Keď legendy odchádzajú, nebesia plačú

Zdieľaj článok:
Prepošlite článok emailom

Vážení priaznivci DAV-u DVA

Väčšina našich čitateľov má silné sociálne cítenie a hlási sa k zdravému vlastenectvu. Čakajú nás zásadné politické udalosti - referendum o predčasných voľbách a následne zásadný boj o ďalších charakter našej spoločnosti.

V DAV-e DVA stojíme na Vašej strane. Pre pravidelných prispievateľov okrem iného pripravujeme aj špeciálne benefity: vypnutie reklamy, výrazné zľavy v e-shope INLIBRI, podielovú knihu a iné... Vernostný program zverejníme v apríli.

Ak chceme naďalej rásť, nebude to možné bez vybudovania silnej podpornej komunity. Staňte sa jej členom, pomôžte nám v tomto úsilí tým, že budete pravidelne finančne podporovať DAV DVA.

Podporte nás pravidelnou sumou, 4, 6, alebo 10 a viac eur mesačne..
Číslo účtu: IBAN: SK72 8330 0000 0028 0108 6712


Jozef Adamec

V čase, keď aktívne hrával, som bol ešte dieťa. A tak si ho pamätám z času, kedy presedlal z hráčskej pozície na trénersku, a dokázal niečo, čo sa navždy zapísalo do dejín futbalu v Banskej Bystrici – postúpil s klubom do pohára UEFA, kde si Dukla zmerala sily s nemeckým klubom Borussia Monchengladbach. Doma podľahla Dukla svojmu súperovi tesne 2:3, na jeho ihrisku už výraznejšie – 1:4. Vypadla a denníky písali o naivnej hre, s ktorou chcela uspieť …

Naivnou hrou označili to, čo zdobilo J.Adamca počas celej jeho hráčskej éry – snahu o útočný futbal, ktorého jediným meradlom bol počet gólov v sieti súpera. Možno to bolo naozaj naivné, ale dalo sa na to pozerať aj vtedy, keď mužstvo – prehralo. A divák chodí na štadión pre zážitky, nie pozorovanie súťaže medzi hráčmi, ktorý odkopne loptu ďalej od svojej brány, alebo „efektívne“ skopne súpera, nie?

Nech by bolo nasledovalo čokoľvek, spomínaným úspechom v Banskej Bystrici si ma získal J.Adamec na veky vekov. Vyskytli sa časy a zápasy, keď som nebol spokojný a neraz mi vŕtalo v hlave, kde je vlastne Adamec z čias počiatkov trénerskej kariéry, ale vedel som veľmi dobre, že to bolo neraz – o inom. O niečom, čo nevie tréner ovplyvniť, nech by bol akoukoľvek legendou. O záujmoch v pozadí, ktoré fanúšik často nevidí, ale poznajú ich tí, ktorí aktívne športovali.

Pri počutí slova futbal sa mi zjaví pred očami – J.Adamec. Búrlivák, ktorého si pamätám, ako sa kedysi dávno rozvášnil na zápase v Dunajskej Strede, keď ho neustále provokovali domáci fanúšikovia. Tréner, ktorý sa pri dengľavej prihrávke zverenca rozčúlil, a hoci bol v poltopánkach, ihneď mu názorne predviedol, čo sám chápe pod slovom – futbal. Trénera, ktorý nenávidel krivdu a nikdy sa s ňou nevedel mlčky zmieriť.

Štedrý deň 2018 …. slávny kanonier a tréner nás dopoludnia opustil …Odobral sa za svojimi niekdajšími spoluhráčmi do futbalového neba, kde si (možno) medzi sebou prihrávajú guľaté čudo, a nás na Zemi nechali, aby sme na ich umenie spomínali. Ako spomíname na tých, čo odišli pred ním, budeme spomínať aj na J.Adamca.

Na skutočnú osobnosť slovenského národa … slovenského športu … ktorá ostane navždy zapísaná v srdciach fanúšikov slovenského futbalu. Nech odpočíva v pokoji ….

Cudzinec

Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne


2 thoughts on “Keď legendy odchádzajú, nebesia plačú

  • 27. decembra 2018 at 21:33
    Permalink

    Krásna spomienka…

    Reply
  • 29. decembra 2018 at 20:12
    Permalink

    Pán futbalista i tréner. Naživo som ho videl už len ako trénera B.B. v Michalovciach koncom 70. tych rokov. Ľudia si ho vážili.

    Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *