Matej V.: „U liberálov prestalo fungovať rozlišovanie dobra a zla.“

Mladí ľavičiari, ktorí zažili neoliberálne prostredie Mlynskej Doliny v Bratislave a neprestali veriť svojim ideálom, sú dnes vzácnosťou. Patrí medzi nich aj Matej V. – osvietený ľavičiar s kubánskou cigarou, ktorý pochopil, ako tento svet funguje. Rozhovor spracoval Mgr. Lukáš Perný.

Zdravím ťa Matej, všimol som si, že sa tiež vyjadruješ na sociálnych sieťach k ľavicovým témam. Predstav sa nám a porozprávaj nám o tom, ako si sa dostal k ľavici, socializmu a ľavicovému mysleniu?

K ľavicovým ideám som sa prvýkrát dostal v 17-tich rokoch cez dielo Egona Bondyho. Na jeho živote ma vtedy zaujal fakt, že bol ako marxista proti vtedajšiemu socialistickému zriadeniu a odmietavo sa staval aj k režimu po r. 1989. Vôbec to nezapadalo do čierno-bielych schém, na ktoré som bol zvyknutý z oficiálnych zdrojov. Prvýkrát som si vtedy uvedomil, akú šírku a hĺbku má ľavicové myslenie.

Potom to išlo rýchlo cez rôznych autorov a filmy. Veľmi na mňa zapôsobili napríklad rozbor a kritika ideologického ovzdušia a kultúry v kapitalizme (Horkeheimer, Adorno), z filmov napríklad Občianska výchova.

Avšak sociálne cítenie som mal vždy a myslím si, že sociálny aspekt by mal byť súčasťou každej politiky, bez ohľadu na to, či sa hlási alebo nehlási oficiálne k ľavici.

Angažoval si sa niekedy aktívne v politike? Ak nie, tak plánuješ sa angažovať?

Svojho času som chodieval na stretnutia SZM a bol som prítomný aj na zakladajúcom stretnutí Vzdoru – strany práce. V súčasnosti neviem povedať, či sa v budúcnosti budem plnšie ako doteraz angažovať v politickom živote.

Ako vnímaš iniciatívu DAV DVA?

DAV vnímam ako takpovediac pozitívnu deviáciu a dôkaz toho, že osud nášho národa a ľudstva všeobecne nie je mladým ľuďom ľahostajný.

Súčasný stav našej krajiny je katastrofálny. Mediálna manipulácia je obrovská, antikomunistická propaganda detto. Žil si podobne ako ja v Mlynskej Doline. Ako si vnímal nápor propagandy v Bratislave? Vedel si žiť medzi liberálmi?

Keď som prvýkrát prišiel do Bratislavy, mal som veľmi veľké ilúzie, ktoré sa však veľmi rýchlo rozpadli. Zistil som, že väčšina ľudí sa uspokojuje s opakovaním niekoľkých plytkých fráz a že samostatné myslenie a otvorená diskusia vôbec nie je „in“. Čo sa týka názorovej tolerancie, tak tá je v tomto prostredí skutočne nulová. Za všetky problémy od ucpatej práčky po zlé počasie môžu komunisti, ficovoliči a v posledných rokoch sa k tejto skupine pridali aj Putinovi agenti. Avšak za predpokladu, že sa človek vyhne určitým témam, sa dá s väčšinou ľudí porozprávať.

Ako vnímaš tretí sektor a najmä aktivity OSF v Bratislave? To ma celkom zaujíma, nakoľko mnohí ľavičiari sa nechajú zblbnúť predstavou, že týmto ľuďom ide úprime o ľudské práva…

Predstava, že tretí sektor sa nezištne stará o ľudské práva, je vyslovene smiešna.

Sú to organizácie a spolky nabité cudzími peniazmi a ich existenciu  a činnosť vnímam ako nebezpečný  dôkaz toho, kto v našej krajine skutočne vládne, resp. má minimálne podstatný vplyv na vytváranie a ovplyvňovanie verejnej mienky.

Ich činnosť je totiž zameraná priamo na podporu záujmov istej veľmoci za Atlantikom a ľudské práva sú len veľmi často opakovaná zámienka.

Mnohí ľavičiari, či už zo Vzdoru, KSS, nezávislí aktivisti, ktorí nezažili Bratislavu, si nevedia veľmi predstaviť morálnu skazenosť liberálov a žijú v predstave, že môžeme slobodne hovoriť o budovaní socialistickej spoločnosti. Treba však dodať, že socialista je v týchto priestoroch doslova mučeníkom. Často sa liberáli správajú horšie než fašisti (najmä tak nad ránom, keď sa vracajú spití z krčmy). Vedel by si to priblížiť nejakým tvojim príkladom zo života? Plus ešte by som chcel dodať, že ide o budúcu slovenskú inteligenciu, ktorá trávi väčšinu času po diskotékach, droguje, pije, rozbíja nábytky – ale s tým si sa asi stretol aj Ty…

Položil si veľmi širokú otázku. Súhlasím s tým, že (aspoň podľa mojej skúsenosti) s liberálmi sa naozaj nedá rozprávať a najmä v Bratislave si hneď onálepkovaný ako komunistická chamraď, pričom vôbec nemusíš mať komunistické názory stačí, že povieš niečo vybočujúce z uzučkých mentálnych koľají mnohých a títo ľudia sa na teba doslova vrhnú. Nemám nijaké ilúzie o ich morálke. O liberalizme sa veľmi trefne vyjadroval Dostojevskij, keď hovoril, že pokiaľ nie je po ich vôli, je podľa nich všetko zle a druhé koncepty odmietajú apriori. Je to vrcholne paradoxné vzhľadom na princípy, ku ktorým sa hlásia. Tragickým príkladom toho, čoho sú liberáli schopní, je obdobie 90-tych rokov v Rusku, kde liberálna elita oligarchov a ideológov na čele s Borisom Jeľcinom totálne zničila ekonomiku krajiny, oslabila štátnu správu, armádu a dôsledkom boli okrem iného hladujúci a umierajúci ľudia na uliciach, terorizmus a vojna.

A čo si myslíš, je možné týchto morálnych mrzákov zmeniť, alebo sú definitívne stratení ako budúci lojálni otroci korporácií a konzumu? Máme to vopred vzdať alebo tu nejaká nádej je? Keď som sa o tom bavil s právnikom Braňom Fábrym, pripomenul vek 25, keď ľudia končia školy a čaká ich krutá realita. Na druhej strane zase treba povedať, že mnohí z nich skončia v rôznych systémových inštitúciách, treťom sektore či organizáciách typu ODM. Do smrti nezabudnem, keď sa ma snažil fyzicky napadnúť (v Mlynskej Doline) jeden ODM-kár počas normálnej debaty. A to iba z toho dôvodu, že skrátka nevedel argumentovať. To je tá ich sloboda, láska a porozumenie.

Presne tak. Aj z toho dôvodu mám vážne pochybnosti o tom, či sa títo ľudia dajú zmeniť. Z kresťanského hľadiska sme všetci otrokmi hriechu, no z týchto ľudí (bratislavských liberálov) mám často pocit, že u nich prestalo fungovať normálne svedomie a rozlišovanie medzi dobrom a zlom. Existujú, verím, aj výnimky, no pri nich tiež platí selekcia tém, ak človek nechce skončiť ako Don Quijote a bojovať s veternými mlynmi v debate, ktorá je v smutnej väčšine prípadov zbytočná.

Dobre si spomenul, že mnohí z nich sami končia v inštitúciách, ktoré práve šíria v našej spoločnosti lži a indoktrináciu. Z tohto hľadiska ide výlučne o nízke záujmy, žiadne idey v tom nehrajú rolu. Pre mnohých ľudí je teda klamanie prácou a týmto klamstvám aj sami veria a s križiackym fanatizmom ich šíria.

Nie každý slovenský ľavičiar, socialista alebo komunista pozná teóriu kultúrnej hegemónie Gramsciho, Adorna a pod. Preto je pre mňa unikátne robiť rozhovor s človekom, ktorý týchto autorov pozná. Tým smerujem k otázke, ktorá samozrejme súvisí so spoločenským diskurzom alebo kultúrnou hegemóniou súčasnosti. Indoktrinácia je obrovská, myslíš si, že my ako alternatívne médiá dokážeme konkurovať v tzv. informačnej vojne, o ktorej fanatici a psychopati hovoria denno-denne v mainstreamových médiách? Dá sa niečo robiť v dobe, kedy lož sa stala oficiálnou pravdou?

Pokiaľ si pamätám, o otázke zmeniteľnosti spoločnosti nepanuje zhoda ani medzi samotnými autormi, ktorí sa venovali a venujú jej ideologickému a kultúrnemu rozporu. Pre mňa je táto otázka spojená aj s kresťanskou vierou, ktorá učí o tomto svete ako o prechode, slzavom údolí, ktoré treba prekonať na ceste k spáse. Z tohto hľadiska som antiutopista. Na druhej strane aktívne bojovať s nespravodlivosťou, vykorisťovaním a okrádaním slabších by malo byť morálnou povinnosťou každého človeka bez ohľadu na názory a vierovyznanie. Či dokážu alternatívne médiá ako napríklad DAV DVA priamo konkurovať lživej propagande médií, to povedať neviem, každopádne však vytvárajú slobodný diskurz, ktorý  v tejto spoločnosti tak chýba. O potenciálom nebezpečí, ktoré predstavuje hlas alternatívy pre súčasný kapitalizmus, sú si však dobre vedomé práve jeho hlásne trúby. Dôkazom toho je aj nedávna hystéria okolo časopisu Zem a Vek, na ktorý sa pravidelne a naozaj zúrivo útočí. A mladí ľudia, čo nad ním pohŕdavo zdvíhajú obočie, ho väčšinou v živote ani neotvorili.

Z toho, čo píšeš, mi to vychádza tak, že si skôr kresťanský socialista, alebo sa mýlim?

Momentálne sa nachádzam v zložitom odbobí prehodnocovania svojich názorov a je pre mňa dosť ťažké sa ideologicky definovať. Zaujali ma napríklad idey ruského konzervativizmu, ktorý na rozdiel od toho, čo sa pod týmto slovom rozumie na Západe a najmä v anglosaských krajinách obhajuje silný štát a sociálny zmier.

Čim sa v živote zaoberáš a čo si študoval, študuješ? Aplikuješ ľavicové idey aj v zamestnaní či súkromnom živote?

Študoval som viacero odborov, z ktorých som však nič nedokončil. Momentálne sa chystám študovať popri zamestnaní učiteľstvo slovenského jazyka a dejepisu a dúfam, že to tentoraz vyjde. Na tvoju otázku, či aplikujem ľavicové idey v živote, odpoviem takto: snažím sa byť človekom, ktorý druhým neškodí a pokiaľ je to možné, pomáha.  Z hľadiska praktickej morálky som k sebe dosť kritický.

Má vôbec vzdelávanie (najmä to humanitné, vysokoškolské) nejaký zmysel, ak táto spoločnosť nepotrebuje inteligenciu? Resp. nevie jej nájsť prácu? Myslím tým ale inteligenciu pokrokovú a nie sociopatov a karieristov.

Opäť veľmi zložitá otázka. Z praktického hľadiska by asi človek mal mať nejaké zadné dvierka, keďže žijeme v dobe, keď na to, aby sa človek stal členom akademického prostredia vo väčšine prípadov musí byť, ako sa hovorí, politicky korektný. Dobrý nápad je, napríklad, mať v rukách  nejaké remeslo. Ísť za svojimi ideálmi má vždy zmysel, ak spoločnosť tieto ideály neguje svojou praxou, je to jej vlastná a možno aj smrteľná diagnóza. Byť nezávislým a skutočne kritickým človekom je v súčasnosti veľmi ťažké. A z veľkej časti práve z pracovného hľadiska.

Ako to vidíš so slovenským socialistickým a ľaicovým hnutím? Je tu nejaká nádej na zmenu?

Nádej je vždy, ale momentálne situáciu naozaj nevidím ružovo. Európa je čoraz viac ekonomickým vazalom Spojených štátov a nedávne uzavretie zmluvy o tzv. voľnom obchode medzi USA a Kanadou znamená, že európske krajiny (medzi nimi aj Slovensko) budú čeliť ekonomickému gigantovi, ktorý je antiekologický a antisociálny, za to však nadmieru dravý. To bude znamenať veľký nápor na tradičný európsky sociálny model a  veľmi sa obávam, že mu nebude môcť čeliť. To je situácia bez ohľadu na to, či globalisti ešte niečo vyhrabú z tzv. TTIP, teda transatlantického partnerstva medzi EÚ a Amerikou.

Aký máš názor na krízovú kooperáciu, hoc i post-apokalyptickú?

Na kooperáciu som kládol dôraz už v predošlých rokoch, keď ma deprimovali ľavicové telesá rozdrobené a navzájom si konkurujúce. Myslím, že kooperácia je jedno z východísk pre Európu, pričom čoraz viac sa do popredia dostáva samotný zdravý rozum nad ideologickými spormi a otázka, či chceme zachovať našu planétu pre potomkov, a ak áno, akým spôsobom. Času nie je veľa.

Ako vnímaš socialistické samosprávy, znárodňovanie, plánovanú ekonomiku, ekonomickú demokraciu? Ktorý z konceptov Ti je najbližší, prípadne ktorá kombinácia?

Všetko sú to zdravé a konštruktívne alternatívy ku korporátnemu kapitalizmu, ktorý dnes vládne svetu. Nemôžem povedať, že nejakú obzvlášť preferujem, blízke sú mi všetky a myslím, že sa dajú aplikovať aj v súbehu. Spoločnosť by som takto prirovnal k ťažko chorému pacientovi, ktorého môže vyliečiť viacero postupov.

To je pekne napísané. Ktoré osobnosti z filozofie Ťa najviac inšpirovali?

Mám tendenciu nadchnúť sa každou dobrou knihou, ktorú práve čítam, takže je potom ťažké vyberať obľúbencov. Kedysi ma veľmi inšpiroval Friedrich Nietzsche, potom samozrejme Karl Marx a iní ľavicoví myslitelia, napríklad už spomenutí Horkheimer a Adorno, A taktiež Sokrates pre názory aj pre životný príbeh.  Z východných  filozofií ma svojho času oslovil buddhizmus.

Aký odkaz by si zanechal čitateľom DAV DVA, prípadne celkovo odkaz svetu, ktorý by si tu zanechal pre budúce generácie v dvoch-troch vetách?

Nič nie je v princípe neuskutočniteľné. To však platí aj o dobre, aj o zle.

Ďakujeme za rozhovor a radi Ti poskytneme priestor pre prípadné články, komentáre a názory, pretože DAV DVA je o nás všetkých.

Aj ja ďakujem. Želám veľa úspechov.

Foto: archív Mateja V.

Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne

One thought on “Matej V.: „U liberálov prestalo fungovať rozlišovanie dobra a zla.“

  • 11. októbra 2016 at 20:34
    Permalink

    Tak tento článok, najmä jeho prvá polovica, mi hovorí do duše. Kto nezažil debatu s neoliberálmi, nemôže pochopiť, ako ďaleko sa nachádzame čo len od teoretického uskutočnenia nejakej výraznejšej zmeny v systéme a spoločnosti ako-takej. Pretože ten, kto prestáva rozlišovať medzi dobrom a zlom alebo kto dokonca zlo nazýva dobrom a opačne, je beznádejne zmanipulovaný. Zažil som situáciu v diskusii na internete, kde keď dotyčný ľavičiar poukazoval na ľudské hodnoty, vulgárne ho odbili s tým, že o hodnotách nech hovorí Ľuptákovi (býv. komunistický poslanec). Ako teda otvoriť oči človeku, ktorý je hrdý na to, že ho hodnoty nezaujímajú?? Toto vážne neviem a myslím si, že je to jedna z hlavných vecí, na ktorých treba pracovať. Ako v ľuďoch prebudiť uvažovanie bez predsudkov a zmysel pre morálku.

    Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *