Matica sa hrdo prihlásila k odkazu Slovenského národného povstania odhalením bust Kukorelliho a Baľutu a prvou konferenciou o matičiaroch v SNP
24. a 25. auguste 2024, MAJEROVCE A HANUŠOVCE nad TOPĽOU – Matica slovenská sa hrdo hlási k odkazu Slovenského národného povstaniu, zaznelo už niekoľkokrát pri príležitosti 80. výročia tejto historickej udalosti, ktorá bol začiatkom slovenského ozbrojeného boja proti imperiálnemu pangermanizmu, ktorého konečným cieľom bolo, okrem iného, aj vyhladenie, v lepšom prípade presídlenie či germanizovanie slovanských národov pod zámienkou rasovej či etnickej nadradenosti. Matica slovenská vydala tiež zborník BOJOVALI ZA NAŠU SLOBODU (eds. Katarína Koňariková) v spolupráci s Ministerstvo zahraničných vecí SR, do ktorého prispeli aj autori DAV DVA (Skrak, Schvantner, Perný, Germuška).
Okrúhle výročie SNP si vyžiadalo pompéznejší rozmer, a tak vedenie Matice na čele s predsedom Gešperom usporiadalo medzinárodnú konferenciu k téme matičiarov v SNP, odhalenie búst Ľudovíta Kukorelliho a Ivana Kononoviča Baľutu (od majstra Polonského) a rozšírenú verziu divadelnej dramatizácie zo života Baľutu a Kukorelliho s názvom Vrátim sa živý! Tak ako téma žien v národnom hnutí, tak aj téma matičiarov v SNP čakala na prvé systematické a tematické konferencie. Tieto podujatia majú vysoký prínos pre slovenskú vedu, historiografiu, kulturológiu, históriu, biografistiku, vojenskú históriu atď.
Dvojdňové podujatie (24. a 25. august) bolo započaté verejným nácvikom divadelnej dramatizácie pred kaštieľom v obci Majerovce. Scénka obsahovala aj ukážky bojov v dobových kostýmoch. Večerná atmosféra a tma dodala dramatizácii patričnú atmosféru. Súčasťou podujatia boli aj premietania spomienok účastníkov SNP. Druhé, spoločensky závažnejšie podujatie sa uskutočnilo v meste Hanušovce nad Topľou. Prvou veľkou akciou bol odborný seminár resp., dalo by sa povedať, že počtom vystupujúcich zo zahraničia, a rôznorodosťou tém až medzinárodná konferencia. Odohrávala sa v priestoroch kaštieľa rodiny Soósovcov. Podujatia bolo zorganizované pod spoločnou záštitou Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky, ako Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov.
Vedeckú časť otvorili riaditeľka Mestského kultúrneho strediska mesta Hanušovce nad Topľou Ľubica Tomková, zároveň kultúrna pracovníčka, organizátorka podujatí v MsKS a predseda Matice slovenskej Marián Gešper. „Možno máte otázku, prečo práve v tomto kaštieli? Tento kaštieľ bol priamo zapojený do SNP nakoľko tu bol slovenský internačný sklad, a povstanie sa tak začalo práve v tejto oblasti, keď slovenská partizánsky brigáda Čapajev, tak povstanie začalo práve obsadením internačného skladu v tomto kaštieli… začali sa tvrdé boje o hermanovskú kotlinu, Obyšovce a železničnú stanicu Kysak… presne pred osemdesiatimi rokmi… tento kaštieľ si teda pamätá veľmi veľa…“ uviedol predseda Matice. Zároveň Gešper dodal, že podujatie je tak venované matičiarom a kultúrnikom v SNP, ako aj reálnym bojovníkom v SNP, čo sa vzájomne prepája. Dodal tiež, že podujatie sa odohráva v čase 110. výročia Ivana Konovoviča Baľutu. Rovnako sa pred 110. rokmi narodil Ľudovít Kukorelli. Ľudovít Kukorelli nebol iba vojak, ale aj intelektuál, ktorého si podľa slov Marcely Macharáčkovej, každý veľmi rýchlo obľúbil. Macharáčková tiež v rámci konferencie prečítala list Anny Kukorelliovej-Kostkovej o Kukorellim, v ktorom sa píše:
„Od svojej mladosti mal rád Karla Čapka…, opakoval celé pasáže z nejedného Werichovho vystúpenia. Ovládal slovom i písmom češtinu, francúzštinu, taliančinu, ruštinu, v ktorej vypisoval všetky „bumážky“ pre civilné spojky pre partizánov, práve tak, ako zápisy do nášho partizánskeho denníka počas jestvovania čapajevovcov na východnom Slovensku, t.j. od marca 1943 do novembra 1944… …S jemu vlastnou prísnosťou k sebe samému dával najavo svoj odpor k egocentrizmu, prejavoval úctu ku každému a tú vyžadoval od všetkých s pevnosťou kryštálu, lebo modré zreničky jeho očí akoby pod zhovievavým drobnohľadom starostlivo skúmali pravdivosť hlásení z bojových akcií i ostatných bojových povinností v našom partizánskom živote. Kto ho poznal, vie, že nikdy nemenil svoje rozhodnutia, dopĺňal ich po poradách vždy tak, aby sme v bojoch s fašistami zvíťazili a chránili dobrú povesť partizána. … Pre tieto osobné bojové a ľudské vlastnosti sme ho všetci milovali…“
Anna Kostková-Kukorelliová, Kroky-Ozveny, In: Pamäť ľudu I, Spomienky na činnosť komunistickej strany v protifašistickom národnooslobodzovacom zápase, Bratislava 1987, s. 87–110)
V úvode konferencie bol premietnutý dokumentárny film Matice slovenskej k téme matičiarov a kultúrnikov v SNP. Ako správne pripomenul v dokumente Pavol Parenička, kontinuita pripomínania odkazu Slovenského národného povstania v Matici bola po roku 1989 prerušená, no vďaka súčasnému predsedovi Matice Gešperovi bola opätovne obnovená pravidelnými dramatizáciami zo života partizánskych veliteľov Kukorelliho a Baľutu či spoluprácou so Slovenským zväzom protifašistických bojovníkov (tu treba pripomenúť aj zásluhy Dr. Skraka v prezentovaní umelcov SNP, ako aj aktuálnu výstavu Hodnoty a odkaz, ktorá je približne do konca septembra prezentovaná v priestoroch MK SR). Rovnako je v Matici pripomínaný účastník odboja Cyril Daxner, o ktorom vydala Matica vôbec prvé širokospektrálne dielo a pred rokmi mu taktiež odhalili busty. Udialo sa to toho roku vo Vranove nad Topľou so zapojením mesta či evanjelickej cirkvi.
***
Na konferencii boli prezentované nasledujúce príspevky:
Téma: Členovia a pracovníci Matice slovenskej v odboji a na frontoch SNP
Autor: JUDr. Marián Gešper, PhD. – predseda Matice slovenskej, Martin
Téma: Matičiari z Juhoslávie v protifašistickom odboji 2. svetovej vojny
Autori: Anna Horváthová a Anna Andrea Holiková, Báčsky Petrovec, Matica slovenská v Srbsku, Srbsko
Téma: Predseda MS v Juhoslávii Ján Bulik – účasť v protifašistickej rezistencii a väznenie v nemeckých koncentrákoch
Autori: Oľga Glóziková-Jonášová a Branislav Slivka, Báčsky Petrovec, Matica slovenská v Srbsku
Téma: Vojvodinskí Slováci v Slovenskom národnom povstaní 1944
Autor: Dr. Samuel Jovankovič – predseda Spolku Slovákov z Juhoslávie
Téma: Pôsobenie môjho otca v SNP – Bez zaváhania
Autor: Vladimír Labáth
Téma: Ján Bovdiš z Báčskeho Petrovca
Autor: Mária Bovdišová, praneter
Téma: Slováci z vtedajšieho Maďarského kráľovstva a ich účasť v protifašistickej rezistencii
Autori: Michal Hrivnák a Dr. Ján Žolnay – spisovateľ, Budapešť, Maďarsko
Téma: Slováci v Bulharsku v bojoch za vlasť
Autor: Ing. Katarína Koňariková, PhD. – predsedníčka Spolku Slovákov z Bulharska
Téma: Slovenské výtvarníčky v odboji na Slovensku a zahraničí
Autor: PhDr. Ladislav Skrak, Výtvarný odbor Matice slovenskej v spolupráci s L. Perným
Téma: Účasť košických matičiarov v SNP, v odboji a rezistencii
Autor: Ing. Mgr. Anton Meteňko, PhD.
Téma: Ľudovít Kukorelli v spomienkach mojej tety Anny Kostkovej-Kukorelliovej
Autor: PhDr. Marcela Macharáčková – historička umenia – neter Ľudovíta Kukorelliho
Téma: Boj jednotky partizánskej skupiny Čapajev v Obišovciach
Autor: Ing. Mgr. Anton Meteňko, PhD.
Téma: Predseda MS Vladimír Mináč – účasť v SNP a väzeň v nemeckých koncentrákoch – reflexia literárneho diela v kontexte protifašistického odboja
Autor: PhDr. Lukáš Perný, PhD., Slovenský literárny ústav Matice slovenskej, Bratislava
Téma: Transfer tajnej maďarskej diplomatickej misie„Tri duby“
Autor: Pavol Beňo, podpredseda Slovenskej samosprávy v Budapešti
Téma: Zločiny proti Slovákom počas druhej svetovej vojny na území AP Vojvodiny: Archívny materiál fondu F. 183 Archívu Vojvodiny
Autori: Dr. Nebojša Kuzmanović a Dr. Kristijan Obšust, Archív Vojvodiny, Srbsko
Téma: Vojvodinskí Slováci v odboji počas 2. svetovej vojny na území Juhoslávie
Autor: PhDr. Ján Tkáč, PhD. – Univerzitná knižnica Bratislava
***
V poobedných hodinách pokračovalo podujatie pred Malým kaštieľom v Hanušovciach. Verejnosti sa prihovoril predseda MS Marián Gešper, primátor mesta Štefan Straka a predsedníčka Základnej organizácie SZPB Helena Lipčáková. V úvodnej časti vystúpili s pôvodnými piesňami z 1. a 2. svetovej vojny spevácka skupina Hačure pod vedením Miroslava Kerekaniča a dychová hudba Orchester vychodňarov spojená s Mestskou hasičskou a dychovou hudbou Sečovce.
Pozdrav na podujatie poslal aj prezident Slovenskej republiky Peter Pellegrini:
Vážený pán predseda Matice slovenskej, vážení členovia Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov, vážení účastníci osláv výročia SNP v Hanušovciach nad Topľou, dovoľte, aby som Vás srdečne pozdravil a poďakoval sa Vám za pozvanie na podujatie „Vrátim sa živý!“ – matičiari a kultúrnici v protifašistickom hnutí – 80. výročie Slovenského národného povstania, 110. výročie narodenia Ľudovíta Kukorelliho. Žiaľ, moje pracovné povinnosti mi neumožňujú zúčastniť sa na Vašich oslavách osobne, rád by som Vás však pozdravil aspoň sprostredkovanou formou. Rovnako využívam túto príležitosť, aby som vyjadril úctu a vďaku všetkým hrdinom, ktorí sa zapojili do protifašistického odboja a prispeli tak k definitívnej porážke nemilosrdného a neľudského nacistického režimu. Svojím rozhodným ozbrojeným vystúpením proti okupantom a ich prisluhovačom sa Slovensko jasne postavilo nielen na stranu spojencov, ale predovšetkým sa prihlásilo k zástancom hodnôt demokracie a slobody. Naši predkovia dali jasne najavo, že sa nikdy nezmieria s režimom, ktorý stojí na ľudskom utrpení a je vybudovaný na národnostnej, náboženskej či akejkoľvek inej nenávisti. Aj preto je pre nás Slovenské národné povstanie zdrojom národnej hrdosti. A preto tiež považujem za významné, že sa k tomuto odkazu hlási Matica slovenská, ako uvádzate vo svojom liste.Nepochybne si zaslúži vyzdvihnutie menovite osobnosť Ľudovíta Kukorelliho, ktorú si pripomínate. Ľudovit Kukorelli patrí k hrdinom, ktorým dnes vďačíme za svoju nezávislosť a slobodu. Vnímam ako záväzok súčasných generácií dbať na to, aby bol odkaz SNP stále živý v našich srdciach i v našej historickej pamäti. Motto Vašich osláv „Vrátim sa živý!“ tak získava ďalšiu významovú rovinu: hrdinovia SNP sa i vďaka Vám vracajú živí do nášho národného povedomia. Z tohto pohľadu má Vaše stretnutie neoceniteľný význam a vyslovujem mu svoju úprimnú podporu.
***
Nasledovala prezentácia rozšírenej verzie divadelnej dramatizácie Vrátim sa živý! Zahviezdili si matiční funkcionári Peter Schvantner ako Kukorelli a Marek Nemec ako Baľuta, hlavných nemeckých záporákov Raabeho a Gehlena stvárnili Peter Čeledinský a Peter Gustáv Hrbatý, no pribudli aj ďalšie menšie role ako napr. postava Kokina, ktorého si zahral Dalibor Steindl. Do hry sa zapojili aj ďalší matiční aktivisti z Matice slovenskej, ako aj Mladej Matice či partizánskeho zboru Čapajev. Manželku Kukorelliho si zahrala symbolicky manželka predsedu Matice slovenskej, ktorý je zároveň autorom tejto divadelnej hry.
***
Po divadle nasledovalo slávnostné odhalenie búst Kukorelliho a Baľutu. Prihovorili sa predseda Matice slovenskej M. Gešper, starosta p. Straka a predsedníčka ZO SZPB Lipčáková. Odhaľovanie búst sprevádzali matičiari v dobových uniformách.
***
Podujatia sa zúčastnilo tristo až štyristo občanov. Taktiež prišla europoslankyňa Judita Laššáková či historička zameraná práve na Druhú svetovú vojnu Luciána Hoptová a mnohí ďalší významní hostia, ktorí sú vyššie vymenovaní v rámci zoznamu prednášajúcich na konferencii.
Ľudovít Kukorelli (* 6. október 1914, Krásna Hôrka, dnes časť Tvrdošína – † 24. november 1944 Habura, okres Medzilaborce) bol slovenský dôstojník letectva, významný organizátor a veliteľ partizánskych jednotiek na východnom Slovensku počas druhej svetovej vojny. Sú po ňom pomenované ulice vo viacerých slovenských mestách: Piešťany, Bardejov, Giraltovce, Humenné, Hanušovce nad Topľou. V Bratislave v mestskej časti Ružinov, na ulici Bazová, je po ňom pomenovaný park, kde má aj pamätník s bustou. Bola po ňom pomenovaná aj Chata mjr. Kurelliho v Hermanovciach nad Topľou v Prešovskom kraji, ktorá sa dnes volá len Chata Hermanovce a stala sa z nej ubytovňa. Príbeh Ľudovíta Kukorelliho je vďaka režisérovi Jozefovi Režuchovi spracovaný aj filmovo. V roku 1975 vznikol prvý film s názvom Život na úteku. ktorý zachytáva Kukorelliho ako vojenského pilota a súčasne organizátora úteku skupiny letcov do Juhoslávie a neskôr aj ďalších vlastencov do Maďarska, za čo bol súdne trestaný. Film bol natočený podľa knihy Emila Kadnára, ktorý vytvoril aj scenár k filmu. V roku 1979 vzniklo voľné pokračovanie s názvom Choď a nelúč sa, v ktorom sleduje divák Kukorelliho už ako náčelníka štábu partizánskej brigády Čapájev. V oboch filmoch si hlavnú úlohu zahral Milan Kňažko.
Ivan Kononovič Baľuta (rus. Иван Кононович Балюта; krycie meno: Jagupov; * 24. august 1914, Záporožie, Ruská ríša – † jún 1973, Záporožie, Sovietsky zväz) bol ukrajinský partizán, účastník protifašistického odboja a robotník. V apríli 1944 sa stal prvým veliteľom Automatnej partizánskej skupiny Čapajev, ktorá v tom istom roku operovala na východnom Slovensku. V októbri 1944 bol na základe vykonštruovaného obvinenia zadržaný a nasledujúci mesiac uväzenený. Prepustený bol v júni 1945 a v roku 1964 plne rehabilitovaný.
Na záver treba dodať, že v povstaní bojovali aj mnohí matičiari, vrátane pracovníkov MS z Martina. Vstupovali do radov slovenskej povstaleckej armády, v ktorej pôsobili ako osvetoví dôstojníci (Ján Štefánik (synovec generála M. R. Štefánika), Ján Marták, Ján Bodenek, Anton Augustín Baník, Alexander Hirner a iní. Ďalší sa angažovali v Slobodnom slovenskom vysielači v Banskej Bystrici (Naďa Hejná, Mária Rázusová-Martáková, František Oktavec, Ladislav Sára, Ivan Ďurička a Eduard Bulla), iní na čele s Andrejom Bagarom založili Frontové divadlo. Najviac ich pôsobilo v redakciách povstaleckých novín a časopisov, pričom k povstaniu sa pridala i celá redakcia martinských Národných novín. Ich zodpovedným vedúcim bol Július Barč-Ivan. Nezabúdajme ani na našu národnú umelkyňu a matičiarku Evu Kristinovú, ktorá sa ako šestnásťročná zúčastnila na ťažkých bojoch na strednom Slovensku. V odboji zahynuli aj významní matičiari Anton Prídavok, Viliam Paulíny, či Juraj Janoška.
A vie sa Matica slovenská zastať aj živých hrdinov, akým je Eduard Chmelár neúnavný bojovník za MIER. Po smrti je neskoro oslavovať!