H.G. WELLS: Moderná utópia, Bratislava: Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2023, Preklad: Marián Gazdík
Literárna teória charakterizuje anglického spisovateľa Herberta Georgea Wellsa (1866 – 1946) ako jedného zo zakladateľov science fiction. Viaceré prvky tohto žánru uplatnil aj v knižnom diele Moderná utópia. Tematicky však zapadá medzi práce, ktoré možno označiť ako sociálno-vedecké utópie. Predložená publikácia je čiastočne románom a sčasti filozofickou esejou.
Wellsova predstava utopickej spoločnosti je situovaná na planéte, ktorá je identickou kópiou Zeme. Rovnako duplicitné bolo aj obyvateľstvo, ktoré však disponuje odlišnými znalosťami, technickými prostriedkami a tradíciami. Každý človek mal na tejto alter-planéte svoju dokonalejšiu (lepšiu) kópiu. Autor svoju víziu utopickej spoločnosti zakladal na dynamickom vývoji – pokroku.
Dej rozpráva „Majiteľ hlasu“, ktorého sprevádza postava „botanika“. Dobrodružstvá týchto dvoch postáv sú zachytené v jedenástich kapitolách. Postupne zisťujú, ako je organizovaná utopická spoločnosť. Autor ju nesituuje na ostrove, ani netvorí menšiu aglomeráciu mestského typu tak, ako ju zvykli opisovať tvorcovia rôznych utopických konceptov. Wells svoju predstavu o utopickej spoločnosti projektuje na globálnej úrovni.
Koncipuje Svetový štát, v ktorom vymedzuje pôsobnosť centrálnej vlády a samosprávnych orgánov. Wells obhajuje právo na súkromné vlastníctvo, nie však právo na neobmedzené bohatstvo. V predloženej publikácii uvádza, že: „…nech už v Utópii existujú akékoľvek typy vlastníctva, všetky prírodné zdroje energie a naozaj všetky prírodné produkty, uhlie, vodná energia a podobne, budú neodňateľne zverené orgánom miestnej správy.“ (str. 89)
Wellsova utopická spoločnosť je zaujímavá tým, že menové jednotky zakladá na jednotkách energie. Podľa jeho konceptu mala samospráva (z dostupných prírodných zdrojov) získavať energiu, ktorá bola následne predmetom distribúcie. Štát vlastnil všetku pôdu, ale z hospodárskeho hľadiska bol postavený na súkromníkoch. Autor vo svojom utopickom koncepte zároveň opisuje (zdôvodňuje) hierarchické usporiadanie spoločnosti.
Vládnucou triedou v Utópii boli samurajovia. Malo ísť o asketické osobnosti, začlenené do administratívy štátu, ktoré nezneužijú svoju moc. Členstvo v ráde samurajov nebolo dedičné, ale podmienené schopnosťami a dodržiavaním pravidiel. Organizácia samurajov mala predstavovať posledný z (politických) experimentov, ktoré sa datovali od prvopočiatkov filozofického štátnického umenia v Grécku, pričom išlo o spôsob, ako sa vysporiadať s politickými problémami a sociálnymi nepokojmi.
Autor opisuje široké spektrum vzťahov a inovácií. Miestami sa vyjadruje v náznakoch alebo polemikách, čo komplikuje reflexiu Wellsovho konceptu. Na druhej strane to otvára priestor pre nové interpretácie knižného textu. V práci, ktorú pôvodne napísal ešte v roku 1905, uplatňuje vizionársku predstavu o rovnakých právach mužov i žien. Obsahuje však i kontroverzné návrhy. Napríklad, reguláciu pôrodnosti v záujme trvalo udržateľného rozvoja.
Originálne vymedzuje štúdium ekonomických otázok: „…ako problémov v deľbe práce vzhľadom na sociálnu organizáciu, ktorej hlavné ciele sú ľudská reprodukcia a vzdelávanie v atmosfére osobnej slobody.“ (str. 94) S odstupom času však nevyznievajú všetky aspekty načrtnutej Utópie pozitívne. Jej súčasťou sú, napríklad, exilové ostrovy, určené pre spoločensky škodlivé živly. Do tejto kategórie patrili aj tí, ktorí uznávali zastaralé sociálne správanie alebo inštitúcie.
Wellsova fikcia je písaná v záverečných fázach takzvaného dlhého19. storočia. Táto epocha je ohraničené obdobím rokov 1789 – 1914, pre ktoré bolo príznačné smerovanie k moderne. Politické a spoločenské udalosti a zmeny, ktoré prebiehali vo svete boli už v tom čase prepojené a vzájomne závislé. A historické trendy, ku ktorým sa pristupovalo z regionálnej alebo národnej perspektívy, mali v skutočnosti širší (globálny) rozmer.
Autor prejavoval výraznú afinitu k racionalizmu a pozitivizmu. Na jednej strane predvídal viaceré trendy, ktorými sa uberá súčasný svet. Alebo opísal objavy, ktoré boli vynájdené dávno po napísaní knihy. Jeho utópia je však poznačená aj istými archaickými výrazovými prostriedkami a prekonanými prístupmi, pri ktorých neodhadol trajektóriu moderného myslenia.
Moderná utópia vychádza vo Vydavateľstve Spolku slovenských spisovateľov, ktoré už v minulosti prinieslo na slovenský knižný trh viacero významných utopických diel. Súčasťou predloženej publikácie je mimoriadne kvalifikovaný predhovor Lukáša Perného, ktorý je známy tým, že sa systematicky zaoberá dejinami utopických ideí.
Vydaním knihy v Slovenskom jazyku sa mierne znížil dlh, ktorý má naša prekladová literatúra voči svetovej klasike. Wells nepochybne sledoval kolektívny rozvoj ľudstva. Netreba však zabúdať na to, že cesta do pekla býva dláždená dobrými úmyslami. Zvlášť v dobe, ktorá sa musí vysporiadať s hrozbou nastupujúceho „kapitalizmu dohľadu“…
Marián Klenko
