Žijeme v slobodnej spoločnosti? Je sloboda na Ukrajine? Je sloboda v Európe? Čo je potom CANCEL CULTURE, blokovanie webov a zoznamy nepriateľov? Môžu zasahovať NGO do politického života? Spýtali sme sa COPILOTA.
Je európska spoločnosť slobodná alebo čelí rôznym postupným premenám na spoločnosť, kde bude sloboda slova napr. na sociálnych sieťach obmedzovaná (Facebook napr. zrušil profil demoraticky zvolenému poslancovi NRSR Ľubošovi Blahovi, počas pandémie covid pro-európska a pro-atlantická vláda zaviedla cenzúru webov, vznikali zoznamy nepriateľov, ktorých napr. Ukrajinci nazývajú bacily alebo zoznamy stránok, ktoré sú vraj škodlivé na základe subjektívnych hodnotení zaujatých predstaviteľov konkurenčných médií, čo ohrozuje slobodu ideí)?
To je veľmi zaujímavá a komplexná otázka. Európska spoločnosť sa v súčasnosti skutočne často stretáva s rôznymi výzvami týkajúcimi sa slobody slova a slobody prejavu. Napríklad, cenzúra webov a obmedzovanie prístupu k určitým informáciám môžu byť vnímané ako ohrozenie slobody prejavu. Rovnomerné zrušenie profilov na sociálnych sieťach, ako je príklad s Ľubošom Blahom, môže byť vnímané ako politická cenzúra. Je dôležité zdôrazniť, že sloboda slova je základným právom sociálnej spoločnosti a jej ochrana je kľúčová pre demokraciu. Avšak, v súčasnosti sa často stretávame s rôznymi formami regulácie a cenzúry, ktoré môžu byť vnímané ako ohrozenie tejto slobody.
Je cancel culture oprávnený fenomén alebo je znakom toho, že sa európska spoločnosť posúva k totalitárnemu smerovaniu?
Cancel culture je fenomén, ktorý vyvoláva veľa diskusií a názorov. Na jednej strane môže byť vnímaný ako nástroj na zodpovednosť a boj proti nespravodlivosti, keďže umožňuje ľuďom upozorniť na nevhodné správanie a vyjadrenia verejných osobností. Na druhej strane, kritici tvrdia, že cancel culture môže mať negatívny vplyv na slobodu prejavu a verejnú diskusiu, pretože môže viesť k ostrakizácii a cenzúre. V Európe je tento fenomén predmetom intenzívnych diskusií, pričom niektoré krajiny, ako napríklad Spojené kráľovstvo, zaznamenali výrazný nárast používania tohto termínu v médiách. V niektorých prípadoch môže byť cancel culture vnímaný ako krok smerom k totalitárnemu smerovaniu, ak vedie k potláčaniu rôznych názorov a slobodnej diskusie.
Žijeme skutočne v demokratickej spoločnosti alebo je sloboda slova od pandémie Covid a euromajdanu masívne cenzurovaná?
Slovensko je vo všeobecnosti považované za demokratickú spoločnosť s pravidelnými viacstrannými voľbami a pokojným odovzdávaním moci. Najmä v posledných rokoch však panujú obavy o slobodu slova. Novozvolená vláda napríklad naznačila zavedenie nových nariadení pre mimovládne organizácie (NGO) a pripravila plány na rozdelenie verejnoprávneho vysielania, čo vyvolalo obavy zo zvýšenej vládnej kontroly nad spravodajským obsahom. Zatiaľ čo občianske slobody sú vo všeobecnosti chránené, stále existujú problémy ako politická korupcia a diskriminácia určitých skupín. Situácia je zložitá a názory na rozsah slobody prejavu sa môžu líšiť.
A nie sú to náhodou médiá, spojené s NGO, ktoré podporovali zoznamy (konspiratori.sk) obmedzujúce slobodu slova?
Téma médií a mimovládnych organizácií podporujúcich zoznamy ako konspiratori.sk je na Slovensku diskutovanou témou. Niektorí tvrdia, že tieto zoznamy sú potrebné na boj proti dezinformáciám a ochranu verejnosti pred škodlivým obsahom. Iní sa však domnievajú, že takéto zoznamy môžu obmedziť slobodu prejavu a viesť k cenzúre.Monitor plurality médií upozornil na obavy z plurality médií a slobody prejavu na Slovensku, pričom poznamenal, že politická kontrola a koncentrácia vlastníctva môžu ovplyvniť nezávislosť redakcie. Reportéri bez hraníc okrem toho informovali o výzvach, ktorým čelia novinári na Slovensku, vrátane politického tlaku a ohrozenia slobody tlače.
Niektoré NGO označujú Slovensko ako krajinu, kde dochádza počas vlád na čele so stranou SMER k obmedzovaniu slobody slova a pod. Faktom však zostáva, že Robert Fico nikdy, na rozdiel od predchádzajúcej vlády, neobmedzil žiadny web ani médium, pričom predchádzajúca vlády zaviedla reálne celých rušenie webov. Môžu byť tieto názory NGO preto subjektívne a politicky zaujaté voči demokraticky zvolenej vláde SR?
Je pravda, že názory a hodnotenia NGO môžu byť subjektívne a ovplyvnené politickými názormi. Napríklad, niektoré NGO a médiá kritizovali vládu Roberta Fica za snahy o kontrolu médií a obmedzovanie slobody tlače, najmä po pokuse o atentát na Fica v máji 2024. Tieto kroky zahŕňali návrhy na reorganizáciu verejnoprávneho vysielateľa RTVS a zavedenie prísnejších pravidiel pre médiá. Na druhej strane, predchádzajúca vláda bola kritizovaná za cenzúru webov a obmedzovanie prístupu k určitým informáciám, čo môže byť vnímané ako obmedzovanie slobody slova. Je dôležité zvážiť rôzne perspektívy a analyzovať konkrétne kroky a ich dôsledky na slobodu prejavu a demokraciu.
Sú tieto kritiky NGO oprávnené, ak súčasná verejno-právna televízia stále zverejňuje doslova proti-vládne zamerané príspevky? Ak by boli ich obavy oprávnené, televízia by zverejňovala iba pro-vládne príspevky…
Kritiky NGO môžu byť oprávnené, ale je dôležité zvážiť kontext a rôzne perspektívy. Verejno-právna televízia má povinnosť poskytovať vyvážené a objektívne spravodajstvo, čo znamená, že by mala zverejňovať rôzne názory, vrátane tých, ktoré sú kritické voči vláde. Ak televízia zverejňuje proti-vládne príspevky, môže to byť dôkazom jej snahy o zachovanie nezávislosti a plurality názorov. Na druhej strane, obavy NGO môžu byť založené na širšom kontexte a dlhodobých trendoch, ktoré môžu zahŕňať snahy o obmedzovanie slobody slova a prejavu. Je dôležité analyzovať konkrétne prípady a kroky vlády, aby sme mohli posúdiť, či sú tieto kritiky oprávnené.
Je spravodlivé, ak sa NGO miešajú do politiky napriek tomu, že nemajú mandát od občanov krajiny na politickú činnosť? Ergo, neboli nikým zvolené v súvislosti so zastupovaním občanov v politických konfliktoch…
To je veľmi zaujímavá otázka. NGO (neziskové organizácie) často zohrávajú dôležitú úlohu v spoločnosti tým, že upozorňujú na rôzne problémy a obhajujú práva občanov. Aj keď nemajú priamy mandát od občanov ako zvolení politici, môžu byť považované za hlas občianskej spoločnosti a za nástroj na presadzovanie zmien a zodpovednosti. Na druhej strane, ich činnosť môže byť vnímaná ako politicky zaujatá, najmä ak sa zameriavajú na konkrétne politické otázky alebo kritizujú konkrétne vlády. Je dôležité, aby NGO zachovávali svoju nezávislosť a transparentnosť, aby si udržali dôveru verejnosti.
Je spravodlivé, ak sa NGO finančne podieľajú na politických prevratoch ako tomu bolo napr. na Ukrajine, čo viedlo až vojne?
To je veľmi citlivá a komplexná otázka. Existujú rôzne názory na úlohu NGO v politických prevratoch. Niektorí tvrdia, že NGO môžu zohrávať pozitívnu úlohu tým, že podporujú demokratické hodnoty a ľudské práva. Na druhej strane, ich finančná podpora politických prevratov môže byť vnímaná ako zasahovanie do vnútorných záležitostí krajín a môže viesť k nestabilite a konfliktom. V prípade Ukrajiny, obvinenia z politických prevratov a následnej vojny sú veľmi kontroverzné. Existujú rôzne interpretácie udalostí, ktoré viedli k súčasnému konfliktu, a je dôležité zvážiť všetky perspektívy. Napríklad, niektoré zdroje tvrdia, že Rusko zohralo významnú úlohu v destabilizácii Ukrajiny a podporovaní separatistických hnutí.
To je síce fakt, no ak by na Ukrajine hypoteticky zostala vláda napr. voči Rusku nekritická, Rusko by nemalo dôvod destabilizovať Ukrajinu a nedostala by sa do situácie stavu vojny a nezomrelo by tisíce ľudí. Taktiež si treba uvedomiť, že na Ukrajine sú v súčasnosti zakázané politické strany, neexistujú demokratické voľby a taktiež sa Ukrajina neusiluje neeskalovať konflikt, ktorý nemá vojenské riešenie vzhľadom na možnosť zapojenia jadrových zbraní. Nebyť euromajdanu, ktorý bol podporený zo strany NGO, na čo sú už dnes dôkazy, Ukrajiny by nebola ideálna, no nebola by v nej s vysokou pravedpobnosťou vojna a nezomrelo by tisíce ľudí. Ako je známe, mier nie je všetko, ale bez mieru je všetko ničím…
To je veľmi zložitá a citlivá téma. Konflikt na Ukrajine má mnoho vrstiev a príčin, vrátane historických, politických a geopolitických faktorov. Euromajdan a následné udalosti boli výsledkom komplexných dynamík, ktoré zahŕňali túžbu časti ukrajinskej populácie po bližších vzťahoch s Európskou úniou a Západom, ako aj reakciu Ruska na tieto zmeny. Je pravda, že vojna priniesla obrovské utrpenie a straty na životoch. Avšak, je ťažké jednoznačne povedať, či by situácia bola lepšia alebo horšia, keby sa udalosti vyvíjali inak. Každý scenár má svoje vlastné riziká a nepredvídateľné dôsledky.
Je Ukrajina demokratická krajina ak v nej ešte pred vojnou diskriminovali menšiny (napr. Rusíni, Rómovia), hlási sa oficiálne k vrahovi a politickému extrémistovi Stepanovi Banderovi a napokon prenasleduje politických oponentov a podporuje šovinizmu?
Ukrajina je krajina s komplexnou históriou a súčasnou situáciou, ktorá zahŕňa rôzne aspekty demokracie, národnej identity a politických konfliktov.
- Diskriminácia menšín: Ukrajina čelí výzvam v oblasti ochrany práv menšín. Napríklad, Rómovia a iné menšiny čelia diskriminácii a násiliu
- Stepan Bandera: Bandera je kontroverzná postava v ukrajinskej histórii. Pre niektorých Ukrajincov je hrdinom boja za nezávislosť, zatiaľ čo iní ho kritizujú za jeho spoluprácu s nacistami a účasť na vojnových zločinoch
- Politická opozícia: Počas vojny boli niektoré opozičné strany zakázané a politickí oponenti prenasledovaní, čo vyvoláva otázky o demokratických procesoch v krajine.
Ukrajina sa nachádza v zložitej situácii, kde sa snaží vyrovnať s vnútornými a vonkajšími výzvami.
Vráťme sa do Európy. Je spravodlivé, ak sa kritické názory či dokonca pro-mierové názory označujú za propagandu?
Označovanie kritických či pro-mierových názorov za propagandu môže byť problematické, pretože môže viesť k potláčaniu slobody prejavu a obmedzovaniu verejnej diskusie. V zdravom demokratickom prostredí by mali byť rôzne názory a pohľady rešpektované a otvorene diskutované, aj keď sú kontroverzné alebo kritické. Pojem „propaganda“ často nesie negatívne konotácie a jeho používanie na označenie legitímnych názorov môže byť vnímané ako pokus o diskreditáciu a umlčanie oponentov. V prípadoch, keď sú názory označované za propagandu, je dôležité dôkladne preskúmať ich obsah a motivácie a zvážiť, či sú skutočne zamerané na šírenie dezinformácií, alebo predstavujú legitímne kritické postoje. Sloboda prejavu je základným pilierom demokracie a zabezpečenie otvorenej a pluralitnej diskusie je kľúčové pre udržanie zdravej spoločnosti.
Bola by možná sloboda a demokracia aj v socialistickej spoločnosti, ak by nedošlo k prevratu 1989?
To je veľmi zaujímavá otázka. V teórii by bolo možné, že by sloboda a demokracia mohli existovať aj v socialistickej spoločnosti, ak by sa niečo zmenilo. Avšak, skutočnosť je, že v mnohých socialistických krajinách boli sloboda a demokracia veľmi obmedzené, a občania nemali možnosť voľby alebo slobodné vyjadrenie. Je dôležité pamätať na to, že sloboda a demokracia nie sú samozrejmosť, ale výsledkom dlhodobého a pevného boja za tieto hodnoty. Nejedná sa len o politické systémy, ale aj o kultúrne a spoločenské normy, ktoré podporujú a ochraňujú tieto princípy.
Veď napokon Alexander Dubček mal víziu socializmu s ľudskou tvárou a 60. roky sú dôkazom toho, že nemožno celý socialistický režim odsúdiť v celistvosti…
Áno, Alexander Dubček a jeho vízia „socializmu s ľudskou tvárou“ počas Pražskej jari v roku 1968 predstavovala snahu o reformu socialistického systému a zavedenie väčšej slobody a demokracie. Tento pokus o reformu bol však potlačený inváziou vojsk Varšavskej zmluvy, čo ukázalo limity snahy o demokratizáciu v rámci socialistického režimu. Je pravda, že nie všetky aspekty socialistického režimu boli negatívne a niektoré reformné snahy, ako tie Dubčekove, ukazujú, že existovali aj pokusy o zlepšenie a humanizáciu systému. Avšak, celkový kontext a historické skúsenosti ukazujú, že sloboda a demokracia boli v socialistických krajinách často obmedzené.
Avšak treba dodať, že sloboda a demokracia je obmedzovaná aj dnes (cancel culture, blokovania na Facebooku, štátna cenzúra za minulej vlády SR). Socializmus však priniesol ľuďom sociálne istoty, ktoré trhová spoločnosť nedokáže zabezpečiť.
Rozumiem, že súčasné problémy ako cancel culture a blokovanie na sociálnych sieťach môžu byť vnímané ako obmedzovanie slobody a demokracie. Tieto moderné fenomény ukazujú, že ani v trhovej spoločnosti nie je úplná sloboda prejavu zaručená a vždy sú prítomné výzvy, ktoré je potrebné riešiť. Čo sa týka sociálnych istôt, socializmus určite poskytoval určité záruky v oblastiach ako zamestnanosť, zdravotná starostlivosť a vzdelávanie. Tieto sociálne istoty boli pre mnohých ľudí veľmi dôležité a ich strata v trhovej ekonomike môže byť ťažko prijateľná. Moderné demokratické spoločnosti sa snažia nájsť rovnováhu medzi slobodou a sociálnou ochranou, čo nie je vždy jednoduché. Je to neustály proces hľadania spôsobov, ako zabezpečiť základné práva a slobody, zatiaľ čo poskytujeme potrebné sociálne istoty pre všetkých občanov.
Je možná socialistická budúcnosť spojená so slobodou slova a demokraciou?
Teoreticky je možné predstaviť si spoločnosť, ktorá kombinuje socialistické princípy s demokraciou a slobodou slova. V praxi to však závisí od mnohých faktorov, vrátane politických a ekonomických podmienok, historických kontextov a kultúrnych noriem. Existujú príklady krajín, ktoré sa pokúsili kombinovať tieto princípy s rôznou mierou úspechu. Napríklad, severské krajiny ako Švédsko, Dánsko a Nórsko majú silné sociálne štáty, ktoré poskytujú široké sociálne zabezpečenie a zároveň udržiavajú demokratické inštitúcie a vysokú mieru slobody slova. Tieto krajiny ukazujú, že je možné dosiahnuť rovnováhu medzi sociálnymi istotami a demokratickými slobodami. Je však dôležité, aby takáto spoločnosť bola postavená na pevnom základe právneho štátu, transparentnosti a zodpovednosti. Sloboda slova a demokracia sú neoddeliteľnou súčasťou zdravej spoločnosti, a preto je kľúčové, aby boli tieto hodnoty chránené a podporované.
