Lukáš Vávra poslal svoju poéziu pre DAV DVA

Zdieľaj článok:
Prepošlite článok emailom

Svoju poéziu nám do DAV DVA poslal aj Lukáš Vávra, s ktorým sme pred nedávnom robili rozhovor pre DAV DVA: MOJE VZORY SÚ VÁLEK, CLEMENTIS A NOVOMESKÝ (rozhovor s rozvojovým pracovníkom pre mládež u splnomocnenca vlády SR A. Dašku pre rómsku menšinu

Buď

Buď taká, akú si ťa predstavujem.
Keď autá pretínajú žily nočných autostrád
vtedy sa ťa učím celú spamäti. 
Buď taká, aby som sa nemusel báť
ísť večerným dychom s trochou soli
v očiach. 

Buď tvárou gotiky. V jamkách maj povýšenie
črty zapustené s v perspektíve.
Buď môj kríž pribitý slovom.
Buď moje curriculum vitae
nech viem, kto som keď som pri tebe.

Buď mojím osobným bohom.
V tebe ale nový človek
vstal na tretej posteli. 

Človek má svoj vek
a ľahko sa mení.  Šiel som k tebe,
 aj keď nik ma nevolá.

Si doma? Odišla si, či vyčkávaš v tieni.
Viseli sme iba na vlásku. 
Pršia kvapky olova.
Vymenila si ma za lásku?  (z obrázku)

Ja budem tým,
čím si 
ty nebola.

Evanjelium podľa seba

(1)

Je čas vypúšťania starej krvi.
V mene Boha?  Za to sa prelialo príliš
Vo svojom mene. 
Vieš, ako to býva. Poslední budú prví.
Kedy? Keď ty spíš poslední
pracujú pre prvých.

Keď ty ležíš, ja som sa stratil ako 
13 ročný Ježiš. 
Ale nenašiel som tvoj chrám.
Bol som sám
a každý sa ma pýtal
 na ohne Lidíc,
popoly Osvienčimu,
piskot Sarajeva.

Nevedel som odpoveď.
Bol som ticho
a cítil som sťahovanie zvierat
do človeka.  

Snažil som sa dať Cisárovi
čo bolo moje.

Sebe som nedal nič
a čakal som na nedeľu. 

V nedeľu sa odpočíva,
v nedeľu sa nekradne,
v nedeľu sa nezabíja.
Ešte šesť nedelí.
Kde sa len podeli? 

Nedeľa je podpultový tovar
viac nedelí by zničilo kapitál.

(2)

Istý muž zbadal brvno v cudzom oku.
Vytiahol ho, v mene božom.
Nožom.
Bol to dobrý katolík. Nevynechal sviatosť.
Bil ženu za účelom dobrej výchovy 
a trocha pil.

Poviem vám príhodu.
Je to veľmi vtipná príhoda
Pršalo a pralo
Kvapky boli ako olovo.
Ten istý muž, spitý na Ježiška 
chcel skúsiť šprint riekou.

V takom počasí?
Ráno ho našli modrého, bez známok života.
Pitva nepotvrdila cudzie zavinenie.
Odišiel v mene božom. 

(3)

Človek?  Čo chce, to dokáže.
Zakázali mu súťaže ale
 neodnaučili vyhrávať. 

Učí sa  mať. Žil v stave beztiaže.
Kto mu zakáže urobiť skok pre seba
a ľudstvu krok. 

Dajte mu pevný bod. Verte mu.
On má v sebe dilemu, aj keď si to neprizná
jeho cesty je tŕnistá.

Aj keď stúpi vedľa. Ak ho aj morí strach.
Nech. Ach. Nechajte ho, prosím.
Je ešte malý.

Zabaľte ho do zástavy. Nech pozerá sa 
na svet z výšky.
Ako z knižky  líči si svoj smer.
Nech sa pohne z miesta. Kam?
Ktoviekam. Svet ničí je, teda jeho.
Nech súkromné je iba telo.
a všetko medzi nami.

Čo má, to nech delí.
Rozdiely nechajme 
na známky a iniciály za menom.

Vek človeka je príliš krátky
a všetko čo drží ho bremenom. 

Tak, nech je drzí.
Nech modlí sa, ak chce.
Nech ho mrzí iba;
život o vlások,
život bez lások,
život ako obrázok. 

Nie svätý.
Nie stroj.
Nechajte mu iba nepokoj
a pošlite preč. On vie,
kto je v kom.
Nech je Človekom.

Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne




Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *