Udalosti posledných dvoch mesiacov v súvislosti s neustávajúcou sériou Protestov za slušné Slovensko a sprievodnou masovou hystériou v uliciach, médiách i na sociálnych sieťach si doposiaľ vyslúžili moju pozornosť iba v jednom ohľade – ako „kultúrny fenomén“. Myslím, že to je napokon jediný spôsob, akým sa o nich dá s odstupom času premýšľať a písať, keďže inak v nich ťažko objaviť nejaké známky politiky (aspoň v zmysle uceleného súboru štrukturálnych požiadaviek, tobôž presadzovania práv pracujúcich a utláčaných) a kultúry už asi vôbec (viď. groteskné výstupy Richarda Stankeho na pódiu). Otázkou teda zostáva, či táto téma vôbec patrí na stránky kultúrno-politického magazínu…
Soros kontra Putin
Ďalšou dôležitou otázkou, ktorú si asi väčšina z nás kladie je, prirodzene, či podporiť alebo nepodporiť protesty, ktoré sa v relatívne masovom meradle odohrávali a ešte stále odohrávajú v uliciach Bratislavy a ďalších miest v posledných týždňoch.
Slovensko sa rozdelilo na dva tábory, ktoré argumentujú výhradne buď korupciou a mafiou alebo Sorosom a farebnými revolúciami.
Takto nastavená debata nás logicky privádza k problému: kto stojí za uvedenými protestami? Každému, kto v živote organizoval nejaké zhromaždenie je nad slnko jasné, že skupinka adolescentov spolu s jedným ambicióznym doktorandom právnickej fakulty, s ktorým som, ku vlastnej hanbe, drel päť rokov tie isté lavice, by nezorganizovala ani lyžiarsky, nie to masové hnutie. Samozrejme vnímam, že mnohí inteligentní ľudia prehliadajú tento fakt úmyselne, nakoľko sú posadnutí politickou korektnosťou, ktorá ich núti akýkoľvek logický argument zmiesť ako konšpiračný blud (pokiaľ sa samozrejme nejedná o Putina a jeho vplyv na všetko vo svete).
V konečnom dôsledku teda dostaneme dva tábory, ktoré sa vzájomne obviňujú z konšpirácií a na typickú otázku: „v čí prospech?“, používanú hľadačmi sprisahaní, tak možno s kľudom odpovedať, že v ničí, resp. v prospech tých, čo chcú mať ľud rozdelený a rozvadený.
Žiadajme program, nie pogrom!
V takto vyhrotenom bipolarizovanom stave spoločnosti by teda mala nasledovať otázka, či sme vôbec správne zadefinovali otázku predošlú…
Rozpor medzi spontaneitou masového hnutia alebo jeho „tajným“ riadením z pozadia je, podľa mňa, falošným rozporom. Každé početnejšie hnutie je, logicky, spôsobilé nabúrať systém a keďže v geopolitike neexistuje na svete iba jedna moc, vždy bude jestvovať mocenská a finančná sila ochotná hnutie dotovať. A naopak, nie každý účastník odporu je inštruovaný agent cudzej moci a preto musí existovať i spontánne konanie „zdola“.
Aby teda otázka, ktorú si chceme položiť dávala zmysel, musíme do rovnice vložiť okrem hnutia a jeho formálnej, či organizačno-technickej stránky aj záujem a ciele hnutia (ako naplnenie tohto záujmu).
Soros, ktorého meno sa teraz tak hojne skloňuje, je iba nálepkou… Je to strašidelná nálepka pre jednoduchších ľudí, ktorú ich obrazné myslenie vyhodnotí ako symbol zla – teda nadnárodnej oligarchie a finančného kapitálu. A o tie ide, nie o osobu Sorosa. Ide o štrukturálne nastavený systém globálnej moci, ktorý má svoje vlastné záujmy a hojne financuje všetko, čo vyhodnotí ako preň prospešné.
Ak by sme uviazli pri uvažovaní v rozmedzí: kto koho financuje, nikdy reálne žiadne protestné hnutie ani zmeny nepodporíme, mohli by sme sa tak maximálne uprieť vo svojich nádejách k niektorej silnej autorite. Vždy predsa budú existovať spojitosti alebo podozrenia z financovania…
Jedinou reálnou zárukou, že hnutie neskončí ako poslušný vazal svojich mecenášov je program. Skutočný politický program s vymedzenými základnými bodmi alebo tézami a ambíciou naplniť ich. Kvalitný program umlčí trebárs aj samotného diabla v pozadí…
Majú taký program snáď k dispozícii organizátori protestov za slušné Slovensko? Diskutovali o takom programe? Najprv chceli vyšetriť vraždu, nato hlavu Kaliňáka a Gašpara, raz zasa odchod celej vlády, potom predčasné voľby, inokedy kultúrny reparát, najnovšie podpodujú extrémistov v RTVS odmietajúcich robiť objektívne spravodajstvo.
I keby neexistovalo najmenšie podozrenie z netransparentného financovania takýchto protestov, bolo by pri takto plytkom a neustálenom „programe“ namieste, aby sa každý človek s minimálnym politickým rozhľadom (alebo aspoň občianskym preukazom) začal sám seba pýtať, či nie je obeťou manipulácie… A následne tiež predvídať, aký môže byť výsledok takéhoto ľahkovážneho „lynčovania“ zdravého rozumu…
Slušnosť nie je program
Treba jasne povedať, že slušnosť nie je programom, je to iba nekonkrétny a maximálne abstraktný morálny gýč, ktorý dlhodobo využívajú pravicové strany, jednak z dôvodu ľahkej manipulácie s masami a flexibilného prispôsobovania „požiadaviek“ más, ako už bolo uvedené vyššie a tiež hlavne preto, že ony samé žiadnym, pre bežných ľudí prijateľným programom nedisponujú, preto sa oháňajú aspoň slušnosťou a je isté, že i do budúcna budú bojovať výhradne pod trikolórou depolitizovaných pojmov „ľudskosti, slušnosti, odbornosti“…
Mementom nech nám tiež je, ako výborne upozornil Braňo Fábry vo svojom článku, podobnosť s brazílskymi protestmi v nie celkom dávnej dobe, ktorých heslom bola taktiež „slušnosť“, ale priniesli len pravicový puč v krajine.
Odhliadnuc od majetkovej trestnej činnosti niektorých opozičných poslancov, ba i najvyššieho ústavného činiteľa SR, ktorá im ako posledným dáva právo kázať na Slovensku o slušnosti, je treba jasne povedať, že príčinný vzťah medzi slušnosťou (alebo naopak skorumpovanosťou) a dobrou či zlou vládou, neexistuje. Aj skorumpovaný politik s nízkymi osobnostnými kvalitami môže presadzovať na „makro úrovni“ proľudové opatrenia a naopak, stelesnený svätec typu Kalvína môže upaľovať vedcov.
Pre zakrytie tejto programovej a hodnotovej stránky politiky sa na Slovensku dlhodobo využíva mantra: „politici kradnú!“ Akoby to snáď bolo naším najväčším problémom, akoby na krádeži (národného majetku) nestáli samotné legálne základy tohto štátu…
Neposlušné Slovensko?
Čo mňa osobne najviac zaráža, je ak protesty za slušné Slovensko nájdu odozvu i v rámci nášho ľavicového spektra, či už vo forme priamej participácie na zhromaždeniach alebo skrze víziu akejsi potenciálnej radikalizácie účastníkov zhromaždení. Preto sa pýtam, koho chcete radikalizovať? Bratislavskú vyššiu strednú triedu? Protest za „slušnosť“ trpezlivo po krôčkoch meniť na protest proti kapitalizmu?
Ak anarchisti, komunisti a radikálna ľavica podporujú tieto aktivity, vypovedá to ani nie tak o snahe „reartikulovať požiadavky más“ (zo slušného na neposlušné), ale o ich vlastnej dlhodobej frustrácii z neschopnosti podchytiť a získať si masy na svoju stranu, ktorá vedie k opačnej snahe – zviesť sa na vlne protestnej „konjunktúry“, votrieť sa do nej a byť súčasťou niečoho väčšieho a vzrušujúceho, ospravedlňujúc to potom odvolávaním sa na rešpekt k vôli ľudu a jeho spontánnemu vzdoru… Všetci protestujúci na SNP sú tak pre nich vlastne skrytí „komunisti“, ktorí si toho len zatiaľ ešte sami nie sú vedomí, pretože „ideovo blúdia“ a potrebujú „dozrieť“ a nasmerovať svoj hnev tým správnym smerom. Majú teda s nimi akýsi sentimentálny súcit, asi ako s husitmi, dobovými „proto-komunistami“, ktorí by zrejme Marxovi na chuť neprišli, ale i tak je treba uznávať ich „živelný“ odpor. Má to však ten háčik, že dnes nie sme v 15. storočí!
Premietanie našich vlastných presvedčení na iné skupiny a hnutia minulosti sa možno ešte dá, pri troche zhovievavosti ospravedlniť, keďže takto znásilnené dejiny zabezpečujú určitú linearitu a poriadok v učebniciach dejepisu. Činiť tak ale vo vzťahu k súčasným hnutiam a iniciatívam (a tváriť sa že sme vlastne za jedno) je hanebný populizmus.
Nie je slušnosť ako slušnosť…
Kde bol napríklad onen proklamovaný rešpekt k vôli ľudu a jeho spontánnemu (hoci ideovo neukáznenému) hnevu, keď sa v roku 2012 protestovalo za slušný život na Slovensku? Protestujúci sa taktiež zakrývali hávom ničnehovoriacej „slušnosti“, pričom spúšťačom nebol tak ohavný čin ako vražda, ale susedský teror, ktorý je ale tiež spôsobilý narobiť s ľudskými právami krátky proces, takže by nebolo vhodné ho bagatelizovať. Úloha štátu v celej kauze bola tiež značná, nakoľko vzniknutú situáciu do veľkej miery zapríčinila nečinnosť polície a štátnych orgánov. Organizátorom protestu bol poškodený, Oskar Dobrovodský, nie ĽSNS, takže zapojenie Kotlebu bolo nepriame – tak ako pri súčasných protestoch zapojenie opozičných strán. Vtedy ale stačilo celé zhromaždenie odbiť slôvkom fašistické, hoci nie každý účastník musel byť ideovo zainteresovaný a niekto možno ani neriešil politiku, iba prišiel vyjadriť názor, že nie všetko s našim štátom je v poriadku (rovnako ako dnes nie je každý účastník protestov Matovičov alebo Sulíkov prívrženec, prosto iba „nepoliticky“ vyjadruje zhrozenie nad ohavnou vraždou).
Preto prosím, zachovajme si postojovú konzistentnosť! Nepodporil som nijak zmienené protesty v roku 2012, ani 2018. A čo vy? Príde vám rasizmus pod rúškom slušnosti ako zlý, ale potenciálna likvidácia sociálnych práv predávaná dnes na námestiach ako „slušnosť“ v poriadku? Jedno ako fašizmus a druhé ako legitímny demokratický vzdor?
Máme aj iné príklady – kto protestoval proti vláde a ministrom, pri obrovských kauzách typu Valko alebo Harman? Tí, čo dnes kričia, vtedy mlčali.
Ak sa história (slovami klasika) opakuje dvakrát, raz ako tragédia a potom ako fraška, je namieste domnievať sa, že práve súčasné protesty (najväčšie od roku 89) sú onou fraškou – inscenovaným opakovaním už raz zažitej tragédie. Generačnou revoltou mileniálov, či generácie Z. Protestom vyššej strednej triedy, zatvorenej väčšinu času vo svojej kaviarňovej každodennosti a motivovanej viac nudou, než reálnym politickým, ekonomickým či morálnym záujmom…
Každá generácia hľadá samú seba, to je normálnou súčasťou jej „dospievania“. Koná tak zväčša prostredníctvom ťažkej existenčnej voľby (buď – alebo, na západ – na východ, vľavo – vpravo). Žiaľ, v dobe všeobecného cynizmu a nihilizmu, kdesi na „konci dejín“, kedy Európa už nie je geopolitickým hráčom, je „posledný Európan“ zbavený takejto voľby. Zostáva mu len pokračovať v udržiavacej politike „extrémneho stredu“ a ventilovať svoju pubertálnu frustráciu v infantilných témach, mimo „sveta dospelých“ (teda globálnej mocenskej politiky), do ktorého nie je pripustený.
Pochopiteľne, možnosť voľby je tu vždy… Voľbou súčasnej generácie je ale zjavne kapitulácia a zástupný, nič neriešiaci protest – neznesiteľný krik a búchanie na bubienok chlapca, ktorý odmietol vyrásť.
Mgr. Tomáš Klimek, autor je právnik, publicista, aktivista, v minulosti šéfredaktor II. čísla DAV DVA
„Soros, ktorého meno sa teraz tak hojne skloňuje, je iba nálepkou… Je to strašidelná nálepka pre jednoduchších ľudí, ktorú ich obrazné myslenie vyhodnotí ako symbol zla – teda nadnárodnej oligarchie a finančného kapitálu. A o tie ide, nie o osobu Sorosa. “
Presne tak to chápem aj ja – ide o symboliku, zjednodušenie. Namiesto zdĺhavého opisu pozadia a životopisu určitých ľudí, stačí ich zjednodušujúce pomenovanie „Sereščatá“ , aby každý ( aj ten jednoduchší ) vedel, aký je „hodnotový a ideologický“ rámec týchto ľudí, aj keď so skutočnou osobou Sereša, alebo s jeho poskokmi či „podnikmi“ neprišli nikdy do styku. A toto platí nielen o tribúnoch, ale aj podtribúnoch.
Samozrejme, keďže ich už desaťročia tu poznáme vieme, že nie sú schopní rozpravy s oponentami. A naše zjednodušujúce nálepkovanie Serešom im úplne stačí na to, aby nás „vybavili“ ako konšpirátorov, teda po hriňovsky sprisahancov…čo nálepka samozrejme už nie je…
„Jedinou reálnou zárukou, že hnutie neskončí ako poslušný vazal svojich mecenášov je program“
V súčastnosti u nás vnímam 4 hlavné ( často sa prekrývajúce ) politické prúdy v úplnej či čiastočnej opozícii voči pravicovému liberálnemu kapitalizmu :
1. Komunisti ( ľavica )
2. Vlastenci a nacionalisti ( pravica )
3. Konzervatívci ( pravica )
4. Referendisti ( nepolitická politika, „ani ľavica ani pravica“ )
Ten 4. je dosť obľúbený v slovenskej politickej alternatíve, združujúcich politikov , ktorí sa veľmi radi predstavujú ako nezávislí, nestranícki, ani ľavicoví ani pravicoví, považujúci priamu demokraciu ( referendum – najlepšie o všetkom ) za vrchol ľudskej spoločnosti. Obraz je to veľmi ľúbivý, no mám obavu že nepolitická politika je nekonečnou zásobárňou pravicových prúserov – zvolíme si nepolitika, nepolitik zlyhá – oklame nás, nepolitika zvrhneme a namiesto neho si zvolíme iného, ešte lepšieho nepolitika, ktorí nás znovu oklame, takže aj toho zvrhneme…. a tak stále dookola bude systém nepolitickej politiky bude rodiť nových a nových spasiteľov.
Komunisti by mali občanov aj politicky vychovávať – ak niekto o sebe tvrdí že nie je ani ľavicový, ani pravicový politik, tak je to KUJVA pravičák !
REALITA SLOVENSKA :
Občan sa nemôže dovolať práva a spravodlivosti !
Súdny systém kolabuje roky a dĺžka súdnych konaní nad 10 rokov je pre našich politikov „norma“ !
Zdravotníctvo prežíva iba vďaka lekárom, sestrám a ďalším zamestnancom !
Keby sme mali úroveň „priemeru“ ZOMRELO by každý rok o 11 000 !!! občanov na odvrátiteľné choroby MENEJ! Ale koho už zaujíma smrť, utrpenie a bolesť „obyčajných občanov“ ? !
Na Slovensku rastie CHUDOBA ! Čím viacej smer od roku 2006 bojuje PROTI regionálnym rozdielom tým VIACEJ sa regionálne rozdiely zvyšujú !
Sociálna situácia občanov sa zhoršuje a naše „domácnosti“ sa najrýchlejšie zadlžujú v rámci celej EU !!!
Naše cesty = často tankodromy sú presným obrazom SLOVENSKA !
Mýtny systém je ukážkou rozkradnutia toho čo malo a mohlo ísť do diaľnic !
Dostavba 3. a 4. bloku jadrovej elektrárne bola plánovaná za 1,8 miliardy a už stála 5,5 miliardy a stále nevyrába = 5 500 000 000 € !!!
Na úrade sám úradník nevie ako sa vyznať v SPLETI právnych predpisov a administratívy !!!
Štát sa zadlžuje a už máme štátny dlh nad 44 000 000 000 (44 miliárd €) !
Vyše 300 000 hlavne mladých ľudí sa vysťahovalo do zahraničia a ďalšie stotisíce občanov dochádzajú do zahraničia PRACOVAŤ !!!
…
Stačí dať vlaky zadarmo ??? Ako sú zadarmo?
Nasľubovať zvýšenie dôchodkov o 10 eur na mesiac…
To stačí aby občania ale aj politici súhlasili s tým, že sa dajú kúpiť! Že im stačia sľuby ako dobre bude o 10, 20 rokov !!! Že sa dajú kúpiť a budú slúžiť za PENIAZE a pre svoj prospech na „úkor iných“!!!
…
Politici pri vstupe do funkcií sľubujú : “ Sľubujem na svoju česť a svedomie…“ !!!!
Vedia že to dodržať nemusia . Lebo ich obdivovatelia a VOLIČI sa dajú ľahko kúpiť za peniaze náš všetkých !!! TO je dnešné Slovensko !!!
Za slušnosť sa nedá bojovať neslušnosťou- tvoriť na námestiach pomyselné šibenice, na ktorých visí papierový Fico a Kaliňák! Hmm?
Dobrý, triezvy článok. +++
Za slušné Slovensko je program obnovy morálnej vlády. Títo ľudia požadujú očistenie vládnej moci od mafie a nátlaku oligarchie.
Rozhovor:
Niet pochýb, že éru Róberta Fica raz budú historici hodnotiť ako obdobie, keď skutočnú moc v krajne prevzala do rúk oligarchia.
Róbert Fico podal demisiu: Bez ohľadu na to, čo si myslím o opozícii v tejto politickej kríze, Robert Fico už Slovensku nemá čo ponúknuť a v tejto fáze hľadania východísk už len škodí. Som si istý, že mnoho ľudí vyšlo v piatok do ulíc aj v reakcii na nepatričné gesto bývalého premiéra, ktoré verejnosť nemohla pochopiť inak ako výsmech.
Akú úlohu zohráva v celej kríze Andrej Kiska?
Zásadnú. On dal protestom zmysel a určil opozícii cieľ. Od začiatku vystupuje veľmi čitateľnú a úprimne, aby bolo všetko zrozumiteľné. Vo svojom prejave zo 4. marca vyslal jasný signál, že táto vražda je zrkadlom Ficovej vlády a za týchto okolností bude žiadať jej odstúpenie. Keď Andrej Danko inicioval stretnutie, ktoré malo zmieriť prezidenta s premiérom a najmä upokojiť spoločenské napätie, hneď ho privítal, ale ako som už spomínal jednanie Danko nemal pripravené a prehlásenie ktoré Fico navrhoval predniesť bolo úplné zavádzajúce, preto ho prezident nemohol prijať.
Rád pripomeniem, že pre otvorenosť a čitateľnosť svojich slov, už hodinu pred samotným rokovaním si dal Andrej Kiska na Facebooku profilovú fotografiu „ Za slušné Slovensko“, čím sa tak jednoznačne postavil na stranu slušnosti a morálnosti, čiže nikto ho nemohol nepochopiť za čo bojuje. Potom jasne vystúpil, a informoval že Robert Fico znemožnil prijatie spoločnej deklarácie novým návrhom jej znenia. Robert Fico síce pripravil návrh deklarácie o spoločnej európskej politike, ale ani sa nedotkol riešenia súčasnej krízy na Slovensku. Podčiarknuté, sčítané, Andrej Kiska sa v tejto kríze správal ako zodpovedný prezident a morálny zástupca slovenského národa. Všetko svoje konanie konzultoval s lídrami významných politických strán Slovenska.
Ako dlhoročný kritik oligarchie, korupcie a štýlu vládnutia Roberta Fica , ako vnímate súčasný vývoj?
Pozrite sa, Smer za desať rokov vládnutia premrhal toľko príležitostí, ako zmodernizovať krajinu a posunúť ju výrazne dopredu, že toho prešľapovania na mieste už naozaj stačilo. Neverím, že má také kádrové rezervy, ktoré by na tom dokázali niečo zmeniť. Navyše niet pochýb, že éru Róberta Fica raz budú historici hodnotiť ako obdobie, keď skutočnú moc v krajne prevzala do rúk oligarchia. Za Ficovou vládou mi teda ľúto rozhodne nebude.
Aké podmienky sa na Slovensku vytvárajú pre revolúciu? Porovnanie s rokom 1989 sú na mieste, rovnako ako cestu k Nežnej revolúcii dláždili disidenti, v súčasnosti ju vytvára hnutie Slušné Slovensko a študentské hnutie V súčasnom odpore voči vláde je zapojených veľký potenciál intelektuálov a umelcov.
Neprajníci tvrdia, že oni nemajú ani len také zjednodušené predstavy, aké mali predošlé demonštrácie. Nie to nie je pravda. Verejnosť proti násiliu sformovala na začiatku Nežnej revolúcie dvanásť jasných a jednoduchých požiadaviek, ktoré nás priviedli k slobodným voľbám. Terajšie hnutie má tiež svoje požiadavky, diskutovali ich s prezidentom a stoja si za nimi. Takto sa postupovalo v dejinách a musí sa postupovať aj teraz. Nech vám je dôkazom stotisíce ľudí v uliciach Slovenska. Stotisíce ľudí na námestiach a revolučná atmosféra má jediná silu zbaviť sa násilnej a nedemokratickej moci v štáte.
Opoziční lídri však hovoria, že po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej nastala nová etapa vývoja spoločnosti a prezident dokonca vyhlásil, že táto tragédia odráža všeobecnú slovenskú realitu.
Čo odhalil článok Janka Kuciaka pre ktorý musel zomrieť aj zo snúbenicou.
Ukazuje na úpadok a deštrukciu súčasnej vlády. Odhaľuje tlak a ovládanie našej vlády bohatou Oligarchiou a prezrádza, že mafia sa dostala do štruktúr riadenia štátu a vymáha si svoj podiel s podvodov a rozkrádania štátneho majetku a hlavne z dotácií, ktorými EU podporuje rozvoj nášho hospodárstva, aby sme sa dostali na úroveň jej rozvinutejších štátov. Policajný prezident predsa jasne vyhlásil že dôvodom vraždy sú informácie ktoré získal a mienil publikovať investigatívny novinár Jan Kuciak. Má sa za to že tieto informácie sa ani nedostali na verejnosť, lebo ich ešte nemal spracované a vražda splnila svoj ciel.
Stala sa obrovská tragédia, zrazu žijeme v atmosfére, že sa tu vraždia novinári preto, že chcú publikovať pravdu o praktikách vlády a štátu, o ktorých sa síce tuší, ale nikto sa neodváži povedať pravdu.
Hlava štátu, musela začať konať, lebo nečinnosť prispievala k zhoršovaniu obrazu Slovenska v zahraničí. Uvítal som preto postoj opozície ktorá sa postavila k prezidentovi a hľadali reálne riešenie tejto krízy.
Ak sa táto vražda nevyšetrí bude traumatizovať slovenskú spoločnosť dlhé roky.
Protesty sú apolitické, hoci sa požiadavky prekrývajú s požiadavkami pravicovej opozície. Keď videli ako vláda klame a podvádza svojimi vyhláseniami, svoje požiadavky vystupňovali a požadujú zákonné predčasné voľby – ako zaznelo na posledných protestoch.
K demokracii a právnemu štátu patrí aj prejavenie nespokojnosti demonštráciami. Demonštranti ho uplatnili a dosiahli obrovský úspech, o ktorom sa im pred dvoma týždňami nemohlo ani snívať – pád Ficovej vlády. Ak sa chcú pohnúť ďalej a odlíšiť sa od opozičných strán, mali by žiadať aj čosi viac ako personálne výmeny a voľby.
Program – Za slušné Slovensko je program na obnovu morálnej vlády Slovenska. Je to výzva ako vyzvať masy ľudí na námestia k protestu proti nemorálnej vláde spolupracujúcej s mafiou a ovládanej Oligarchiou. Ak nechcete mať úspech a dosiahnuť ciel a nápravu vecí, ktoré ničia Slovensko, musíte predstúpiť s konkrétnymi požiadavkami pre všetkých ľudí i všetky politické strany.
Železo treba kuť, kým je horúce. Nevidím nijaký dôvod, prečo by sa na protikorupčných zákonoch nemohli dohodnúť politické strany, ktoré chcú bojovať proti korupcii, oligarchii i mafii. Aby to dokázali musia byť čím skôr nové voľby v ktorých by sa tieto myšlienky presadili a nové strany sa dostali do vlády.
Musíte však vidieť, že protesty naberajú na sile, že sa k nim pridávajú študenti, herci, novinári… Majú podľa vás potenciál dosiahnuť zmenu, po ktorej volajú ľudia?
Áno, tieto demonštrácie majú potenciál zvrhnúť vládu, a majú potenciál dosiahnuť zásadné systémové zmeny. Vidím také požiadavky a vidím aj takých ľudí, ktorí ich dokážu presadiť. Vidím už aj iné tváre a nové ciele ktoré by mladý ľudia chceli dosiahnuť. Vidím hercov aj politikou ktorí si dali náročné a čestné a morálne predsavzatia na pódiách, ktorí dokonca prejavili aj solidaritu s tými najslabšími.
Mohla Ficova vláda smerovať napríklad aj k nejakej forme diktatúry?
Áno Ficova vláda smerovala k autokratickej patologicky rozdelenej spoločnosti s nízkou toleranciou a obmedzenou slobodou prejavu. Pamätáte si na vulgárne Mečiarove vtipy z Pasienkov? Na ten o novej bankovke, na ktorej bude Vašek s Dášou v posteli? Čím sa toto odlišuje od Fica, ktorí rozprával vtip o Bordeli v ktorom nestačí vymeniť postele a posteľné pádlo ale ….. Videl som politikov ktoré sa na tom zabávali, čítal som novinárov, ktorí to obdivovali a sledoval som na sociálnej sieti ich komentáre. Hranica medzi slušnosťou a neslušnosťou, podľa nášho „vodcu“ bola v tom, ku ktorej politickej strane patrí a aký má majetok.
Čo by ste odporučili ľuďom nespokojným so stavom spoločnosti?
Rozumiem ich nespokojnosti a zúfalstvu. Najlepšia rada politikom je táto, to najhoršie, čo môžete urobiť, je sklamať nádej ľudí. Sklamanie plodí frustráciu a frustrácia je podhubím extrému. Demokracia nepozná skratku. Musíme mať na pamäti, že sa ju snažíme rekonštruovať, obnoviť, posilniť a prehĺbiť, nie zničiť. Súčasná vlna protestov nesmie prerásť v násilné činy ktoré by viedli k pádu demokracie a vzniku totalitnej vlády s cieľom navrátenia poriadku a následne zneužitá k neslobode a násiliu.
Treba pokračovať v tlaku sformulovaním konkrétnych požiadaviek na vládu pre ozdravenie spoločnosti,
ale aj udržať a rozvíjať konštruktívny dialóg. Prvoradé je pochopiť, že bojujeme proti moci oligarchii a organizovanej mafii nie proti stranám, že spojencov v tomto zápase môžeme nájsť vo všetkých politických subjektoch. To si vyžaduje naozaj drinu, premyslený postup a predvídavosť. Najdôležitejšie je zodpovedný prístup k voľbám a poznať ľudí ktorých volíme. Je nutné zaujímať sa o politiku aj mimo volebné obdobie.