, že lopatami sa oháňa mnohonásobne viac Cigáňov ako väčšinovej populácie – a aj to sú spravidla Ukrajinci, Moldavci, Srbi a nie miestni väčšinoví obyvatelia!!!). A tak iba čakáme na demokratického lídra, ktorý bude mať dosť autority, aby mohol zakričať: Obušku, do pytle!!!

---