Politológ a filozof Ľuboš Blaha analyzuje osobnosť Ernesta Che Guevaru z pohľadu ľavicového intelektuála. V knihe s príznačným názvom Che sa popri historických a biografických faktoch spojených s touto osobnosťou zaoberá aj Guevarovou filozofiou, ktorú charakterizuje ako racionalizáciu a systematizáciu jeho života, skúseností, vnútorných prerodov a partizánskych zážitkov.
Che, vlastným menom Ernesto Guevara de la Serna sa narodil v argentínskom Rosariu (1928). Do dejín vstúpil ako jeden z vodcov kubánskej revolúcie. Pripojil sa k Hnutiu 26. júla, ktoré viedol Fidel Castro. Zapojil sa do partizánskej vojny. Táto revolučná skupina v roku 1959 zvrhla diktátora Fulgencia Batistu a následne sa chopila moci na Kube. Guevara neskôr zastával funkciu prezidenta národnej banky a bol aj ministrom priemyslu.
Predložená publikácia je rozdelená do štyroch kapitol, v ktorých Blaha analyzuje rozhodnutia a myslenie Ernesta Guevarua, ako aj ich vplyvom na socialistickú teóriu a politickú prax. Na pozadí dobových reálií opisuje faktory a príčiny, ktoré viedli k radikalizácii Guevarových postojov. Osvetľuje, ako sa z mladého medika, ktorý pochádzal zo strednej vrstvy, získal dobré vzdelanie a mal záľubu v cestovaní, postupne stáva odporca imperializmu a kapitalizmu.
Negatívne vnímal chudobu v štátoch Latinskej Ameriky, ktorú spájal s ich geopolitickým postavením. Z teoretickej perspektívy ovplyvňovali jeho myslenie osobnosti ako Karol Marx, José Martí, José Carlos Mariátegui, ale aj Vladimír Iľjič Lenin, či Mao Ce – tung. Che bol zástancom radikálno-utopického rovnostárskeho modelu. Argentínčanov marxizmus však nebol strnulý a dogmatický.
Svojim príklonom k slobode, idealizmu, romantizmu a voluntarizmu si získal sympatie aj v ľavicových kruhoch na Západe. Ako uvádza autor knihy: „V mnohom má bližšie k utopickým komunistom 19. storočia než k tzv. vedeckému komunizmu, ktorý bol typický pre sovietsky tábor v povojnovom období 20. storočia.“ (str. 196) Guevarovu osobnosť a dielo spája s romantickou ľavicou, ktorú vymedzuje voči technokratickému marxizmu.
Udalosti na Kube v 50. rokoch 20. storočia, s ktorými bol Che Guevara bezprostredne spojený, istým spôsobom prehodnocovali Marxom definované podmienky na revolúciu. K. Marx predpokladal, že sociálna revolúcia sa uskutoční v najvyspelejších kapitalistických štátoch, pretože nemôže začať skôr, ako starý výrobný spôsob nevyčerpá všetky možnosti na odstránenie vlastných protirečení. Zásadnú úlohu v tomto procese pripisoval proletariátu.
Jednou z téz Guevarovej teórie faco bolo, že revolúcie vznikajú na vidieku a nie v mestách. Podľa tejto teórie je možné povstanie proti utláčateľskému tyranskému systému rozpútať prostredníctvom malej skupiny revolucionárov (v horách), ktorí vytvoria akési revolučné ohnisko. Nie je pritom potrebné čakať na vhodné materiálne podmienky pre socialistickú revolúciu, keďže povstalecké centrum ich môže vyvolať.
Aj keď faco patrí k najznámejším Guevarovým teóriám, podľa Blahu je najvzácnejším príspevkom Argentínčanovej filozofie jeho koncepcia nového človeka. Jej základom je nová morálka založená na obrate – odvrátení sa od materiálnych aspektov ľudského života (peňazí, majetku, hmotnej spotreby) k duchovným hodnotám (vzdelaniu, umeniu, kultúre, kvalitnému životnému prostrediu).
Ďalšou črtou Guevarovej filozofie bola obrana národnej suverenity v politickom aj ekonomickom zmysle. Národno-oslobodzovací zápas sa premietol i do jeho tézy o vytvorení „dvoch, troch, mnohých Vietnamov“, ktorá bola vyhranenou podobou radikálneho odporu voči imperializmu, no videl v nej cestu, ako odmietnuť (nielen v prípade latinsko-amerického prostredia) americkú hegemóniu.
V knižnom texte sú v základných kontúrach opísané boje, do ktorých sa Guevara zapojil i jeho kariéra hlavného ekonóma kubánskeho režimu v porevolučnom období. Jeho odchod z politiky a opätovný príklon k revolúcii. Ideály, ktorým veril, sa snažil presadiť nielen na Kube, ale prostredníctvom guerillového boja i za jej hranicami. Jeho misia sa napokon skončila tragicky, keďže bol zajatý bolívijskou armádou a následne popravený (1967).
Guevarov život sa prelína s jeho sociálnou a politickou filozofiou. Keďže sa navzájom podmieňujú, Che Guevarove postoje a činy možno pochopiť len prostredníctvom komplexného poznania tejto osobnosti. V danom kontexte Blaha jednoznačne odmieta názor alebo pohľad na Guevaru ako vraha, keďže takáto interpretácia prehliada dôvody a motivácie, ktoré ho viedli k otvorenému boju.
Koloniálne postavenie mnohých krajín (a nielen v Latinskej Amerike), ktoré Spojené štáty americké považovali za sféru svojho vplyvu, vyvolávalo zo strany jej národov odpor. Osobitne, ak sa opierali o miestnych diktátorov, ktorí boli s USA ochotní spolupracovať (podriadiť sa ich záujmom), prípadne ak Spojené štáty priamo alebo nepriamo, nezriedka s použitím brachiálnej sily zasahovali do ich vnútorného diania.
Kniha sa zaoberá viacerým aspektami Guevarovho života a verejného angažovania. Z ich spracovania je zrejmé, že Ľ. Blaha bol do určitej miery pozitívne zaujatý voči tejto osobnosti, čo na druhej strane prispieva k čitateľnosti vedeckého textu. Autor uskutočnil pomerne veľké množstvo bádateľskej práce a jeho aktuálna publikácia zásadným spôsobom prispieva k poznaniu života a diela jednej z ikonických postáv ľavicového hnutia aj na Slovensku.
Marián Klenko, vyšlo aj na INLIBRI
Knihu si môžete objednať aj na našom kníhkupectve: Che – INLIBRI
