Ľud sa nažral a rozpočet zostal celý

O myšlienke participácie

Ako obyvateľovi mestskej časti Bratislava – Nové Mesto sa mi, tak ako všetkým ostatným Novomešťanom, naskytla možnosť spolupodieľať sa na príprave rozpočtu našej mestskej časti pre rok 2018. Ide o projekt tzv. participatívneho rozpočtu, kde obyvatelia (už po niekoľký krát) majú možnosť svojím hlasovaním ovplyvniť, ktoré projekty (nad rámec povinností mesta) budú prednostne (a ktoré vôbec) financované z rozpočtu Nového Mesta.

Ide o myšlienku, ktorú treba hodnotiť jednoznačne kladne, nakoľko dáva všetkým Novomešťanom do rúk nástroj priamej demokracie, aby mohli rozhodnúť o veciach, ktoré sa ich bezprostredne týkajú a ktorým teda i dokážu jednoznačne porozumieť a hlasovať o nich.

Snaha autoritárskych politikov a elít o depolitizáciu každej spoločenskej situácie – hlavne skrze expertizáciu verejných problémov – sa v tomto prípade míja účinkom a ukazuje sa v praxi ako od základu mylná. Nie, človek nie je hlúpy a na rozhodovanie nemajú byť len odborníci (volení, ba dokonca nevolení). Chápem, že jednotlivec, či už z dôvodu nedostatočného vzdelania alebo len ignorantstva často zlyháva – napríklad pri vyhodnocovaní dôsledkov geopolitickej situácie či rizík vyplývajúcich z ekologických dopadov nášho správania pre tretí svet. Ale je to azda dôvod zbaviť ho rozhodovacích práv obecne?

Odpoveď (minimálne tá marxistická) na tieto ľudské zlyhania, resp. vôbec na otázku možnosti či nemožnosti (priamo)demokratickej politiky by zrejme nemala spočívať iba v „osvete“ a nekonečnom vysvetľovaní a poúčaní ľudí (príklad: ľudia sa nezaujímajú o eurovoľby – teda vysvetľujme im doblba kompetencie Európskeho parlamentu), ale v ich konkrétnych záujmoch.

Tzn. že čím je položená otázka konkrétnejšia a bezprostredne sa dotýkajúca záujmov obyvateľov mesta, tým väčší počet z nich na ňu dokáže odpovedať. A naopak, čím je tomuto záujmu vzdialenejšia, tým viac sa javí nevyhnutnou deľba práce a špecializácia.

Čím viac miest a obcí sa rozhodne realizovať projekt participácie občanov, tým skôr sa preukáže ich schopnosť činiť kompetentné rozhodnutia…

Participatívny rozpočet v Novom Meste

Na druhú stranu, bez ohľadu na kvalitu myšlienky participácie, súčasné nastavenie projektu, podľa toho čo som mal možnosť vidieť, zrejme iba ťažko preukáže čokoľvek – snáď okrem zbytočnej byrokracie a tvorby priestoru pre novú korupciu.

Navyše, nakoľko výsledky nie sú dosť zjavné, resp. ich uskutočnenie trvá pridlho a informácie o nich nie sú prakticky vôbec dohľadateľné, ľudia pomaly strácajú nadšenie, čo sa prejavuje klesajúcou účasťou na hlasovaní.

Ani samo hlasovanie nie je úplne „s kostolným poriadkom“, keďže je možné hlasovať fyzicky – v papierovej podobe, taktiež online a dochádza údajne i k prípadom, keď ľudia hlasujú viackrát alebo sa hlasovania zúčastnia občania, ktorí nie sú obyvateľmi Nového Mesta. Navyše, ak má hlasovanie koordinátorov jednotlivých projektov vyššiu váhu než hlasy bežných občanov, iba s ťažkosťami už možno vôbec hovoriť o participácii alebo demokracii, keďže silu hlasu určujú „zásluhy“.

Sofiina voľba

Toto všetko však možno považovať za „technické detaily“, ktoré je potrebné doladiť a správne skoordinovať, aby sa zabezpečila funkčnosť celého projektu.

Horšie už je to so samotným obsahom hlasovania.

Program OSN pre ľudské sídla (UN – Habitat) definuje participatívny rozpočet ako:

Na webovej stránke https://pr.banm.sk/ sa uvádza, že za minulé roky to bolo každoročne 240 000 € a 250 000 €, avšak nenechajme sa mýliť – vyše dvesto tisíc každoročne zhltnú zadania celomestského významu – teda vysokorozpočtové projekty, o ktorých sa síce formálne hlasuje, ale tak či onak musí dôjsť k ich realizácii mestom, nakoľko to si nemôže dovoliť nechať úplne spustnúť verejné priestory a musí opravovať chodníky a starať sa o zeleň… Občan tak iba dostáva možnosť vybrať si priority, čo v zásade ešte zhoršuje jeho postavenie, nakoľko predmetné projekty sú tak urgentné, že by ich bolo treba uskutočniť všetky naraz – čoho by sa nahnevaný občan mohol nedajbože domáhať protestami – takto sa úrad bude môcť vyhovoriť: vy občania ste rozhodli, stromy sa sadiť nebudú! Pričom však občan v tejto „sofiinej voľbe“ prosto iba nemohol zakrúžkovať všetky možnosti…

Reálna suma vyčlenená pre participatívny rozpočet (teda v prvom rade pre občianske projekty) predstavuje 59 490 €,(1) čo mi pri bežnom rozpočte vyše 18 miliónov Eur (pri bežných výdavkoch vyše 17 miliónov) príde ako výsmech občanom priamo do ksichtu…

Naozaj poskytnutá čiastka bude ešte nižšia. Keby sa i realizovala väčšina z predložených občianskych projektov, vyjde to mestskú časť tak na 40 tisíc.

Sme len klienti mesta?

V prvom odstavci som písal o tom, ako sa establišment snaží veci verejné podriadiť expertnému vedeniu (mesta, poslancov, architektov, developerov atď. namiesto občanov) a myšlienka participácie občanov túto ich snahu nabúrava. Keď si však bližšie pozerám participatívny rozpočet Nového Mesta, vidím v ňom žiaľ opäť len to expertné – akoby sa vzťah „mesto – občan“ zmenil na „odborník – klient“. Hľadím na hlasovací lístok, ale vidím iba výber služby od operátora či cenník zákrokov v súkromnej zubnej ambulancii…

Tým sa dostávam asi k najpodstatnejšej otázke: kam zmizlo tých 300 projektov, resp. návrhov, ktoré údajne vzišli od mája na verejných stretnutiach, ako uvádza mestská časť? Prečo hlasovací lístok obsahuje len 44 i to v drvivej väčšine už vopred jasne stanovené ciele, ktoré je nevyhnutné tak či onak realizovať, bez ohľadu na moje hlasovanie? Reálnych občianskych projektov je tam len vyše desiatky.

Kto rozhodol o všetkých tých projektoch, resp. ich zamietol? Úradník, od stola? Tých 15 ľudí, čo sa zišlo na akejsi „verejnej“ prezentácii, o ktorej sme neboli vôbec informovaní? Alebo inak povedané, koľko finančných prostriedkov z participatívneho rozpočtu končí na účte toho, kto priklepol tých 11 projektov, ktoré sa dostali na hlasovacie lístky?

Mala sa predsa uskutočniť verejná diskusia s prejednaním všetkých 300 návrhov s odbornou oponentúrou, pričom možno polovica alebo aspoň tretina z nich mohla byť dnes na hlasovacích lístkoch. Úplné nezmysly by sa odfiltrovali, nedotiahnuté projekty (ale s dobrou myšlienkou) by sa doplnili v súčinnosti s miestnym úradom.

Ďalším problémom je výber pri hlasovaní. Z občianskych projektov (ktoré jediné považujem za zmysluplné v rámci participatívneho rozpočtu) môžete označiť 8 z 11 projektov, teda prakticky všetky… Aký to má zmysel? To potom nemusím hlasovať, lebo už tak je o nich v zásade rozhodnuté.

Kde, kto a kedy o nich rozhodol, keď rozhodovať máme my občania, zostáva zatiaľ záhadou…

(1) Rozpočet BANM 2017 – 2019 dostupný na: http://www.banm.sk/data/files/11014_schvaleny-rozpocet-na-roky-2017-2019.pdf

Obrázok: http://www.banm.sk