24. a 25. augusta 2024 sa budú odohrávať v Majerovciach a Hanušovciach dve veľké podujatia Matice slovenskej k 80. výročiu Slovenského národného povstania. Súčasťou podujatí bude nielen odhalenie búst dvom významným partizánskym veliteľom, ktorí pôsobili na východnom Slovensku, ale aj bohatý vedecký, kultúrny, hudobný a divadelný program. Matica, tak ako každý rok, opätovne pripomenie SNP unikátnou divadelnou dramatizáciou „Vrátim sa živý“ (autor M. Gešper), ktorá je spojená aj s rekonštrukciou partizánskych bojov. Vedenie Matice tak borí mýty, ktoré o nej šíri hlavný mediálny prúd, ktorý sa jej snaží nasadiť psiu hlavu ľudáctva, ultrakonzervativizmu či pravicového extrémizmu.
Viac informácií je na priloženom plagáte.
Ľudovít Kukorelli (* 6. október 1914, Krásna Hôrka, dnes časť Tvrdošína – † 24. november 1944 Habura, okres Medzilaborce) bol slovenský dôstojník letectva, významný organizátor a veliteľ partizánskych jednotiek na východnom Slovensku počas druhej svetovej vojny. Sú po ňom pomenované ulice vo viacerých slovenských mestách: Piešťany, Bardejov, Giraltovce, Humenné, Hanušovce nad Topľou. V Bratislave v mestskej časti Ružinov, na ulici Bazová, je po ňom pomenovaný park, kde má aj pamätník s bustou. Bola po ňom pomenovaná aj Chata mjr. Kurelliho v Hermanovciach nad Topľou v Prešovskom kraji, ktorá sa dnes volá len Chata Hermanovce a stala sa z nej ubytovňa. Príbeh Ľudovíta Kukorelliho je vďaka režisérovi Jozefovi Režuchovi spracovaný aj filmovo. V roku 1975 vznikol prvý film s názvom Život na úteku. ktorý zachytáva Kukorelliho ako vojenského pilota a súčasne organizátora úteku skupiny letcov do Juhoslávie a neskôr aj ďalších vlastencov do Maďarska, za čo bol súdne trestaný. Film bol natočený podľa knihy Emila Kadnára, ktorý vytvoril aj scenár k filmu. V roku 1979 vzniklo voľné pokračovanie s názvom Choď a nelúč sa, v ktorom sleduje divák Kukorelliho už ako náčelníka štábu partizánskej brigády Čapájev. V oboch filmoch si hlavnú úlohu zahral Milan Kňažko.
Ivan Kononovič Baľuta (rus. Иван Кононович Балюта; krycie meno: Jagupov; * 24. august 1914, Záporožie, Ruská ríša – † jún 1973, Záporožie, Sovietsky zväz) bol ukrajinský partizán, účastník protifašistického odboja a robotník. V apríli 1944 sa stal prvým veliteľom Automatnej partizánskej skupiny Čapajev, ktorá v tom istom roku operovala na východnom Slovensku. V októbri 1944 bol na základe vykonštruovaného obvinenia zadržaný a nasledujúci mesiac uväzenený. Prepustený bol v júni 1945 a v roku 1964 plne rehabilitovaný.
A vie sa Matica slovenská zastať aj živých hrdinov, akým je Eduard Chmelár neúnavný bojovník za MIER. Po smrti je neskoro oslavovať!