Zdieľaj článok:
„Musel som to zdieľať, pretože tu nejde celkom o „nenažrané“ obchody, ktoré nechcú predávať českú papriku, ale empirický príklad fungovania buržoáznej ekonomiky, ktorá nie je riadená skutočnými potrebami ľudí, ale ziskom podnikateľov, ktorí je sprostredkovaný „neviditeľnou“ a súčasne aj slepou rukou trhu, ktorá tak živelne produkuje na jednom mieste prebytok a na iných miestach nedostatok tovarov. Kopa hnijúcich paprík súčasne ukazuje nie to, že by neboli schopné uspokojiť potreby človeka, ale to, že by podnikateľ ich predajom dosiahol stratu a nie zisk,“ píše Vladimír Manda na sociálnej sieti v reakcii na komentár Stanislava Š.: „české papriky hnijí na poli, jelikož nenažrané obchodní řetězce sáhli po levnějších z dovozu .“
To už je úplné „odcudzenie práce“, hypertrofované z Marxa do reality: Pestovatelia sú predsa len podnikateľmi, takže možno nemajú na to „zainvestovať“ do zaplatenia práce zberačom, ALEBO AJ NECHCÚ, neuvažujú o tom zaviesť predaj z poľa či „z dvora“ lebo to stojí dalšiu minimálne mesačnú mzdu a nevedia odhadnúť riziko že zozbierané sa predá/nepredá…a tak to nechajú hniť na poli a nariekajú do masmédií:
Ale sú vlastníkmi, ich nenapadne jednoducho „rozdať“ papriku – nech si ju ľudia prídu obrať IBA ZA ODNESENIE…tu ešte stále kalkulujú, že je to úroda a majú odhad, čo by tá úroda stála ak sa predá.
Skúška správnosti: Pri ich nárekoch že to hnije, skúste prísť a obrať tie papriky na poli – pošlú na vás psa a políciu, lebo IM KRADNETE MAJETOK…
ťažko sa spoločnosť česká i slovenská „zasekla“ v globálnej trhovej ekonomike…tu navyše ešte hrozí Brusel-EK, že bude pokutovať výrobcov za neželaný a neodprataný odpad ak to zhnije…
RUŽOVÝ PRÍKLAD NA „PONUKA – DOPYT“ apríl 2020
„Je to vôbec prvýkrát v histórii, čo niečo také musíme urobiť. Holandská kvetinová burza už funguje viac ako 100 rokov a nikdy sme nečelili takej kríze, „dodáva van Schie pre AFP. Cez Royal Flora Holland denne prejde okolo 60 miliónov kvetín, ročne to potom činí cez 12 miliárd rastlín. Momentálne sa však viac ako polovica z tohto počtu vyhodí, zvyšok sa predá hlboko pod cenu. „Kvôli koronavírusu nám úplne opadol dopyt po kvetinách. Ak zničujúce tempo nepoľaví, budeme musieť zlikvidovať 70 až 80 percent celkovej holandskej ročnej produkcie kvetín, „uvádza van Schie.
Kampaň nabáda aj k nákupu u lokálnych floristov a kvetinárov, ktorí čelia veľkým ťažkostiam.
„Situácia v Holandsku je jednoducho tragická. Burza funguje len na princípe dopytu a ponuky. Dopyt šiel výrazne dole, a preto sa väčšina kvetov nepredala. Jedna ruža sa potom predávala za dve tri koruny. Pestovatelia boli požiadaní o to, aby dodali iba tretinu svojej klasickej dodávky, ale nepredalo sa ani to.
Ďalší deň potom skúsili dodať len 20 percent, čo zase bolo málo, takže ceny vyleteli na nejakých 30 až 40 korún za kus, čo je viac ako na Valentína. Burza sa snaží nájsť nejakú rovnováhu, ale vzhľadom k všetkým vonkajším vplyvom je to veľmi ťažké, “
popísal pre iDNES.cz situáciu Jiří Hemerle z českého kvetinového e-shopu Florea.
DOPYT V USA PADAL NA HUBU (23/4/2020)
New York Times nešetrí príkladmi: farmár z Idaha musel vyviesť pol milióna kilogramov vypestovanej cibule, teda celoročnú úrodu, na miestne skládku. Nebol o ňu záujem.
Na južnej Floride, ktorá zásobuje fazuľou východnú polovicu Štátov, zaorávajú traktory zrelé struky späť do zeme. Nie je odbyt.
Z hlávok kapusty a šalátov na rozsiahlych lánoch v Arkansase sa stalo zelené hnojenie. Združenie producentov mliečnych výrobkov teraz každý deň vylieva do kanalizácie 14 miliónov litrov mlieka, ďalší konglomerát hydinární likviduje 750 000 slepačích vajíčok týždenne. Nie je odbyt.
Väčšina lamentujúcich farmárov bez dopytu po tovare darovala zadarmo svoje výpestky do potravinových bánk, charitám a najrôznejším programom pre výživu obyvateľov. Ale aj ich kapacity sú už dávno naplnené. Domáci trh s potravinami prechádza enormným útlmom a vývoz za hranice tú prakticky ustal.
AKO TO BOLO PRED EPIDÉMIOU?PROLETÁR SEVERU ČO SA DEJE PRI NÁKUPE RUŽÍ Z AFRIKY
POMOHLO BY NEKUPOVAŤ RUŽE Z AFRIKY? NIE, TREBA RIEŠIŤ KAPITALIZMUS!
„Farma (v Keni), na ktorej pracujem, má štyri hektáre. Zberáme kvety každé tri hodiny, sto tisíc ruží denne. Používame rad chemikálií, ktoré urýchľujú rast, „opisuje 27-ročná Caroline, ktorá nemá potuchy, ktoré chemikálie sa na urýchlenie rastu aj proti škodcom používajú.
„Máme ochranné odevy, rukavice a čižmy. Tie sú však rýchlo deravé. Počula som, že niekoľko ľudí dokonca vinou chemikálií zomrelo, iní odchádzajú s poškodeným zdravím. Mám vleklé kožné problémy, ale keby som sa sťažovala, vyhodia ma, „dodáva Marry. Podľa nej je najhoršie obdobie pred sviatkom svätého Valentína.
Dopyt z Európy rastie a manažéri kvetinových fariem prestávajú dodržiavať aj niektoré mäkká pravidlá. Pracujú tu aj tehotné ženy, predčasné pôrody sú takmer pravidlom. Deti nie sú zdravé. Aj moja dcéra je stále chorá. Myslím si, že je to spôsobené používanými chemikáliami.
… Kvetinový biznis navyše prilákal k brehom jazera veľa ľudí. Len na kvetinových farmách pracuje sto tisíc žien. Ak pripočítame aj rodinných príslušníkov, ide o pol milióna ľudí. V okolí ružových fariem tak vyrástli nové dediny. Bez kanalizácie, bez čističiek. Všetok odpad prúdi priamo do jazera Naivasha.
Vývoz elektronického odpadu do Ghany urobil z tejto krajiny stoku. Rieky sú otrávené ťažkými kovmi.
Ďalší rozborný príspevok na tému Dávky oslobodenia, tentoraz prečo nie :
http://casopisargument.cz/?p=31466
Nedostali sme sa náhodou znovu k otázke „riešenia“ globalizácie ?
Riešenia = Skončenia