Ľubomír Jánošík: Zisk v zdravotníctve srdcom nepochopíš

Publikujeme prvý článok z III. čísla DAV DVA, ktoré si môžete objednať cez dav.dva@protonmail.com zaslaním adresy alebo vyplnením formulára v pravej časti stránky

Dúfam, že táto ponuka myšlienok a informácií, ktorá nabáda k zamysleniu sa, nikoho neurazí. Ani tých najracionálnejších, čo stavajú logiku nad pocity.Otázka o etickosti zisku v zdravotníctve nie je nová, je stará ako ľudstvo, len sa jej v dnešnej dobe mediálny prúd zámerne nevenuje. Každá doba uvažuje o zisku v zdravotníctve inak. Zdravotníctvu sa dnes nevytláčajú len vzory hodnôt a predstáv medicínskej etiky, ale ajetiky fungovania obchodu. Odkedy si želáme zdravie, lásku, šťastie, tak sa na tom zarába. Je, ale nebolo to vždy a všade tak. Vynechajme abstraktnú predstavu „Las Vegaskej“ osobnej lásky a kasínového šťastia a vráťme sa k zdraviu, ktoré podmieňuje šťastie, každého z nás na celom svete. Zdravotné poisťovne a čo s nepotrebným ziskom? Bežní ľudia si to možno ani neuvedomujú, ale úsilie o reguláciu (elimináciu) ziskov zdravotných poisťovní tu bolo niekoľkokrát, no nakoniec sa vždy našli okolnosti, ktoré úsilie regulovať zisk zdravotných poisťovní zmarili. Prvé legislatívne opatrenie: ani jeden čakajúci poistenec a ako nakladať so ziskom. Už prvý zámer o obmedzenie zisku zdravotných poisťovni sa uberal pozitívnym smerom k poistencom.
Zdravotná poisťovňa, ktorá nebola schopná uhrádzať zdravotnú starostlivosť v čase jej splatnosti bola povinná vytvoriť zoznam poistencov čakajúcich na poskytnutie zdravotnej starostlivosti. Ak zdravotná poisťovňa dosiahla v príslušnom kalendárnom roku zisk a v zozname bol zaradený najmenej jeden čakajúci poistenec, bola povinná prostriedky použiť na zdravotnú starostlivosť poistenca s 30 dňovou splatnosťou úhrady. Týmto opatrením bola zdravotná poisťovňa povinná uhrádzať zdravotnú starostlivosť priebežne, aby nevznikali zoznamy čakajúcich poistencov. Zisk mohol ostať zdravotnej poisťovni len v prípade, že mala uhradenú všetku poskytnutú
zdravotnú starostlivosť. Tieto ustanovenia súčasne obmedzovali možnosť zdravotným poisťovniam uprednostňovať niektorých poskytovateľov na úkor iných a zabezpečovali maximalizáciu zdrojov z verejného zdravotného poistenia, ktoré sa dostanú prostredníctvom všetkých poskytovateľov späť k poistencovi-pacientovi. Všetci však vieme, že k praktickej realizácii týchto ustanovení vlastne nikdy nedošlo a neplnili sa dôsledne ani zmluvné záväzky smerom k poskytovateľom a ani zákonné záväzky voči poistencom. Ustanovenia ohľadom nakladania so ziskom, vytvoreným z peňazí poistencov čakajúcich na poskytnutie zdravotnej starostlivosti trvali jeden rok a boli úplne zrušené 31.12.2005, čím sa odstránila prekážka na spustenie výživy zdravotným poisťovniam. Akcionári istej zdravotnej poisťovne si v podstate obratom prisvojil zisk vo verejnom zdravotnom poistení za rok 2005 vo výške cca 66 miliónov €. Druhe legislatívne opatrenie: Neziskové organizácie. Na uvedený trend ziskovosti zdravotných poisťovni reagovala v roku 2007 vtedajšia politická moc prijatím novely zákona o zdravotných poisťovniach, ktorá ustanovovala: „Ak je kladný výsledok hospodárenia pri verejnom zdravotnom poistení, možno ho použiť len na úhrady zdravotnej starostlivosti, a to najneskôr do konca kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý sa kladný hospodársky výsledok vytvoril, spôsobom, ktorý by nebol v rozpore s povinnosťou zdravotnej poisťovne uhrádzať poskytnutú zdravotnú starostlivosť riadne a včas.“ Týmto ustanovením došlo k faktickej zmene
zdravotných poisťovní na akoby neziskové organizácie. Je nespochybniteľné, že zdravotné poisťovne vo verejnom zdravotnom poistení hospodária s verejnými prostriedkami a súčasne obchodný zákonník priamo umožňuje, že by a.s. boli založené aj za iným účelom, ako za účelom vytvorenia zisku. Každopádne na túto časť novely reagovala skupina poslancov návrhom na Ústavný súd SR, ktorý označil uvedené ustanovenie za protiústavné. Druhe obmedzenie malo dlhšie trvanie a dňom 24.3.2011 prestalo účinkovať. Tretie legislatívne opatrenie: Účtovnícka regulácia zisku.Zdravotne poisťovne do roku 2005 hospodárili s prostriedkami rozdelenými do štyroch fondov: základný, rezervný, účelový a správny. Posledný správny fond sa započítaval do vlastného imania, nakoľko z neho zdravotná poisťovňa hradila vlastnú činnosť a správu. Prostriedky z prvých troch fondov základného, rezervného a účelového fondu boli určené na úhradu zdravotnej starostlivosti a nezapočítavali sa do vlastného imania zdravotných poisťovní. Logicky boli od seba oddelené prostriedky z verejného zdravotného poistenia a vlastne zdroje zdravotnej poisťovne, aby bolo jasné, ktoré sa považujú za verejné a ktoré za súkromné. Fondy boli od seba oddelené aj evidenčne, čo umožňovalo zistiť hospodársky výsledok (zisk alebo stratu) za každú časť samostatne a každý fond išiel vo vlastnom režime. To platilo do 1.1.2005, kedy nova právna úprava predošlé ekonomické i právne opodstatnene oddelenia, zrušila a fondy spojila do jedného vlastného balíka. Balík nadobudol podobu “súkromného vlastníctva z verejných zdrojov“ a výklad, že s ním môže súkromník voľne nakladať. Na prvý pohľad je ale jasné, že išlo o špekuláciu. Každopádne viacerí, a to nielen akcionári zdravotných poisťovní, si to vyložili naozaj tak, že verejné prostriedky verejného zdravotného poistenia sú súkromným vlastníctvom zdravotných poisťovni a môže s nimi súkromník voľne nakladať.

Tento trend mala korigovať novela z roku 2007 ustanoveniami, ktoré zreteľne evidenčne od seba oddelili prostriedky verejného zdravotného poistenia a prostriedky na prevádzkovú činnosť, čo umožňovalo zistiť hospodársky výsledok (zisk alebo stratu) za každú časť samostatne a každý fond išiel vo vlastnom režime. Následne bola prijatá ďalšia novela účinná od 1.januára 2008, kde prostriedky verejného zdravotného poistenia, nepoužité na úhradu zdravotnej starostlivosti ako výdavok, už neboli zákonom o zdravotných poisťovniach brané ako vlastné zdroje zdravotnej poisťovne. Vyššie uvedené účtovnícke regulácie zisku však tiež nemali dlhé trvanie a na základe predloženej novely Ministerstvom zdravotníctva SR z roku 2011 NR SR opakovane schválila, že prostriedky nepoužite na úhradu. Zdravotné starostlivosti, boli zaradené medzi vlastné zdroje zdravotnej poisťovne a bola zrušená metodika, ktorá od seba evidenčne oddelila prostriedky verejného zdravotného poistenia a prostriedky na prevádzkovú činnosť. Navyše sa schválilo vypustenie paragrafu, ktorý už od roku 2005 jednoznačne stanovoval, že zdravotné poisťovne hospodária s verejnými prostriedkami. Tieto zmeny ukončili etapu tretieho obmedzenia zisku k aprílu 2011. Sofistikovaný príjem v roku 2008 zo zníženia základného imania o 63 mil.€ akcionármi jednej zo zdravotných poisťovní v období, keď boli verejné zdroje získané z verejného zdravotného poistenia spojené v jednom balíku s vlastnými zdrojmi zdravotných poisťovní. Megavýživný rok 2009, kedy sa dve poisťovne spojili a pri tejto príležitosti si ocenili poistný kmeň. Akcionárom vtedy vznikol nárok na zisk 420 mil. € . ktorý si postupne vyplatili. Je diskutabilné, či môže byť poistný kmeň majetkom
zdravotnej poisťovne, nakoľko od roku 2008 je známe, že poistný kmeň nemôže byť majetkom zdravotnej poisťovne a rovnako ním nemôže byť ani odplata za prípadný odplatný prevod poistného kmeňa. Zásah do vlastníckeho práva:
Pre potreby tohto príspevku je nevyhnutne pozastaviť sa nad výkladom základného ľudského práva, a to vlastníckeho práva. V predošlom období sa pravidelne podrobne konštatovalo, že obmedzenie zisku zdravotných poisťovní je zásahom do ich vlastníckeho  práva. Tento pohľad môže pre poistencov vyznieť ako jednostranný. Nakoľko nielen zdravotnej poistovni sa zasahuje do vlastníckych prav, ale aj poistencom, ktorí musia mesačne zaplatiť jednej z poisťovní nie malú čiastku zo svojich zarobených peňazí, zo svojho
majetkového vlastníctva. Vlastnícke pravo každého má rovnaký obsah a ochranu u poistencov aj poisťovní. Zisk súkromých zdravotnych poistovni v minulosti však naznačuje, že peniaze sú prvoradým cieľom, čo nie je vo verejnom zaujme. Navyše treba podotknúť,
že čiastky z verejného zdravotného poistenia sú aj výdavkami zo štátneho rozpočtu a ovplyvňujú priamo jeho deficit, na čo reagoval nedávno aj minister financií SR. Je načase vytvoriť také právne prostredie, aby nebolo možné v budúcnosti presadzovať súkromné záujmy nad verejnými záujmami. A ak dochádzalo k defraudácií finančných prostriedkov určených na verejnú starostlivosť, je čas zamyslieť sa, či tak dôležitú činnosť majú vykonávať spoločnosti súkromného práva. No už dnešný systém dáva občanom možnosť   voľby v prípade nespokojnosti, a to zmenu zdravotnej poistovne.

PODNIKANIE S MINIMÁLNOU MIEROU RIZIKA A VYSOKOU RENTOU JE PODNIKANIE SO ZDRAVÍM

Spravodlivý model prerozdeľovania verejných statkov v zdravotníctve, by mal byt založený na boomerangovom princípe. Prostriedky by sa mali vracať tam odkiaľ pramenia. Z uvedeného logicky vyplýva, že prostriedky z verejného zdravotného poistenia by sa mali chronologicky v prvom rade vracať k poistencom-pacientom, potom zamestnancom a nakoniec v primeranej miere zostávať u zdravotných poisťovní, poskytovateľov a organizátorov zdravotnej starostlivosti. Prečo to zdôrazňujem? Zdá sa, že celý dnešný systém aj vďaka medzerám v zákonoch je postavený na zvrhlých základoch, ktoré uprednostňujú zdravotné spoločnosti pred občanmi a zamestnancami, teda tými čo hodnoty vytvárajú.

Na prvý pohľad je jasné, že zdravotnícki zamestnanci tohto nevýrobného sektora produkujú prácu, hodnoty a nie jedine podnikatelia, ktorí na tomto systéme neprimerane profitujú. Poďme sa teda pozrieť na najviac zraniteľných v tomto prostredí. Záchranári ako podriadení zamestnanci u poskytovateľov záchraniek. V roku 2014 prebehla zmena poskytovateľa Pozemnej záchrannej zdravotnej služby (PZZS) v Prievidzkom regióne, ktorá vyvolala po krátkom čase verejné pobúrenie záchranárov s ich platovým ohodnotením a naznačila ako vnímajú víťaza, nového zamestnávateľa. Práca zdravotníckeho záchranára je medicínskym oborom – poslaním s vysoko humánnym akcentom, ale aj ekonomická činnosť pre zamestnanca, ktorá by mala zabezpečiť jemu a jeho rodinne dôstojnú životnú
úroveň. Záchranári po prvej výplate tu v regióne rýchlo pochopili, ako si najväčší poskytovateľ vysvetľuje sociálnu spravodlivosť a spravodlivú redistribúciu zdrojov vo vnútri tohto podniku. V období, keď sa vo vláde predkladali návrhy na zvýšenie minimálnej mzdy, nakoľko sme boli jedinou krajinou v EU, kde jej minimálna mzda bola pod hranicou chudoby stanovená Eurostatom, hrubý plat zamestnanca záchrannej zdravotnej služby (živiteľa rodiny) u spoločnosti jedného z poskytovateľov začínal tesne nad hranicou 400€. To spustilo u zamestnancov protestnú morálku, kde podľa môjho názoru oprávnene žiadali zvýšiť mzdu. Tým pádom by sa ale znížil pomer medzi produkciou firmy a mzdami, čo sa logicky stretlo s nepochopením vedenia firmy. Súkromne záujmy sa presadili nad kolektívnymi záujmami a vyše polovica zdravotníckych záchranárov s dlhodobou praxou odchádza od záchranky. V tomto momente bezbrannosti spadalo odmeňovanie zamestnancov záchrannej zdravotnej služby pod dikciu Zákonníka práce 210/2003 Z.z. (spolupracoval na ňom pán
Zajac) a ten bol oproti predošlému Zákonu 313/2001 Z.z. o verejnej službe výrazne liberalizovanejší v oblasti pracovného práva a bol oveľa ústretovejší k zamestnávateľom než voči zamestnancom a v značnej miere oslaboval ochrannú funkciu pracovného práva. Výsledkom týchto zmien bolo až vulgárne znižovanie platov zamestnancom v zdravotníctve. Neskôr trvale protesty sestier a pôrodných asistentiek vytvorili tlak na zákonodarcov a tí prijali zmeny v odmeňovaní v roku 2015, čo bol krok správnym smerom. Nikto nechce brániť záujmu podnikateľov v zdravotníctve zarábať peniaze, túto fantáziu osobne nezdieľam, ale nezdieľam ani predstavu, aby sa zo zamestnancov v zdravotníctve stali chudobní zamestnanci, ktorí si musia kumulovať pracovné  úväzky, aby si zabezpečili ako takú životnú úroveň.


Ľubomír Jánošík, slovenský zdravotník

Zdieľaj tento článok:

Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne

One thought on “Ľubomír Jánošík: Zisk v zdravotníctve srdcom nepochopíš

  • 17. februára 2018 at 17:21
    Permalink

    Namiesto špiritizovania o obmedzení zisku zdravotných poisťovní a jeho „rozpore s ústavou“ (božemôj, ústavní sudcovia, kam na to chodíte?) je tu jedine možné a jednoduché riešenie: zrušenie súkromných zdravotných poisťovní a možno aj tej štátnej. Komu by tento zbytočný medzičlánok medzi lekárom a pacientom chýbal?

    Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *