V deň výročia Slovenského národného povstania posielam pozdrav domov zo Singapuru – z krajiny, ktorá ukazuje, že aj malé štáty dokážu zohrávať veľkú úlohu vo svete. Už zajtra odlietam do Juhoafrickej republiky, kde sa v Pretórii začína letná škola BRICS pre mladých. Slovensko je síce formálne zakotvené v štruktúrach EÚ a NATO, no naše dejinné skúsenosti nás spájajú skôr s krajinami globálneho Juhu než s centrami moci.
Ako malá krajina na okraji európskeho „jadra“ vieme, čo znamená byť vystavený logike podriadenosti. Aj preto by sme mali byť prirodzenými partnermi pri budovaní spravodlivejšieho sveta, založeného na rovnosti a spolupráci namiesto hierarchie a závislosti.
Odkaz SNP by sme nemali redukovať len na vojnu či ozbrojený odpor. Jeho podstatou bolo zomknutie slovenského ľudu – odhodlanie a organizovanosť, vďaka ktorým bolo možné vzdorovať silnejšiemu nepriateľovi. To je lekcia, ktorú dnes naliehavo potrebujeme. Lebo jednota je niečo, čo Slovensku citeľne chýba. Namiesto nej sme svedkami rozhádanej spoločnosti, ktorá sa drobí na tábory, neschopné hľadať spoločný cieľ. A to je jedna z najväčších tragédií našej doby. Stačí sa pozrieť na Singapur, ktorý tento rok oslavuje 60 rokov nezávislosti. Aj napriek svojej etnickej a náboženskej rozmanitosti dokázal postaviť jednotu ako základný pilier národného smerovania. Práve vďaka tomu sa z malej krajiny stal rešpektovaný hráč na svetovej scéne. Slovensko dnes túto skúsenosť nemá – ale mohlo by ju mať, ak by sme sa prestali utápať v malicherných konfliktoch a znovu sa dokázali zomknúť.
Odkaz SNP je pre mňa jasný: sila národa nestojí na veľkosti jeho územia, ale na schopnosti spolupracovať. Ak to dokážeme, nemusíme sa zmieriť s úlohou periférie. Ak to nedokážeme, zostaneme len rozdelenou krajinou, ktorej osud určujú iní.
Slovensko je viac spojené s krajinami globálneho juhu????historický a geopolitický nonsens. História Slovenska je úplne iná ako krajín postkoloniálnej Afriky,latinskej Ameriky či Ázie.