Matica slovenská vám prináša unikátny historický dokument, ktorý opisuje život a dielo dlhoročného predsedu Matice slovenskej, významného slovenského spisovateľa, publicistu, scenáristu, redaktora, literárneho kritika, národovca, ale i osobnosti s neotrasiteľným ľavicovým presvedčením, aktívneho účastníka druhej svetovej vojny, ktorú zažil ako povstalecký vojak aj ako väzeň koncentračného tábora, nositeľa titulov zaslúžilý umelec a národný umelec, vplyvného a významného predstaviteľa slovenskej kultúry i spisovateľskej tvorby, Vladimíra Mináča.
Dokument vznikol pri príležitosti stého výročia jeho narodenia (* 10. august 1922, Klenovec – † 25. október 1996, Bratislava) a predstavuje doposiaľ nespracované životné osudy tohto velikána slovenského národa. Dokument je obohatený nielen o priame výpovede ľudí, ktorí ho poznali a ktorí s ním aj aktívne spolupracovali, ale aj o doteraz nezverejnené archívne zábery. Mináč patrí bezpochyby do panteónu najvýznamnejších slovenských národných i matičných osobností 20. storočia. Zomrel v polovici 90. rokov, čo je z pohľadu historikov i nepretržitého behu dejín iba nedávno, preto sa naoko zdá byť Mináčov život relatívne dobre zmapovaný. Pri hlbokom ponorení do jeho tvorby a osudu môžeme však nadobudnúť aj opačný a zároveň naliehavý pocit niečoho „mináčovsky“ nedopísaného či nedopovedaného.
Akoby baťko Mináč mal ešte pre Slovákov v torbe poslednú a tú najdôležitejšiu esej, ktorou by „dúchol do slovenskej pahreby“ a niečo dôležité povedal o dnešnej smutnej dobe. Prekvapuje nás, či dokonca fascinuje stála aktuálnosť jeho myšlienok, úvah či dejinných analýz peripetií slovenského národa a našej nešťastnej Európy. Mináč sa nám prihovára živým jazykom i štýlom, a to ide o niektoré diela napísané v 60. rokoch 20. storočia.
Akoby dovidel do slovenských a európskych problémov 21. storočia. Pri faktoroch formovania jeho osobnosti sa nesmie zabudnúť, že v Klenovci sa narodili a pôsobili mnohé osobnosti, ktoré mali dôležité postavenie v našich dejinách. Klenovčania významne podporili Slovenské povstanie v rokoch 1848 – 1849 na Gemeri.
Veď práve v jeho legendárnych esejach Tu žije národ a Dúchanie do pahrieb sa prejavuje detailná znalosť slovenských pomerov 19. storočia, no najmä tých rodných gemersko malohontských, kde sa kľukatia chodníčky a cesty, po ktorých kedysi prechádzali „traja sokoli“ Ján Francisci, Štefan Marko Daxner a Michal Bakulíni. Veď ako správne vystihol Štefan Moravčík:
„Mináč má výhodu v tom, že pociťuje akési revolučné následníctvo, preto sa mu hladko nadväzuje… Mináčova reč je blízka, čerstvo, slovansky vonia lipou, posvätným stromom našich predkov.“
