Lucia Hubinská a Tomáš Klimek o tom, že politika je všade a každý je politický

POLITIKA JE VŠADE, KAŽDÝ JE POLITICKÝ

Vidím veľa ľudí – priateľov, rodinu, známych –, ktorí úplne rezignovali na politiku. Tvrdia, že nemajú žiadne politické názory, hovoria, že politiku nesledujú, nechcú sa o nej rozprávať, alebo neveria, že sa tým niečo zmení. Takýto prístup ma vždy znepokojuje.

Dovoľte mi teda povedať vám pár vecí na túto tému: Po prvé, každá ľudská bytosť je neodmysliteľne politická. Byť politický neznamená, že sa musíte spájať s konkrétnou stranou alebo ideológiou. Znamená to mať víziu toho, aký chcete, aby bol svet. A hlboko vo vnútri máme všetci túto víziu. Všetci máme predstavy o tom, ako by veci mali byť alebo aspoň ako by sme ich uprednostňovali. Takže, nikdy sa neoznačujte za apolitického.

Po druhé, keď odmietate politiku a myslíte si, že je to problém niekoho iného, ​​stávate sa presne tým subjektom, akým vás chce mať neoliberálny establišment. Tomu sa darí v spoločnosti plnej rezignovaných, apatických jedincov, ktorým chýbajú názory, energia, nadšenie a vôľa uskutočniť zmenu. Jediné, na čo títo jedinci dokážu myslieť je práca a konzum. Táto rezignácia mu hrá perfektne do karát.

Po tretie, bohatí tohto sveta držia peniaze a majetky pevne vo svojich rukách; my s nimi nemôžeme súťažiť na tomto bojisku. (Schémy na to ako rýchlo zbohatnúť, ako si vybudovať “pasívny” príjem, ako je obchodovanie s kryptomenami alebo podobné snahy sú irelevantné, nefungujú a nikde nás nedostanú.) Naša sila, naša skutočná sila spočíva v našich číslach. Našou jedinou šancou ako dosiahnuť zmenu je teda mobilizovať sa a byť politickí.

Áno, sklamem vás, byť politický nie je zábava, politika je riešenie problémov, je to neustály boj; ale je to nutnosť. Aj nemecký filozof Arthur Schopenhauer mal jasno v tom, že život nie je o zábave keď povedal: „Neviem, prečo sme tu, ale som si celkom istý, že to nie je preto, aby sme si užili”. Musíme si uvedomiť, že angažovanie sa v politike je najlepší spôsob, ako môžeme chrániť svoje záujmy – ako jednotlivcov, rodín a komunít. Toto je presvedčenie, ktoré hlboko a úprimne zastávam.

Chápem, že veľa ľudí má finančné alebo iné problémy, čo môže ubrať energiu potrebnú na politickú angažovanosť. Ak naozaj nemáte čo dať, je to pochopiteľné. Ale ak vám však zostala čo i len iskra energie, musíte sa zapojiť, pretože sme pod útokom. Naše domovy, naša životná úroveň, naše pracovné podmienky, naša budúcnosť – to všetko je v ohrození.

Jediný spôsob, ako zatlačiť späť, brániť to, čo je nám drahé, je byť politický. Nejde o veľké gestá alebo radikálne činy; je to o každodenných rozhodnutiach a rozhovoroch. Je to o uznaní toho, že každé rozhodnutie, ktoré urobíme, každý rozhovor, ktorý vedieme, a každá akcia, ktorú podnikneme, môže prispieť k väčšiemu kolektívnemu úsiliu sformovať svet na miesto, ktoré odráža naše spoločné hodnoty a túžby.

Nečinnosť nie je neutralita; je to súhlas so status quo. A ak je status quo nespravodlivé a tyranské, potom naša nečinnosť tieto podmienky udržiava.

Takže vás vyzývam, aby ste získali späť svoje politické vedomie. Zapájajte sa do diskusií, do protestov, akcií, buďte informovaní a nechajte počuť svoj hlas. Pochopte, že na vašej účasti záleží. Je to kumulatívny účinok nespočetných individuálnych akcií, ktoré poháňajú skutočnú zmenu. Vo svete, kde sa zdá, že šance sú proti nám, je naša kolektívna politická angažovanosť našou najväčšou zbraňou.

Ani na Slovensku veci o pár rokov už nemusia byť vôbec také isté ako sú teraz. Staré politické kádre tu nebudú večne a príde šanca na niečo nové a lepšie. Musíme byť však aktívni v definovaní toho, aké chceme aby to bolo, a hlavne, ako to bude to najlepšie pre ľudí a pre planétu. Aktuálna ponuka na povrchu je neuspokojivá. Treba načrieť hlbšie, možno tam sa rodí nové Slovensko, len ho treba spoločne vytiahnuť na svetlo.

Reaguje aj redaktor DAV DVA Tomáš Klimek:

Ešte k tomu systému že nás, v tej apatii a rezignácii, má presne tam kde nás chce mať.. je to presne tak  iba dodám, že v poslednej dobe akoby cítim veľký politický revival ľudí, ktorí sa nikdy (alebo dlho) o politiku nezaujímali. Myslel som si, že nemať žiadny názor je občas lepšie než mať zlý názor.. Dnes si to už tak úplne nemyslím.. Tento (nepoviem apolitický – to by znamenalo že má vnútorné presvedčenie, ale toto je skôr vnútené) depolitizujúci, a zároveň depolitizovaný subjekt (nie som kým som kvôli mojim názorom a politickým činom, ale utváram sa iba skrze individuálny sebarozvoj, kariérny rast a „investície“ do seba v akomsi politickom vákuu) premieta toto svoje presvedčenie na spoločnosť a dospieva k záveru, že politika je vecou čírej odbornosti, nie názoru. To ho jednak vedie k bezproblémovému tolerovaniu cenzúry a jednak k neustálemu odvolávaniu sa na vyššiu („odbornú“) autoritu. Preto sa napríklad s voličmi PS či SAS nedá rozprávať, lebo veľká časť z nich sleduje politiku od predvčera a nonstop sa odvolávajú na odbornosť a pomáhajú si „autoritami“ – či je to WHO (v lepšom prípade), Globsec, INESS alebo EÚ…

---