Karol Štúr bol starší brat Ľudovíta Štúra a brat Samuela Štúra, farára v Zemianskom Podhradí, a brat Janka Štúra, sudcu. Na fotografii je pamätná tabuľa Ľ. a K. Štúra v Modre.
Narodil sa v Trenčíne 25. marca 1811. Jeho otec, Samuel Štúr, evanjelický učiteľ najprv v Trenčíne a potom v Zay-Uhrovci, študoval na modrianskom gymnáziu v r. 1803 – 1809. Karol Štúr študoval v Rábe, Šoproni, Bratislave a potom aj v Berlíne. R. 1838 sa stal kaplánom vo Vrbovom a o rok na to profesorom a rektorom ev. gymnázia v Modre a bol ním do 11. dec. 1846. Bol spoluzakladateľom Společnosti reči a literatúry slovenskej. Koncom mája 1848 ukrýva sa u neho zatykačom stíhaný brat Ľudovít. Spolu s rektorom Jánom Kalinčiakom založil v Modre Slovenské kasíno, čítací spolok a domáhal sa práva slovenčiny aj pri meste. V Modre vydal zbierku svojich básní pod titulom „Ozvena Tatry“. (Zdroj: ECAV)
.
Nevoľa
Sused na bránu trieska – dom sa trasie,
ale Slovensko spí – je dlhý jeho sen!
Dobrú noc, Slováci! poznáte spánok len,
niet vo vás snahy urobiť kus práce.
Svojich rodných – svoj rod dávno za nič nemáte,
preto kydáte naň s pohrdlivým smiechom,
zrada vlastnej krvi, tá vám nie je hriechom,
v láske k cudzím bleskom hraníc nepoznáte.
Škoda pre vás krajov, v ktorých spíte spolu,
krásnych Tatier – nebo opiera sa o ne –
a tých milých hájov – aké šumeli tam city –
teraz smutný ohlas šíri sa tu dolu.
To sú kraje živé, spevné, z neba dané,
a dnes plazia sa tu duše vyčerpané.
Podľa vás je podlá – tá reč srdcu blízka,
ktorá také sväté city zapaľuje,
ktorá má pri speve takú čarovnú moc,
dobrú noc, Slováci, Slováci, dobrú noc!
Keby tak otcovia vaši vstali z hrobu,
ktorí vrúcnou láskou zahoreli k rodu,
ktorí viedli reči v tej úprimnej reči,
ktorú vám jak večný poklad odkázali,
späť do hrobu by si najradšej zas ľahli,
lebo kde už máte to dedičstvo čisté,
ten majetok svätý zmrhali ste iste,
a teraz čo z vás je? hlinené nádoby,
prázdne a bez ducha, zmenené na hroby!
Pretože reč, ktorou hovoríte spolu,
nedala vám ani svätá mať príroda,
ani vám ju nebo nezoslalo dolu –
kde váš život plynie – tam spíte a spíte!
Kde silu hľadáte, tam choroba má moc –
dobrú noc, Slováci, Slováci, dobrú noc!
Ale choďte! choďte, kam vás túžba volá,
a nechajte nemé chyže svojich dedov –
od hôr vetry vanú, zrná nepohnú sa,
čo so sebou berú, to je pleva holá!
Hlboký cit letí ako iskra blesku,
celkom premkne ducha, čo sa vrúcne trasie,
a vydáva zvuky v priestore a čase,
vážnym skutkom silu obetuje všetku.
Ten cit vo vás zhasol ako slnko večer,
za ním duch sa stráca kdesi do minula
a daromná vôľa nocou sa len túla,
k iným obzorom sa vzpína plameň skutku.
Vy ste pád Slovenska spôsobili vskutku,
prečo hýbete tie spráchnivené kosti,
preklínate hroby predkov bez milosti,
bratov roduverných tnete bičom slova?
Myslíte, že slnce Slovenska je v smútku?
Len si choďte! dobrú vám, dlhú noc,
dom Slovenska preto pustý nezostane.
Verných synov málo! ale viera trvá,
viera hory borí – hoc hrom tupí jej moc.
Dobrý deň vám verným, neverným dobrú noc!
Táto jediná báseň je hodna, aby Karola Štúra s úctou menovali medzi našimi básnikmi. Tá živá, pohyblivá myšlienka, jej obrovský krok s hrmotnými letmi hrôz a odporov, už len to pochopiť a vysloviť slovom je sila a pružnosť. Poézia tvorí divy a účinok tejto básne musíme pomenovať divom.
Jozef Miloslav Hurban, Orol Tatranský 1846
.
Roľníkova pieseň
Ľahko dolniakovi
orať rovno, pekne,
tomu na kameňoch
pluh sa nezasekne.
Orať na Horniakoch,
to je celkom iné,
volky strháme si,
pluhy vyštrbíme.
V tých Súľovských skalách
ťažko žitko schádza,
po výdatných dažďoch
hustejšia je mládza.
Vy Súľovské skaly,
vy kamenné sklady:
vidno, aké pánboh
postaviť vie hrady!
V každom krajci chleba
toľko znoja, potu,
kto sa v práci zvŕta,
nezažije psotu!
Liptovská galéria Petra Michala Bohúňa
Karol Štúr stal k slovenčine razom.
Jaroslav Vlček, Dejiny slovenskej literatúry; čítajte viac: tu
Nebásnil veľa, vybrané práce však, ktoré na žiadosť priateľov vydal v sbierke „Ozvěna Tatry“ (v Bratislave r. 1844), nie sú bez významu: Karol Štúr mal v moci výrazný, silný tropus i vysoký let fantázie. A čo ho, hoci staršieho, pojí s básnickou družinou Ľudovítovou, je i v českých jeho veršoch znateľný účinok poézie ľudovej.
