Stalo sa, že 16. 12. 2019 u nás vyhlásili prvý rozsudok, ktorý mnohí prirovnávajú k politickým procesom z 50-tych rokov. Ide o Tibora Eliota Rostasa, šéfredaktora časopisu Zem a vek, ktorého súdili za článok Klin Židov medzi Slovanmi.
Aby Rostasa bolo možné odsúdiť, musel byť koncom roka 2018 náš Trestný zákon doplnený tzv. „náhubkovou novelou“, ktorá obmedzila rozsah dovtedajšej slobody slova o trestné činy, ktoré sa v skratke nazývali „extrémizmom“. Návrh predkladala Lucia Žitňanská a prešiel s širokou podporou koaličných poslancov. Zmien bolo niekoľko, no pre naše rozprávanie je dôležitý nasledujúci paragraf, ktorý sa vzťahoval aj na niektoré body obžaloby proti Rostasovi. (Ďalší text sa nebude sústreďovať na prípad Rostasa, nebude treba hľadať súvislosti.)
§ 424 Podnecovanie k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti
(1) Kto verejne podnecuje k násiliu alebo nenávisti voči skupine osôb alebo jednotlivcovi pre ich skutočnú alebo domnelú príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, etnickej skupine, pre ich skutočný alebo domnelý pôvod, farbu pleti, sexuálnu orientáciu, politické presvedčenie, náboženské vyznanie alebo preto, že sú bez vyznania, alebo verejne podnecuje k obmedzovaniu ich práv a slobôd, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.
Táto novela bola účinná len asi dva mesiace. Zvýraznil som v texte odseku (1) termín „politické presvedčenie“, lebo liberálnemu krídlu našej spoločnosti sa práve toto nepáčilo a okamžite napadli túto formuláciu na Ústavnom súde s odôvodnením, že je nejasné, čo to je a čo je vlastne zakázané. Podanie na Ústavný súd vypracoval tím pod vedením Daniela Lipšica, bývalého poslanca Matovičovej frakcie v Národnej rade. Tento krok zo strany liberálov je politicky pochopiteľný, lebo v ich dlhodobej agende sa silno akcentuje sloboda slova.
No účinnosťou tohto paragrafu začali byť trestné aj ich nenávistné prejavy voči voličom vládnych strán a kotlebovcov. Začalo byť trestné nadávať v médiách ľuďom, ktorí nezdieľajú liberálne postoje do fašistov. Začalo byť trestné verejne vyzývať na elimináciu určitej politickej strany z verejného života a verejne vyzývať médiá, aby nedávali určitým ľuďom a skupinám priestor. Veď presne to sa myslí pod formuláciou „verejne podnecuje k obmedzovaniu ich práv a slobôd“. A napríklad sa stala trestnou aj populárna stránka „zomri“, ktorá by bez nenávistných prejavov proti politickým oponentom úplne stratila svoju podstatu.
Ústavný súd veľmi promptne rozhodol, že výraz „politické presvedčenie“ nie je v súlade s ústavou SR a Národná rada musí tento výraz zo zákona vypustiť. Zo zdôvodnenia stojí za to citovať niektoré časti, ktoré sa týkajú explicitne tohto paragrafu:
„Zmyslom podmienky zákonnosti zásahu je zabrániť verejnej moci v arbitrárnom, prípadne diskriminačnom konaní a umožniť jednotlivcom, aby mali riadnu možnosť vedieť, čo je zakázané. Z uvedeného vyplýva požiadavka, aby zákony obmedzujúce základné práva a slobody boli prístupné a dostatočne presné a predvídateľné…“
„…navrhovatelia namietajú tú skutočnosť, že skupiny chránené pred nenávisťou boli rozšírené o osoby definované ich politickým presvedčením.“
Pri pojme „politické presvedčenie“ sa Ústavný súd prejavil ako príkladný demagóg. Celá novela a menovite aj citovaný odsek paragrafu, je totiž podľa zákonodarcov zameraný proti extrémistom – jednotlivcom aj skupinám. Ústavný súd však protiústavnosť zaradenia politického presvedčenia do znenia paragrafu zdôvodnil takto:
„…politické presvedčenie (jednotlivca) sa spravidla chráni pred štátom, resp. pred aktérmi spriaznenými s mocou, a to spravidla voči krajinám s autoritatívnym politickým usporiadaním. Ide teda o politické, resp. akékoľvek svetonázorové pozície, kde dochádza k štrukturálnemu napätiu medzi jednotlivcom a mocou. Z uvedeného vyplýva, že politické presvedčenie v klasickom zmysle je aktivované voči krajine, kde je sporné fungovanie demokratického a právneho štátu. Je tak na zákonodarcovi, aby zvážil, či je u nás potrebná takáto ochrana aj na vnútroštátnej úrovni.“
Všimli ste si to? Politické presvedčenie Ústavný súd vytrhol z kontextu a posudzoval ho úplne inak ako celý zvyšok vety – ako keby šlo výlučne o trestnú ochranu cudzincov, ktorí na Slovensku hľadajú azyl, pred nenávisťou zo strany ich domovského štátu.
Presne takto pracujú demagógovia. Pritom Lucia Žitňanská zaradenie politického presvedčenia (napríklad tu) zdôvodňovala takto: „ Demokracia je založená na pluralite názorov a v tomto kontexte aj politických presvedčení. Táto pluralita je vyjadrená aj v slobodnej súťaži politických síl a v práve každého jednotlivca sa politicky angažovať a vyjadrovať. Otáznym je posúdenie spoločenskej nevyhnutnosti poskytnúť tomuto právu ochranu aj prostriedkami trestného práva. Na to môžu byť, samozrejme, rôzne názory. Nemali by však byť dôvodom na odmietnutie alebo spochybňovanie novely ako celku. Lebo sloboda jednotlivca sa končí tam, kde sa začína sloboda iného. “
Ústavný súd teda musel presne vedieť, akú ochranu politického presvedčenia mali zákonodarcovia na mysli a nemusel pátrať po výskyte daného pojmu v iných zákonoch. O to viac, že Ústavný súd by mal hľadať súvislosti predovšetkým v Ústave a tam by v článku 12 ods. (2) našiel toto ustanovenie:
Základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.
Ústava Slovenskej Republiky, článok 12, ods. (2)
Za pozornosť stojí aj ďalší odstavec zo zdôvodnenia Ústavného súdu:
„Skutková podstata podnecovania prekonala najkomplikovanejší vývoj. Po novele z roku 2009 bolo na základe snahy o elimináciu kyberkriminality z jej „návetia“ odstránené kritérium verejnosti, pričom len z dôvodovej správy sa mohlo odvodiť, že zmyslom novely je vojsť do kyberpriestoru. Následne v roku 2016 boli diskriminačné dôvody rozšírené o sexuálnu orientáciu a politické presvedčenie, avšak s návratom kritéria verejnosti. Nie je jasné, čo má byť výsledkom novely, či sa vrátiť späť z kyberpriestoru, pre ktorý boli pôvodne rozšírené niektoré diskriminačné kritériá, alebo nie. Pre túto skutkovú podstatu platí všetko, čo bolo uvedené vo vzťahu k skutkovým podstatám § 421 a § 422 Trestného zákona. Preskúmavaná podstata jediná pozná aj kritérium násilia. Ústavný súd zvažoval ponechať kritérium politického presvedčenia, ale len vo vzťahu k podnecovaniu k násiliu, ale vzhľadom na výrokovú kultúru to nie je možné a pre trestné právo by to nebolo účelné.“
Ústavný súd teda rozhodol o tom, aby z § 424 bolo vypustený termín „politické presvedčenie“ a ponechal v ňom termín „sexuálna orientácia.“ Nenávistnými prejavmi napadnutí nositelia inej sexuálnej orientácie vlastne získali vyššiu ochranu ako napadnutí nositelia iného politického presvedčenia. Tu je aj ďalší groteskný prvok v tom, že Ústavný súd sa v predmetnom rozhodnutí zaoberal aj formuláciou „iná skupina osôb“ a tiež rozhodol o jej neústavnosti v Trestnom zákone s týmto odôvodnením: „…sloboda prejavu nemôže byť obmedzená tak neurčito a trestný čin nemôže byť formulovaný tak otvorene a štát musí mať riadny titul na zásahy do slobôd a občan musí mať jasne stanovené povinnosti.“
Čiže „sexuálna orientácia“ je podľa Ústavného súdu jasná a určitá charakteristika osobnosti? Ako tak sledujem spoločenské dianie, tak obsah tohto pojmu sa neustále vyvíja a získava nové obsahy. To, čo bolo ešte včera opovrhnutiahodné sa už zajtra môže stať „inou sexuálnou orientáciou“.
Záverom chcem povedať, že Ústavný súd nemá právo vykladať Ústavu a zákony svojvoľne, v rozpore s elementárnou logikou a modifikovať právne prostredie, na tvorbu ktorého má mandát Národná rada. Zvlášť preto, že voči jeho rozhodnutiam neexistuje opravný prostriedok. Práve preto dávam na zváženie vytvorenie takého opravného prostriedku – ústavného referenda.
Vynikajúci článok.
Orwell – 1984!
Už súdime ľudí za nepoužívanie „newspeaku“(politická korektnosť) a za „názorové resp.myšlienkové výtržníctvo“(Daňo) teda za „myšlienkové zločiny“.Bol to vizionár ten G.Orwell !V súvislosti s Rostasom ktorý bol odsúdený za exaktné citácie historických osobností, je zábavné sledovať prezidentku SR,ktorá vyznamenáva ľudí jedným z najvyšších vyznamenaní -Radom Ľudovíta Štúra.Toho istého Ľ.Štúra,za výroky ktorého bol Rostas odsúdený.
Za „blábol“považujem aj výrok „Sloboda jednotlivca končí tam,kde začína sloboda iného“ktorý použila L.Žitňanská na zdôvodnenie ňou navrhnutej novely.Tento výrok totiž zakladá predpoklad,že vždy bude niekto neslobodný.Prečítal som desiatky rôznych definícií slova „sloboda“od rôznych autorov,no ani jedna nezodpovedala významu tohoto slova.Všetky hovoria o viac alebo menej obmedzenej slobode a obmedzená sloboda je jednoducho nesloboda.Tak ako žena nemôže byť čiastočne gravidná,tak ani o človeku s obmedzenou slobodou nemôžeme tvrdiť,že je slobodný.Sloboda podobne ako šťastie,láska,nenávisť je len individuálny pocit človeka a preto je zvrátené,ak sa u nás ľudia trestajú len preto,lebo dávajú verejne najavo,že ich pocity sú odlišné od pocitov autorov tzv.“Európskych hodnôt“.
Súhlasím z názorom,že pán Tibor Elios Rostas bol súdený ako politickí väzni v 50 rokoch.Som dcérou politického väzňa .Pri 70. výročí som navštívila archív ,kde som chcela pozrieť rozsudok môjho otca . Bola zhrozená ,keď som prečítala výpoveď svedka , ktorý potvrdil,že môj otec nebol prítomný pri incidente ,ktorý mu pripísali.Dôkazom toho je nenávisť,ktorá vykonštruovala lož,pre ktorú môj otec bol obvinený a my ako deti sme museli 2 a pol roka byť bez živiteľa rodiny.Trest strávil v neľudských podmienkach v Jáchymove,odkiaľ sa vrátil s podlomeným zdravím.Najviac ma nahneval,keď som zistila,kto bol obhajcom.S poľutovaním musím súhlasiť,že dnes sa chcú dostavajú k moci potomkovia tých,ktorí robili súdili politických väzňov v roku 1949.Toto obdobie zostalo na periférii , a ani pán Ján Budaj politických väzňov v roku 1989 nepustil.Dnes nás to našlo !!!
Všetky tieto legislatívne svinstvá prijala vláda pod vedením Smeru. Autor článku to napísal a zhodnotil výborne. Treba si však uvedomiť jednu zásadnú vec.
Pokiaľ bude táto nepodarená a zákerná legislatíva existovať, budú takéto vyčerpávajúce polemiky a priestor pre široký výklad a aplikáciu s dôsledkom obrovskej právnej neistoty.
Žiadam zodpovedných zástupcov Smeru, aby sa jednoznačne vyjadrili, či chcú svoju fatálnu chybu napraviť a uvedené náhubkové ustanovenia Trestného zákona zrušiť. Aby sme vedeli, či ich vôbec voliť. Ak to zrušiť nechcú, nezaslúžia si ani jeden hlas.
Imrich, vystihol si podstatu: kto to zapríčinil s prečo ich stále dookola všetci vľavo chcú voliť…slepí a hluchí k realite. Ale pripomína mi to známu reč nemeckého spisovateľa, ktorého sa pokúsim parafrázovať na našu slovensku realitu takto:
„Keď v 1990 davy NENÁVIDELI komunistov…mlčali sme. Keď v 1990 vyhadzovali z podnikov a inštitúcií „staré štruktúry“…mlčali sme. Keď Havel hulákal, že „temné žilky slušovických…prorústají zemědělstvím“…mlčali sme. Keď sa vlámali do sídla Mečiara – zvedavo sme kukali…keď rozpredávali strategické slovenské podniky – len sme si to čítali v novinách…keď liberálni progesivisti začali zosmiešňovať národne cítiacich …ani sme sa ich nezastali… keď sfanatizovaná mládež Slušného Slovenska burcovala ulicami, radšej sme nevyšli z domu…keď chceli zakázať Kotlebovcov – dali sme si radšej na uši slúchatká…keď si prišli po Rostasa – báli sme si kúpiť verejne Zem a vek v stánku…tak, a teraz SÚ TU: stoja pred vašimi dverami a vy kričíte a prosíte o pomoc – ale už niet nikoho, kto by vám pomohol: všetci sú umlčaní…“
Mimochodom, idú voľby.
Vystihol si to Peter.
A len dodám, že „tvár zmeny“ v Smere, Pellegrini, to dorazí, keď sa spojí s Kiskom. Ten je pre neho prijateľný aj so svojimi škandálmi. Na rozdiel od bezúhonného Kotlebu, ktorý je neprijateľný (mimochodom, ĽSNS je jediná strana, ktorá má „na papieri“ od Najvyššieho súdu potvrdené, že nie je fašistická).
A tak voliči Smeru budú pravdepodobne po voľbách čumieť ako teliatka, že čo sa to deje …
Vynikajúci článok…
Aj situácia posledných dní dokazuje, prečo je taká veľký tlak na obmedzenie slobody slova a prejavu vlastného názoru…
Dnes (21. 1. 2020) sa ukázalo, že Ústavný súd rozhodol chybne. V lepšom prípade sa pomýlil, v horšom je to zámer organizovanej skupiny.
Keby sa dnes v Levoči pobili Kotlebovci s Kiskovou osadníckou úderkou, tak všetci Kotlebovci by mali na krku paragrafy o rasovom násilí a Kiska, ktorý to násilie fakticky podnecoval, je beztrestný, lebo nenávisť a podnecovanie proti politickým protivníkom nie sú trestné.