Laco Novomeský na Valnom zhromaždení Matice slovenskej v roku 1968 (text je súčasťou zväzku Novomeského publicistiky Splátka veľkého
dlhu II. zv). Laco Novomeský tu píše slová, aktuálne aj pre dnešok:
„Veď za tých vyše 100 rokov od moyzesovsko-kuzmányovskej prísahy nezaznamenala matičná história pokojný, rovnomerný a ničím nenarušovaný tok, pretože tak, ako samotné dejiny národa spestrujú zarmucujúce nížiny, zápasy o ich prekonávanie a svetlé výhľady do budúcnosti, i matičné dejiny sú vlastne len ich verný odrzkadľovaním.“
Novomeský pripomína analógiu s obnovovaní Matice v roku 1919 a zákaz Matice v roku 1875:
„No všimnite si, že všetky tie kampaňovite sa opakujúce vzťahy od 50. rokov proti buržoáznemu nacionalizmu… týkali sa napokon samotnej Matice slovenskej…smiešne na tomto nesmiešnom boji bolo, že sa opieral o socialistické zásady. Jeho zástavníkom sa videlo, že socializmus im dal právo ignorovať akýkoľvek prejav národného povedomia… zabudli na novšiu poučku socializmu, že revolučný zápas neuvoľnuje len skryté sily internacionálnych más… ale že k životu, že k životu prebúdza aj národné odlišnosti a úctu k nim…“ rozčuľuje sa Novomeský a dodáva, že keby toto jeho súdruhovia pochopili, nebolo by žiadnych bojov proti buržoáznym nacionalistom. Týmto „bojom“
urobili hanbu samotnému socializmu, hovorí Novomeský.
Zdroj citátov: NOVOMESKÝ, L. Splátka veľkého dlhu II. Bratislava: Spoločnosť Laca Novomeského. 1993
(pripravil Lukáš Perný)
