Zdieľaj článok:
Prepošlite článok emailom

Vynikajúci panel Centra globálních studií , interdisciplinárneho pracoviska Filozofického ústavu Akadémie vied Českej republiky, obsahuje desať článkov o koronavírusovej pandémii zameraných na globálnu komparáciu, pokrývajúcich všetky makroregióny dnešného sveta. Na prvý pohľad, prečo „filozofi“ a nie lekári resp. virológovia? (podotýkam, že autori okrem filozofickej majú širšiu orientáciu v humanitných vedách). Zámerom bolo popísať, „ako pandémia komplikuje život spoločnosti a politiky“, teda aspekty sociologické, ekonomické, politologické, filozoficko-etické a sociálno-psychologické. Nijako nechcem znevažovať vážnosť odborníkov na vírus, čím dlhšie však mimoriadne obmedzenia trvajú, tým viac nadobúdajú na naliehavosti práve uvedené aspekty, teda spoločenské dopady prijatých opatrení. Dostatok argumentov v prospech tejto tézy nájdeme v uvedenom špeciáli CGS Globální pandemie, lokální přístupy. 

Na Slovensku máme hysterické (v zmysle nezvládnutých emócií) tlačové konferencie na dennom poriadku. Nechce sa mi veriť, že by psychológovia alebo sociológovia nevedeli, aké dlhodobé riziko predstavuje provokovanie  generačného konfliktu prostredníctvom zmätočných úsudkov a rozhodnutí. Nemal by v médiách zaznieť  terapeutický hlas predmetných odborníkov? Snáď sa oslabí presadzovanie extrémneho individualizmu, ako bude narastať uvedomenie, že každý jednotlivec je závislý od druhých a spoločenstvo nereprezentuje len fikciu.

Keď som ešte prednášal futurológiu, upozorňoval som na riziko pandémií popri iných možných globálnych katastrofách. Upozornil som, že nemusia mať nevyhnutne prírodný pôvod, že by sa mohli šíriť únikom z laboratórií alebo v horšom prípade ide o biologické zbrane. Podľa niektorých odborníkov sú víry SARS a Sars-cov2  geneticky modifikovanými organizmami, prinajmenšom sa to nedá vylúčiť. Už dlhší čas sa uvažuje o riziku geneticky modifikovaných plodín a potravín z dlhodobého hľadiska; keď sa pripravovala dohoda TTIP, išlo o kontroverzný bod vo vzťahu k praxi v USA. Génové inžinierstvo aktuálne poskytuje „nožnice“ (kit) CRISPR, nástroj, ktorým sa dá presne jeden konkrétny gén vystrihnúť a nahradiť iným. Domáce laboratórium si môže kúpiť hocikto za dvetisíc dolárov na stránke The Odin. Génové inžinierstvo je v súčasnosti väčším rizikom ako svojho času atómová bomba. Historik Y.Harari vo svojich knihách varuje pred možnosťou, aby sa nesmrteľnosť stala tovarom.

V kontexte aktuálnej krízy si pripomíname finančnú krízu 2008. Je všeobecne známe, že masívnym dotovaním súkromných bánk z verejných zdrojov si vlády iba kupovali čas, systémové príčiny krízy zostali nedotknuté. Ďalšia ekonomická kríza by preto nastala okolo roku 2020 aj bez výbuchu pandémie, ktorý bol v tomto prípade akcelerátorom. Docent Marek Hrubec vo svojom príspevku vystihol, že sa pred našimi očami odohráva „test lokálnych prístupov a globálnej koordinácie“. Popredný ekonóm profesor M.Zelený v predstihu akcentoval deglobalizáciu a relokalizáciu. Jeho názory napriek nespornej akademickej autorite (Fordham University New York) zostávali často nevypočuté. Okrem súčasnej situácie, ktorá nahráva jeho hypotézam, uvediem jeden zásadný argument. Ide o technologický bod obratu alebo štvrtú priemyselnú revolúciu. Napríklad 3D tlačiarne  v zásade môžu vyrobiť hocičo, nielen rúšky, pokiaľ máme zodpovedajúci software. A vyrábajú celý produkt naraz, nie jednotlivé súčiastky, a to namieste, netreba subdodávateľov z druhého konca planéty. Takže deglobalizácia nie je iba dočasným trendom, bude organickou súčasťou globalizácie (znalosti sú globálne) a bude sa prehlbovať. Tým je daná šanca zbaviť sa financializovaného teroru globálnych korporácií.

M.Zelený varoval, že pokiaľ ide o zamestnanosť, bude mať nová priemyselná revolúcia rovnako katastrofálne dôsledky ako tá prvá. Rozdiel spočíva v tom, že disponujeme spoločenskovedným poznaním a môžeme sa poučiť z histórie. Správne predpokladal, že presun pracovnej sily ako v devätnástom storočí z poľnohospodárstva do priemyslu, resp. v druhej polovici dvadsiateho storočia z priemyslu do služieb, nie je možný, pretože jednoducho niet kam pracovníkov presunúť. Takže pracovná povinnosť prestane byť ekonomickou nevyhnutnosťou. O nepodmienenom základnom príjme sa začalo seriózne diskutovať a dokonca zaznel hlas pápeža Františka. 

Systémovú príčinu krízy predstavuje neobmedzený ekonomický rast. Tlačiarne chŕlia ničím nekryté bankovky, ktoré musia byť v obehu, hoci nesúvisia s reálnou ekonomikou. Výrobcovia musia vyrábať a spotrebitelia musia konzumovať a to bez ohľadu na reálne potreby, napokon kvázipotreby sú manipulatívne prostredníctvom reklamy. Keď sa tento šialený mechanizmus zastaví, nasleduje krach. Politici, závislí od verejnej mienky, musia tento mechanizmus podporovať, pretože ich úspech závisí od tempa rastu resp. veličiny HDP na obyvateľa. Šialený projekt neoliberálnej globalizácie spätý s totálnou unifikáciou ľudstva  má práve zabezpečiť neobmedzený rast, hoci tento objektívne narazil na ekologické limity planéty. Keď nebude dosť pre všetkých, nastáva boj o čierneho Petra, ktorý môže ľahko skončiť vojnou. Ide o to,  na koho úkor prebehne nová priemyselná revolúcia, pričom efektívnym riešením je likvidácia prebytočnej populácie až na hranicu jednej miliardy. Existuje alternatíva? Niektorí autori rozpracovali koncepciu nonrastu (degrowth), inšpirovaní N.G.Roegenom. Zámerom nie je zastavenia rastu, ale dosiahnutie homeostázy. Teda optimalizácie ekonomiky prostredníctvom fungujúcej negatívnej spätnej väzby, ktorá bráni rastu entropie, na spoločnosť dlhodobej udržateľnosti nonrastu.

Českí kolegovia vo svojom dokumente predkladajú dostatok impulzov na zamyslenie. V našich slovenských pomeroch ide o riziká ekonomické a politické. Presvedčil som sa, že poukazovať na riziká monokultúry automobilového priemyslu je hlasom volajúcim na púšti. Dnes vidíme, že stavať na jednu kartu je neprezieravé a riskantné bez ohľadu na to, či sa bude výroba obmedzovať s ľudskou pracovnou silou alebo nastúpi robotizácia. V čase slovenského predsedníctva v Rade EU (2016) Futurologická spoločnosť Slovenska predložila návrh vodnej stratégie, ktorá by mohla byť alternatívnym rozvojovým impulzom z domácich zdrojov. Politické riziká spočívajú v ohrození demokracie nie ľavicovými, ale kryptofašistickými spôsobmi, ktoré sa skrývajú za potrebu kontroly v rámci krízy. Je dosť nepochopiteľné, že neexistuje ľavicová strana, ktorá by ako hlavný bod svojho programu vytýčila hľadanie antikapitalistickej alternatívy, ktorá je nevyhnutne na programe dňa, samozrejme s tým, aby účet za transformáciu platili nie prekarizovaní pracujúci, ale finančná oligarchia.

Kríza v podobe pandémie teda urýchlila situáciu civilizačného bodu obratu, v ktorom sa tak či onak nachádzame, len to prevažná väčšina ľudí nielen v našej krajine jednoducho nie je schopná alebo nechce vidieť. 

doc. PhDr. Ladislav Hohoš, CSc.

PODPORTE nezávislé médium.

Všetok obsah na tejto stránke je bezplatný. Vaša podpora bude použitá na propagáciu stránky, aby sa o nej dozvedelo čo najviac ľudí.
Aj malá čiastka dostatočne pomôže.

Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne


Ohodnotiť článok

3 thoughts on “Ladislav Hohoš: 2020 – Bod obratu?!

  • 27. apríla 2020 at 22:59
    Permalink

    Výborný, obsažný a pritom stručný a jasný text, perfektne sadne do niekoľkých diskusií, ktoré práve na stránkach DavDva rozbiehame.
    Dnes tá vízia Ladislava Hohoša o bode obratu už nie je hlasom volajúceho v púšti, už nás sú minimálne desiatky, čo tieto začínajúce zmeny vidíme.
    Budem parafrázovať jeden bonmot o manažmente zmien.
    Sú tri typy ľudí:
    1. Tí, čo zmeny iniciujú a uskutočňujú.
    2. Tí, čo sledujú, ako prebiehajú zmeny.
    3. Tí, čo sa čudujú, čo všetko sa zmenilo.
    Neostávajme v pasívnej druhej kategórii a už vôbec sa nenechajme spustiť do tretej.

     
    Reply
  • 27. apríla 2020 at 23:07
    Permalink

    Tak toto je článok. Tu diskutujte. To má hlavu a pätu a bohužiaľ je pravdivý a dotýka sa nás všetkých na tejto planéte. Najmä nás zraniteľných. Ak nebudeme ťahať za jeden povraz z ľavej strany veľmi ľahko nás vykynožia a o to im ide. Tu píšte a lamentujte a hľadajte východiska. V politikoch tie východiska niesu. Tí sú iba herci, ale nie v divadle, ale na politickej scéne a bohužiaľ dobre zaplatení. Za priemernú mzdu by to asi nerobili.

     
    Reply
  • 29. apríla 2020 at 14:36
    Permalink

    Nuž čo, keď to už aj takýto vedec skonštatuje: „Je dosť nepochopiteľné, že neexistuje ľavicová strana, ktorá by ako hlavný bod svojho programu vytýčila hľadanie antikapitalistickej alternatívy, ktorá je nevyhnutne na programe dňa, samozrejme s tým, aby účet za transformáciu platili nie prekarizovaní pracujúci, ale finančná oligarchia.“ A viem ako to myslí, poznáme sa od návštevy profesora Schweickarta v Bratislave…kde-nič/tu-nič…
    mimochodom, za profesorom Ivanom Haluškom ( zosnul 24.4.2020) – tiež nič?
    Velikáni odchádzajú…

     
    Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Prepošlite článok emailom