Jozef Adamec
V čase, keď aktívne hrával, som bol ešte dieťa. A tak si ho pamätám z času, kedy presedlal z hráčskej pozície na trénersku, a dokázal niečo, čo sa navždy zapísalo do dejín futbalu v Banskej Bystrici – postúpil s klubom do pohára UEFA, kde si Dukla zmerala sily s nemeckým klubom Borussia Monchengladbach. Doma podľahla Dukla svojmu súperovi tesne 2:3, na jeho ihrisku už výraznejšie – 1:4. Vypadla a denníky písali o naivnej hre, s ktorou chcela uspieť …
Naivnou hrou označili to, čo zdobilo J.Adamca počas celej jeho hráčskej éry – snahu o útočný futbal, ktorého jediným meradlom bol počet gólov v sieti súpera. Možno to bolo naozaj naivné, ale dalo sa na to pozerať aj vtedy, keď mužstvo – prehralo. A divák chodí na štadión pre zážitky, nie pozorovanie súťaže medzi hráčmi, ktorý odkopne loptu ďalej od svojej brány, alebo „efektívne“ skopne súpera, nie?
Nech by bolo nasledovalo čokoľvek, spomínaným úspechom v Banskej Bystrici si ma získal J.Adamec na veky vekov. Vyskytli sa časy a zápasy, keď som nebol spokojný a neraz mi vŕtalo v hlave, kde je vlastne Adamec z čias počiatkov trénerskej kariéry, ale vedel som veľmi dobre, že to bolo neraz – o inom. O niečom, čo nevie tréner ovplyvniť, nech by bol akoukoľvek legendou. O záujmoch v pozadí, ktoré fanúšik často nevidí, ale poznajú ich tí, ktorí aktívne športovali.
Pri počutí slova futbal sa mi zjaví pred očami – J.Adamec. Búrlivák, ktorého si pamätám, ako sa kedysi dávno rozvášnil na zápase v Dunajskej Strede, keď ho neustále provokovali domáci fanúšikovia. Tréner, ktorý sa pri dengľavej prihrávke zverenca rozčúlil, a hoci bol v poltopánkach, ihneď mu názorne predviedol, čo sám chápe pod slovom – futbal. Trénera, ktorý nenávidel krivdu a nikdy sa s ňou nevedel mlčky zmieriť.
Štedrý deň 2018 …. slávny kanonier a tréner nás dopoludnia opustil …Odobral sa za svojimi niekdajšími spoluhráčmi do futbalového neba, kde si (možno) medzi sebou prihrávajú guľaté čudo, a nás na Zemi nechali, aby sme na ich umenie spomínali. Ako spomíname na tých, čo odišli pred ním, budeme spomínať aj na J.Adamca.
Na skutočnú osobnosť slovenského národa … slovenského športu … ktorá ostane navždy zapísaná v srdciach fanúšikov slovenského futbalu. Nech odpočíva v pokoji ….
Cudzinec
Krásna spomienka…
Pán futbalista i tréner. Naživo som ho videl už len ako trénera B.B. v Michalovciach koncom 70. tych rokov. Ľudia si ho vážili.