Kapitalistickú logiku porazil COVID-19 – rozhovor s Noamom Chomskym

K tejto koronavírovej kríze nemuselo dôjsť, hovorí Noam Chomsky, pretože svet mal k dispozícii dostatok vedeckých informácií. Tento rozhovor na diaľku viedol blízky priateľ a 14 rokov spolupracovník Noama Chomskeho – José Manuel Santana, obaja ešte boli v nútenej izolácii kvôli vírusu. Článok v lete 2020 preložil Marián Moravčík, zverejňuje opäťovne pre aktuálnosť situácie.

José Santana: Ľudstvo prechádza mnohými zaťažkávacími skúškami, medzi inými globálnym otepľovaním, hrozbou nukleárnej katastrofy, imigračnou krízou, ale dnes práve stojíme pred bezprecedentným javom, s ktorým sa väčšina obyvateľov planéty ešte nestretla: pandémiou COVID-19. Čo myslíš, dalo sa tejto kríze predísť? A kde sú jej korene?

Noam Chomsky: Tejto kríze sa dalo predísť. Po epidémii SARS v roku 2003 už vedci vedeli, že môže prísť ďalšia epidémia koronavírusu a že to tentoraz môže byť skutočná pandémia. Vedeli aj to, ako sa na ňu pripraviť, presne tak, ako nám dnes vedci hovoria, že pravdepodobne nastane ďalšia veľká pandémia a že vedia, ako sa na ňu pripraviť. Ale znalosti nestačia. Niekto musí mať vôľu použiť ich.

Jedným z kandidátov sú veľké farmaceutické firmy. Dosahujú obrovské zisky vďaka právam na monopolné ceny, ktoré im zaručujú medzinárodné dohody podivne označované ako „dohody o voľnom obchode“. Majú vedecké zdroje. Ale ničí ich kapitalistická logika, podľa ktorej sa z prípravy na budúcu katastrofu nedá vydolovať žiadny zisk. Ďalšou alternatívou sú vlády. Tiež na to majú zdroje, ale blokuje ich neoliberálna krusta v myslení, podľa ktorej „vláda je problém“, ako v roku 1980 so žiarivým úsmevom prehlásil Ronald Reagan. Chcel tým povedať, že rozhodovať by nemali vlády – ktoré nejako musia zodpovedať za populáciu – ale rozhodovať by mala tyrania súkromných korporácií, ktorá je bez zodpovednosti. Takže kapitalistická logika a zničujúce kladivo divého kapitalizmu zmarili všetok pokrok, ktorý by mohol odvrátiť takúto pandémiu.

Potom v niektorých krajinách nastali voľby. Obama sa snažil robiť nejaké prípravy, ale súkromný kapitál to zablokoval. Trump je lojálny služobník. Počas svojho pôsobenia v úrade prezidenta Trump systematicky odstraňoval vládne komponenty súvisiace so zdravotníctvom a rušil programy, ktoré by zavčasu detegovali bezprostredné hrozby. Tieto komponenty slúžili len populácii, nie bohatým, nie korporáciám a ich súkromnej moci, a preto nie sú nevyhnutné. V dôsledku toho boli USA výnimočne zraniteľné a presne preto majú najhoršie výsledky pri zvládaní pandémie.

JS: Veľa sa špekuluje o tom, či táto pandémia je výsledkom vojenských záujmov pri vývoji biologických zbraní. Majú tieto dohady korene v realite?

NCh: Jediný vierohodný základ takýchto tvrdení je to, že by vírus mohol nešťastnou náhodou uniknúť z laboratórií, ktoré vyvíjajú biologické zbrane. Taká možnosť existuje, no vedecká komunita to zatiaľ väčšinou vylučuje.

• 

JS: Myslíš, že je možné, aby sa COVID-19 vyvinul v dôsledku zmien klímy?

NCh: Určite nie priamo. Ale globálne oteplenie a znehodnotenie životného prostredia výrazne zvýšilo kontakty ľudí a zvierat mimo ich prirodzeného prostredia. Zvýšila sa pravdepodobnosť rozšírenia nových vírusov medzi ľudí. Zdá sa, že toto sa stalo v tomto prípade.

JS: Ukázalo sa, že systémy zdravotníctva v krajinách Európy sú lepšie ako v USA. No v niektorých krajinách, ako v Taliansku, došlo prakticky ku kolapsu systému verejného zdravotníctva a v počte obetí na COVID-19 predčili aj Čínu. Dňa 1. 4. Taliansko oznámilo 814 úmrtí v priebehu jediného dňa, čo by bolo alarmujúce číslo pre každý štát na Zemi. Aké boli dôvody, že k tomu došlo?

NCh: V Taliansku sú koncentrované problémy prevažne na severe, kde je epicentrum epidémie. Na jednej strane je obyvateľstvo v priemere výrazne staršie a náchylnejšie na ochorenie. Práve v tom čase sa tiež hral významný futbalový zápas, kvôli ktorému sa na jednom mieste zišlo veľmi veľa ľudí a pomohlo to rozšíreniu vírusu.

JS: Podľa článku, ktorý vyšiel 20. marca v New York Times, Jeffrey Shaman, profesor z Columbia University, povedal toto: „Sme svedkami katastrofy, ktorá nemá obdoby od celosvetovej infekcie z roku 1918. A vyžiadala si taký počet obetí, aký sme nezažili od Druhej svetovej vojny.“ Neboli sme na niečo také v USA pripravení?

NCh: Mali sme byť pripravení, ale neboli sme. O dôvodoch som už hovoril: (1) kapitalistická logika, (2) dôsledky neoliberálneho variantu divého kapitalizmu a (3) kriminálna činnosť Trumpovej administratívy.

USA je totálna katastrofa kvôli tomu gangu, čo sedí vo Washingtone. Starajú sa len o to, aby kydali špinu na každého na svete, okrem seba, pritom za katastrofu sú zodpovední oni. USA sú dnes epicentrom krízy. Je to jediný štát na svete, ktorý je taký nefunkčný, že nie je schopný WHO poskytnúť ani presné údaje o úmrtiach a infikovaných osobách.

Vo februári už prebiehala pandémia. Každý na svete o tom vedel, okrem vlády USA. Presne uprostred februára prišiel Trump s novým rozpočtom na nasledujúci rok. Stojí za bližšie povšimnutie. Obsahuje ďalšie škrty pre federálne centrum kontroly chorôb a ďalšie komponenty verejného zdravotníctva, a to uprostred prebiehajúcej pandémie. Zvýšenie čiastok na financovanie odvetvia fosílnych palív, ďalšia finančná podpora na dezintegráciu organizovaného života ľudí, a samozrejme, ďalšie financie pre armádu, ktorá je vypasená a mimo kontroly, a ďalšie financie pre Trumpov múr.

Toto človeku povie dosť o povahe sociopatických gašparov, ktorí vládnu v USA a šťavia celú krajinu.

Teraz im veľmi záleží na tom, aby mohli obviňovať niekoho iného, obviňujú Čínu, obviňujú WHO. A to, čo robia, je naozaj na kriminál. Zastavenie financovania WHO – čo to má znamenať? WHO funguje celosvetovo, väčšinou v menej rozvinutých krajinách, rieši úmrtia pri pôrodoch, z úplavice a podobne. Hovorí tým vlastne toto: „OK, je mi jedno, že zomrie veľa ľudí na južnej pologuli, lebo to môže zvýšiť moje šance na znovuzvolenie.“

JS: Vlády v bohatých svetových krajinách nesmú ignorovať ťažkú situáciu v najchudobnejších krajinách, ktoré bojujú proti koronavírusu. Tým, ako vírus prehlbuje nerovnosť, nerovnosť zároveň zhoršuje jeho rozširovanie. Ako by sa mala v tejto kríze prejaviť zodpovednosť bohatých krajín voči chudobným krajinám?

NCh: Musí existovať autentický internacionalizmus, podpora pre tých, ktorí potrebujú pomoc. Sme svedkami niečoho naozaj pozoruhodného. Znovu sa pozrime na príklad Talianska. V severnom Taliansku boli vážne problémy. Neveľa kilometrov smerom na sever leží najbohatší štát Európskej únie (zopakujem: ÚNIE) – Nemecko, ktoré sa veľmi rýchlo sústredilo na riešenie svojich vlastných problémov. Poslalo Nemecko do Talianska lekárov alebo inú zdravotnícku pomoc? Ak áno, tak to prebehlo vo veľmi úspešnom utajení. Ale Taliansko dostalo významnú pomoc od inej superveľmoci z druhej strany Atlantiku: z Kuby, ktorá sa znovu prejavila ako nositeľ autentického internacionalizmu.

Bezprostredne na sever od Kuby leží najväčšia svetová veľmoc, ktorá sa 60 rokov usilovala poraziť Kubu cestou teroru a ekonomickej vojny. USA odpovedali na vážne problémy najchudobnejších krajín: tým, že ich ešte zhoršili. Toto je presný význam Trumpovho rozhodnutia zvýšiť svoje šance na znovuzvolenie a urobiť na zakrytie svojich kriminálnych aktivít obetného baránka z WHO, zastaviť jeho financovanie a otvorene sa usilovať o jeho kompletné zničenie. Priamym dôsledkom bude masaker neznámeho počtu ľudí v Jemene, Afrike a ďalších chudobných regiónoch, kde ľudia trpia mnohými chorobami, teraz aj koronavírusom, a závisia na lekárskej pomoci od WHO, o ktorú takto prídu. Ale veď aj Trumpov spojenec v Brazílii – Jair Bolsonaro – reagoval na veľké počty obetí pandémie medzi chudobnými ľuďmi hanebnou otázkou: „A čo má byť?“ Toto nám dáva verný obraz o „internacionalizme“, ktorý sa môže prejavovať rôzne.  

JS: Všimli sme si, že mnoho generálnych riaditeľov rôznych korporácií odstúpilo práve v čase, keď vypukla kríza COVID-19. Chodili chýry, že členovia Kongresu USA mali informácie o tom, že vypukne pandémia a že zrejme mnohí z nich sa dopúšťali „obchodu zasvätených osôb“. Je to pravda, alebo len plané reči?

NCh: Zdá sa, že na tom je niečo pravdy. Neskúmal som to podrobnejšie, ale korupcia medzi biznisom a verejnými inštitúciami má endemický charakter, a počas Trumpoho mandátu sa to stalo hlbokým bahniskom.

JS: Aké budú ekonomické dopady tejto zdravotnej krízy v USA aj vo svete? Hovorí sa, že sa musíme naučiť udržiavať väčší vzájomný „sociálny odstup“ a to mesiace až roky.

NCh: Ekonomické dopady budú určite tvrdé a možno dosiahnu aj úroveň Veľkej hospodárskej krízy. Čo sa týka ďalších dôsledkov, uvidíme. Krajiny, v ktorých vládam záleží na svojich občanoch, tú krízu zvládli pomerne dobre, hlavne v Ázii a Oceánii, viac-menej aj v Európe. Krajiny, ktoré majú v rukách sociopatickí megalomaniaci, ako USA a Brazília, majú oveľa väčší problém. Veľmi dôležitou lekciou z toho je, že ide o ďalšie kolosálne zlyhanie neoliberálnej verzie kapitalizmu. Hĺbka toho zlyhania sa ani nedá zmerať. Ak sa z tejto lekcie nepoučíme, vráti sa to znovu a bude to ešte horšie.

JS: K Trumpovej administratíve a k Republikánom sa pridali aj niektoré médiá a za krízu kritizujú Čínu, a nielen to, vyhlasujú ju za hlavného vinníka. Má to nejakú geopolitickú úlohu, alebo je to len súčasť mediálnych hier na odvrátenie pozornosti?

NCh: Médiá konajú podľa príkladu vlád, zvlášť vlád, ktoré si hľadajú obetného baránka na potrestanie za vlastné kriminálne činy. Trump je extrémny príklad. V USA a vo väčšine Západu nie je ťažké znovu oživiť hystériu „žltého nebezpečenstva“. O základných faktoch nie sú pochyby. 31. 12. Čína informovala WHO, že jej lekári zistili symptómy atypickej pneumónie neznámej etiológie. Po 10 dňoch čínski vedci identifikovali zdroj ako koronavírus, vykonali sekvenovanie genómu a tieto informácie poskytli svetu.

Vlády, ktoré tomu venovali pozornosť, zareagovali okamžite a podarilo sa im situáciu udržať pod kontrolou, hlavne v Ázii a Oceánii. V USA sa spravodajské služby pokúšali upútať Trumpovu pozornosť. Bez úspechu. Nakoniec tomu začal venovať pozornosť v marci, hlavne preto, že začali padať ceny akcií na burzách, čo ohrozovalo jeho šance na znovuzvolenie. Nejdem hovoriť o tragikomédii, čo nasledovala a čo si vyžiadala desaťtisíce mŕtvych.

Je oveľa jednoduchšie zvaľovať vinu na žlté nebezpečenstvo, WHO, imigrantov, hocikoho, čo koho napadne. Túto kritiku prevzalo mnoho ľudí, ale nič sa nevyrovná zhubnému nádoru, ktorý sedí vo Washingtone, a jeho klonu v hlavnej latinskoamerickej krajine – Bolsonarovi v Brazílii. Pre USA to bude mať širšie geopolitické dôsledky. Vzťahy medzi USA a Čínou sú zložité. Neoliberálny korporátny globalizačný projekt umiestnil prevažnú časť dodávateľských zdrojov do Číny, ale zisky sa koncentrujú doma. Ako zistil politický ekonóm Sean Starrs, nadnárodné korporácie so sídlom v USA držia v rukách približne polovicu svetového bohatstva. Zároveň, súčasný vzostup Číny veľmi znepokojuje lídrov v USA, ktorí sa celkom otvorene pokúšajú tomu zabrániť. Všetko toto je zdrojom zložitých a nebezpečných problémov.

JS: Aké odporúčania by si dal, na jednej strane vládam krajín Latinskej Ameriky, krajín ako mojej vlasti Dominikánskej republiky, ktoré do veľkej miery závisia od turistiky a teraz ekonomicky trpia? A na druhej strane ľuďom týchto krajín, ktoré teraz trpia pandémiou COVID-19?

NCh: Najnaliehavejším problémom musí byť zvládnutie pandémie. Popri tom je teraz vhodný čas znovu si premyslieť stratégiu rozvoja, ktorý závisí od zahraničného bohatstva a moci. Možno znovu oživiť programy UNCTAD pre Nový medzinárodný ekonomický poriadok (NIEO) a podobné iniciatívy, ktoré museli ustúpiť imperiálnym silám a hrabivosti latinskoamerických elít, teda javom, ktoré sú spoločné pre celú južnú pologuľu.

JS: Čo môže vedec Noam Chomsky povedať o COVID-19? Je ten vírus taký malý organizmus, že dokáže za pár mesiacov položiť svet na kolená? Je z toho nejaká lekcia, ktorú by sme sa mali naučiť o krehkosti rovnováhy našej spoločnosti?

NCh: Som dosť starý, že si pamätám, akým postrachom bola obrna, kým si s ňou neporadila vakcína vyvinutá za prezidenta Roosevelta. Eliminovali sme kiahne. Iné postrachy sme dostali pod kontrolu. Že mikroorganizmy sú vážnou hrozbou, o tom vieme už storočia.

Problém nie je v tom, že ten vírus je taký malý. Skôr je v tom, že naše socio-ekonomické systémy orientované na zisk vytvorili veľmi krehký globálny systém, ktorý vyhovuje záujmom veľmi bohatých ľudí a korporácií. Nástup neoliberalizmu za posledných 40 rokov spôsobil vážne škody sociálnemu a politickému poriadku a zároveň zbedačil väčšinu svetovej populácie.

Pozitívnou stránkou týchto problémov je to, že sú v podstate pod ľudskou kontrolou, ak sa verejnosť zorganizuje a je aktívna. Nie sme schopní predpovedať, čo príde potom, v zmysle spôsobu nášho života. Závisí to od toho, ako bude svetová populácia reagovať na to, čo sa deje. Situácia sa môže vyvinúť do veľmi autoritárskych a represívnych štátov, ktoré tú neoliberálnu pliagu umocnia do podstatne väčších rozmerov, než to vidíme dnes. Fakticky sa na tom už pracuje. Vždy treba mať na pamäti, že trieda kapitalistov nemá nikdy dosť, vždy sa snažia o vyššie zisky. Práve uprostred tejto krízy sa dožadujú viac financií pre fosílne palivá. Žiadajú odstrániť regulácie, ktoré poskytujú akú-takú ochranu.

Agentúra na ochranu životného prostredia v USA, ktorá sa za Trumpa stala len doplnkom k producentom uhlia, práve teraz zrušila regulácie, ktoré zakazovali produkciu ortute a iných prvkov, znečisťujúcich pôdu, v blízkosti rastlín. To znamená: „Zabime viac amerických detí a zničme životné prostredie, lebo takto sa budú mať lepšie spoločnosti, ktoré dobývajú uhlie“, tie samozrejme ničia životné prostredie. Vždy ho ničili. Sústavne, a nikdy s tým neprestanú. A ak sa proti nim nepostavia žiadne sociálne sily, doplatí na to celý svet.

JS: Mám otázku, ktorá sa netýka ani politiky, ani sociológie, ani antropológie, možno ju skôr budeš považovať za filozofickú alebo spirituálnu. Chcel by som lepšie porozumieť procesu tvojho myšlienkového postupu. Keď pozorujeme prírodu a všetky tie typy interakcií medzi organizmami a druhmi, predátorov, ktorí prežívajú na úkor požierania slabších tvorov, baktérie, ktoré interagujú s prostredím, vírusy, ktoré zabíjajú ľudí, hmyz, rastliny, živočíchy, všetko v tomto systéme, čo sa miliardy rokov prispôsobuje, všetko, čomu hovoríme príroda. Dá sa povedať: „Život je úžasný a krásny.“ Ale keď o tomto všetkom uvažuje Noam Chomsky, ako si to vizualizuješ vo svojom vedeckom a analytickom rozume, čo to pre teba znamená?

NCh: Pokúšam sa vizualizovať si to presne také, aké to je. Rovnako ako keby sa ma niekto opýtal, čo pre mňa znamená, keď sa bytosti stávajú obeťami bez ohľadu na svoju hmotnosť, alebo keď levy zabíjajú gazely a tak podobne… nechám si vysvetliť, v čom je podstata otázky.

JS: Tak aby som bol konkrétnejší a lepšie objasnil, kam mierim, opýtam sa takto: Aký je zmysel celého tohto systému, ktorému hovoríme príroda? Aký je zmysel života? Naozaj žijeme len preto, aby sme sa narodili, vyrástli, mali deti a zomreli?

NCh: Zmysel života je v tom, čo so svojim životom urobíš. Takáto otázka by nenapadla mojich dvoch psov, ktorí mi ticho spia pri nohách a vždy sa vzrušene zobudia pri každom mojom pohybe, lebo si myslia, že ich možno zoberiem von.

JS: Tomu, čo si povedal, rozumiem tak, že len my ako ľudské bytosti sme schopní zamýšľať sa nad vlastnými skúsenosťami (existencia = život) a preto máme prirodzenú tendenciu dávať svojim životom zmysel. Inak „sme prach a aj sa naň obraciame“.

NCh: Myslíš, že v tom je nejaký rozpor?

JS: Nie. Nie je v tom rozpor, no núti nás to premýšľať o optimizme. Ak život sám osebe nemá zmysel, ktorý by nás motivoval každý deň vstávať a bojovať za blaho ľudstva, ak je vždy večer realitou to, že „sme prach a obraciame sa na prach“ a že je len záležitosťou čisto osobného rozhodnutia, individuálneho postoja, odkiaľ čerpáme hodnoty, ktoré nás oslobodzujú a umožňujú bojovať proti nerovnosti a nespravodlivosti?

NCh: Nikto nevie celkom nič o zdroji našich hodnôt, ale tie existujú, sú pevne zakorenené. Presne tak, ako 95 % hmoty vesmíru existuje, aj keď ju astrofyzici nie sú schopní nájsť. Z definície je naše rozhodnutie, čo so svojim životom urobíme, individuálnym rozhodnutím, ale toto naše individuálne rozhodnutie môže byť (a spravidla aj je) stať sa súčasťou mnohých typov skupín a podieľať sa na dosahovaní ich cieľov.

JS: Spomínam si, ako si mi kedysi hovoril o Ernstovi Mayrovi, ktorý v rozhovore s Carlom Saganom povedal, že „ľudská inteligencia je letálna mutácia“. Pochádzaš zo židovskej rodiny, ale viem o tebe, že nepatríš do žiadnej cirkvi. Náboženskí vodcovia rôznych vyznaní, vrátane židov, moslimov a kresťanov, prorokujú, že nastane koniec sveta. Na druhej strane, klimatická zmena je nezvratná realita, možnosť nukleárnej deštrukcie je veľmi reálna a teraz cez pandémiu COVID-19 vidíme na vlastné oči, aký je ľudský živočíšny druh zraniteľný. Na prvý pohľad sa zdá, že náboženstvá aj veda pred nás stavajú rovnaké dramatické predikcie. Čo si o tom myslíš?

NCh: To bola moja parafráza Mayra a porozmýšľaj o dôsledkoch. Náboženstvá, ktoré poznám, obsahujú nejakú podobu večnosti. Ale predikcie, ktoré nevychádzajú z dôkazov a nie sú riadne zdôvodnené, sú vedecky bezvýznamné, okrem toho, že nás informujú o ľudskej mysli a o tom, ako sa vysporiadava s problémami, ktoré presahujú jej racionálne schopnosti.

JS: Myslíš, že je možné, aby za pandémiou COVID-19 bola nejaká konšpirácia?

NCh: Nemáme pre to ani najmenšie dôkazy.

JS: Na čo najradšej spomínaš zo svojej návštevy v Dominikánskej republike pred 14 rokmi?

NCh: Je to tak dávno, že si teraz nemôžem spomenúť na nič konkrétneho. Budem sa musieť chvíľu sústrediť a spomínať. V tých rokoch som veľa cestoval a zažil mnoho dôležitých vecí (rozhovory a diskusie), takže mi udalosti z toho obdobia trochu splývajú. Snáď s výnimkou mimoriadnej srdečnosti ľudí v Dominikánskej republike a toho, že boli veľmi priateľskí. Prežili sme niekoľko veľmi príjemných dní. Krásne pláže, dobré jedlo a veľa slnka. Na toto si spomínam veľmi dobre, lebo to som nezažíval úplne bežne. A nesmiem zabudnúť na dvoch priateľov, ktorí nás sprevádzali do provincie Samaná, obaja boli skvelí spoločníci, veľmi milí. Práve preto som si spomenul na rozhovory a diskusie.

Spomeniem ešte jeden príklad. Raz som letel do Michiganu na štátnu univerzitu porozprávať o vietnamskej vojne. Keď ma ľudia vítali na letisku, niektorí sa mi zdali povedomí, čo bolo zvláštne, lebo som si vôbec nespomínal, že by som tam vôbec predtým bol. Potom sa ukázalo, že za posledné dva roky som tam bol štyri razy. Podľa toho si môžeš urobiť predstavu, ako intenzívne som v tých rokoch žil.

***

José Manuel Santana sa narodil a vyrástol v Santo Domingo, je to dominikánsky ekonóm a odborník na techniku a rozvoj. Je riaditeľom a zakladateľom vzdelávacej inštitúcie Genius Academy.

---

Preklad – Marián Moravčík, s láskavým povolením editora portálu Latino Rebels, kde je originál článku, autor José Manuel Santana.
Translated and published with a kind permission of the editor of Latino Rebels, where the original article by José Manuel Santana can be found.
Ilustračný obrázok – profilová fotografia Noama Chomského na twitteri.

---