Pomníkom sami sebe
pre mnohých cesta ciest
a hoc svojsky čas plynie
vždy spurnosť hrdých čiel
bez strachu stôp vznešene
pre potomstvo vzdialené
„Víťaz!“ zvolá súd dôb
či možbyť krajší hrob?
my nikdy nezomrieme
pokiaľ len jeden brat
v nás nájde pochopenie
v úsvite lepších čias
horlením za slobodu
lýrou ľudskému rodu
splatíme vyššiu daň
keď vyschne táto pláň
viesť dušu k vyšším dráham
pre spravodlivý svet
rizikom daným v pravdách
sme pripravení niesť
pokiaľ však obraz skazy
pred ktorým sa červ plazí
by utíšil nám hruď
potom nás doba súď!
Foto: Andrea Mancini, CC