Matica slovenská si knihou a bustou uctila pamiatku davistu Dr. Vladimíra Clementisa. Podujatia sa zúčastnil aj Róbert Fico, ktorý mu odhalil plaketu už v roku 2007. Prišli aj provokatéri, ktorých si nikto nevšímal (+GALÉRIA A VIDEÁ)

26. mája 2023 sa v Rimavskej Sobote konalo unikátne podujatie pri príležitosti odhalenia busty Dr. Vladimírovi Clementisovi v Aleji Národných dejateľov na Námestí Štefana Daxnera, hneď pri buste Vladimíra Mináča, ktorých oboch spájajú obvinenia z tzv. buržoázneho nacionalizmu, spoločný rodný kraj, ľavicové a národné presvedčenie či sympatie práve k Štefanovi Markovi Daxnerovi. Autorom busty je Milan Ormandík, ktorý len nedávno odišiel zo sveta živých. Pri príležitosti odhalenia busty vychádza aj kniha CLEMENTIS & MINÁČ: VLASTENCI A L E B O  „BURŽOÁZNI NACIONALISTI“?, ktorej úlohou je priblížiť osudy týchto dvoch významných osobností slovenských kultúrnych a politických dejín, a ktorá bola na podujatí odprezentovaná.

Mediálny výstup z podujatia vyšiel na portále VOBRAZE.sk. Odhalenie busty sprevádzala aj experimentálna inscenácia o Vladovi Clementisovi. Súčasťou divadelného scenára bola tiež poézia Mira Válka, Laca Novomeského, Vojtecha Mihálika a historicko-kulturologické texty Mariána Gešpera a Lukáša Perného. Ako uvádza report, predstavenie sprevádzali viacerí rečníci, recitátori či divadelní ochotníci, Ľubica Varjuová, Marianna Resutíková, Erika Králová, Karol Hruška, Július Karas, či Jarka Lajgútová, ktorá pracovala na príprave programu. Inscenáciu o živote a osude Vladimíra Clementisa obohatil aj hlas Samuela Gárfika, člena Divadla J. Záborského v Prešove, ktorý narozprával reakcie a myšlienky samotného Clementisa v jeho osudových chvíľach. Podujatie sa snažili absurdnou performanciou narušiť a zdehonestovať maďarskí anti-orbánovskí „progresívci“…akým spôsobom a ako dopadli sa dočítate nižšie.

PRÍHOVORY OSOBNOSTÍ

Predseda Matice slovenskej Dr. Marián Gešper prehlásil, že Dr. Clementis patril k Slovákom, ktorí bojovne prebíjal moderné myšlienky v prospech ľudu. Pozdvihol zástavu slobody v ľavicových súvislostiach a presadiť pre Slovákov to najlepšie. Zdôraznil, že spolu so Štefánikom a Vladimírom Hurbanom patrí medzi tri základateľské postavy slovenskej diplomacie. Ďalej prehlásil:

Jeho dielo bolo čiastočne rehabilitované v roku 1963, 1968, ale aj v sedemdesiatych rokoch. V deväťdesiatych rokoch bolo zaznávané a teraz umlčiavané. O Clementisovi sa nehovorí. Dnešná doba pokročila v metódach likvidácie ideí, že ich nemusíme prenasledovať. Prestaneme o nich hovoriť, prestaneme si ich pripomínať a zmiznú úplne z dejín. A to je veľká škoda. Myslím si, že Clementis si to nezaslúži. Obetoval tomuto národu to najvzácnejšie, obetoval tomuto národu svoj vlastný život. … Bol aktívnym členom Matice slovenskej. Trošku sa na to zabúda. V mladosti, keď bol búrlivák ľavičiar kritizoval našu ustanovizeň, ale potom prirodzene, tak ako jeho predkovia, prišiel do matičných radov a bol aktívnym členom Výboru Matice slovenskej a prebíjal slovenskú vec aj v slovenskej diplomacii. Hlavne po Druhej svetovej vojne, keď sa mali konečne usporiadať slovensko-maďarské vzťahy. Urobil to tak, že slovenské hranice a rôzne iné medzinárodné súvislosti a rovnoprávne postavenie slovenského národa sú odvíjané od jeho krokov po Druhej svetovej vojne. Možno aj toto národné presvedčenie a matičiarstvo mu nepomohli v 50. rokoch. Útok na Clementisa bol paralelný s útokom na Maticu slovenskú. Len rok pred zatvorením Clementisa bola Matica oklieštená, zákonom jej zobrali vedu, ľudovýchovu a zničila sa aj členská základne. Zachránili sme sa len ako knihovedný ústav. Clementis pokiaľ mohol bránil túto ustanovizeň, bohužiaľ ďalšie udalosti ho prevalcovali. Nech nám je táto doba varovaním, aby sme nedopustili nástup nových totalitných praktík, aby sme si udržali to naše národné, demokratické, ale aj sociálne.

Podujatia sa zúčastnil aj dvojnásobný premiér SR a predseda strany SMER – SLOVENSKÁ SOCIÁLNA DEMOKRACIA doc. Róbert Fico, ktorý zopakoval svoj výrok z roku 2007, že úcta ku Clementisovi portrét je kvádrom do katedrály nášho slovenského sebavedomia. Clementisa považuje za vlastenca, ktorý chcel po roku 1945 vybudovať silný suverénny národný štát. Na sociálnej sieti napísal:

Som rád, že v spoločenskej atmosfére na Slovensku, kde sa smieme pozerať iba jedným smerom – na západ a rovnako zužujeme aj pohľad na svoju históriu, kde členstvo v KSČ je automaticky interpretované ako zločin, sa našli ľudia, ktorí sa nebáli uctiť si pamiatku Dr. Vladimíra Clementisa a iniciovali odhalenie jeho busty v Rimavskej Sobote. V. Clementis bol ľavičiar a k tomu aj mimoriadne chytrý človek, ktorý sa nebál, aj keď bol komunistom, jasne a otvorene vyjadrovať svoje názory. Ďakujem primátorovi Rimavskej Soboty Jozefovi Šimkovi, zástupcom Matice slovenskej a všetkým, ktorí si vážia naše dejiny a výnimočné osobnosti, medzi ktoré nepochybne patril aj V. Clementis.

Robert Fico

PREZENTÁCIA KNIHY

Súčasťou podujatia bola aj prezentácia knihy CLEMENTIS & MINÁČ: VLASTENCI ALEBO „BURŽOÁZNI NACIONALISTI“?, ktorej editormi sú Dr. Marián Gešper a Dr. Lukáš Perný. Na podujatí sa predali desiatky kusov. Dr. Lukáš Perný zavolal opätovne na pódium predsedu Matice aby spoločne uviedli knihu. Dr. Gešper zdôraznil, že Matica knihu vydala aj v ťažkých ekonomických podmienkach a aspoň v skromnom náklade. Pripomenul, že aj jeho spoluautor knihy patrí v súčasnosti k politicky prenasledovaným osobnostiam a zaželal si, aby kniha vyšla v znova v monumentálnom náklade tisícov kusov.

Dr. Perný poďakoval všetkým spoluautorom knihy, zdôraznil, že v nej figurujú skutočne významné osobnosti slovenskej vedy a literatúry. Taktiež vyjadril súhlas s predrečníkmi, že aj v súčasnosti prebieha cenzúra a pokus o vymazávanie slovenských osobností z dejín. Perný vyzdvihol Clementisa a Mináča ako dve monumentálne osobnosti slovenskej kultúry, literatúry a politiky, ktoré si zaslúžia byť opätovne rehabilitované. S cieľom poukázať na absurdnosť protestu, ktorý sa odohral pred budovou, kde účastníkov spomienkového podujatia nazývali šovinistami a nacionalistami, uviedol Mináčov humanistický citát zo zadnej strany knihy:

„…stať sa skutočným Slovákom, úplným Slovákom, značí stať sa bratom všetkých ľudí, taký je aj vznešený odkaz našich dejín.Nemáme takmer nič okrem svojej túžby po spravodlivosti. Vždy budeme malým národom, ale dokiaľ budeme chrániť svoju pravdu, nikdy nebudeme bezmocní. Nie moc, ktorá je pominuteľná, ale duch, ktorý trvá: to je naša cesta, náš zmysel, náš osud.“

Vladimír Mináč

Ukážku z knihy si môžete pozrieť na GOOGLE BOOKS, čoskoro bude k dispozícii na vydavatel.sk, dovtedy sa dá objednať u autora knihy. Kniha vyšla v limitovanej edícii 300 kusov, pričom už v tomto čase (podľa informácií na sociálnych sieťach) bolo odoslaných do knižníc a predaných približne 100 kusov.

• 

NEÚSPEŠNÝ POKUS ŠOVINISTOV O PROVOKÁCIU

Na podujatie prišla aj hŕstva evidentne dobre zorganizovaných akože „spontátnnych“ aktivistov s cieľom dehonestácie podujatia, ako aj osobnosti Dr. Clementisa pod zámienkou pripomenutia negatívnych dopadov Akcie Mať volá. Napriek snahe zaujať a vyprovokovať slovensko-maďarskú nevraživosť, nikto si ich nevšímal a podujatie prebehlo pokojne.

Reakcie vyšli bleskovo v nenávistných článkoch, ktoré zorganizovali antikomunisti, progresívni liberáli a nacionalisti (mimochodom Slovensko nazývajú – už z názvu stránky – Felvídekom 1, 2), okrem iného aj maďarónska odbočka Denníka N či proti-ficovská ma7. Clementisovi vyčítajú napr. protiuhorské postoje, nepáči sa im stavanie búst v Aleji dejateľov (ktoré vraj nie sú viazané na kraj, čo nie je pravda, nakoľko aj Clementis, Daxner a Mináč pochádzajú z Gemersko-Malohontského kraja) a napokon v komentároch zaznievali aj názory, ktoré spochybňujú povojnové dôsledky, ako aj Trianon.

O „spontánnosti“ tohto podujatia svedčí aj to, že deň pred podujatím bola upravená Clementisova Wikipédia a len pár minút po podujatí vystrelili články od maďarónskej odbočky Denníka N s názvom Napunk, posty na sociálnych sieťach (1, 2, 3, 4, 5) a taktiež komentáre (1, 2) trollov a provokatérov. Nechýbali ani komentáre založené na kampani proti strane SMER. Samozrejme cieľom úderky bolo zaujať aj medzinárodné prostredie, preto článok bleskovo preložili aj do angličitiny. Maďarskí provokatéri na svojich stránkach napríklad píšu:

Obaja označili za príkladné Clementisovo priateľstvo s Ruskom, ktorý bol veľkým podporovateľom slovanských národov, a preto je podľa nich dodnes vnímaný ako „nebezpečná“ osobnosť. Fico zdôraznil, že doktor Vladimír Clementis bol silný ľavičiar a označil ho za vlastenca, ktorý chce po roku 1945 vybudovať silný suverénny národný štát, preto si zaslúži všetku úctu. Maďarskí civilisti v Rimaszombate a okolí vyjadrili pri inaugurácii sochy iba tichý protest. Ako poznamenal Fico v roku 2007, práve preto mu na MZV v Bratislave postavili pamätník a tento Rimazombatov pamätník je ďalším „blokom v našej slovenskej katedrále, ktorý sme tak usilovne stavali od roku 1993“.

• 

Protestné „spontánne“ podujatie organizoval neúspešný kandidát Krisztián Szabó, Ing. arch. (42 r., architekt, kandidoval za progresivno-kresťansko-matovičovsko-kiskovsko-nacionalisticko-pravicový supermix : Koalícia Kresťanskodemokratické hnutie, OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO), NOVA, Kresťanská únia (KÚ), ZMENA ZDOLA, Sloboda a Solidarita, ZA ĽUDÍ, SPOLU – občianska demokracia, Progresívne Slovensko, SZÖVETSÉG – Magyarok. Nemzetiségek. Regiók / ALIANCIA-Maďari. Národnosti. Regióny, pozri tu). Szabó sa usilovne snažil ovplyvňovať verejnú mienku proti Matici, proti Smeru v prospech získania politických bodov. Išlo evidentne o súčasť politickej kampane. Našťastie má väčšina Maďarov rozum, že nepodporilo tohto človeka, a ani jeho nezmyselnú akciu.

Nenávistné statusy sa šírili aj v progresívno-„liberálnych“ skupinách. Na provokácie reagovali aj anti-troll profily.

Záujmom globalistov je šíriť nacionálnu nenávisť. Ak niekto poslal provokatérov na podujatie proti Vladovi Clementisovi, ktoré nebolo proti občanom maďarskej národnosti, domyslite si, kto za tým stál. Je logické, že globalistom a EÚ viac vyhovuje extrém, šovinizmus a výbojný nacionalizmus než umiernený patriotizmus/vlastenectvo, lebo štáty potom bojujú medzi sebou (alebo štát bojuje voči nejakej svojej narodnostnej menšine), cítia sa ohrozené a hľadajú záchranu vo väčšom celku, ako je EÚ. Tak ako škóti keď v EÚ videli ochranu pred Angličanmi.

• 

• 

A to je odpoveď prečo hneď pár minút po podujatí vyšlo niekoľko článkov v Maďarčine a po dni aj v Angličtine. Je náhodou, že išlo o elementy nastavené práve proti súčasnej maďarskej vláde, ktorá razí umiernené vlastenectvo na rozdiel od extrémistického Jobbiku, ktorý progresivistom vyhovuje, rovnako ako ukrajinskí šovinisti z Azova? A že tie isté elementy publikovali pod hlavičkou eseťáckeho Denníka N? Je náhodou, že tí istí „spontánni“ aktivisti sú tak proti Smeru, ako proti Orbánovi?

Rozumní Maďari pochopia, že nikto ich nechcel dehonestovať, ani urážať, ani šíriť voči nim nenávisť, čo dokazuje aj citovaný humanistický citát Vlada Mináča, v ktorom zdôraznil, že byť Slovákom znamená stať sa bratom všetkých národov, aj Maďarov. Tak ako Slováci rešpektujú Petőfiho a Kossutha – aj napriek historickým krivdám – tak rozumní Maďari rešpektujú Štúra, Hurbana, Hodžu či Clementisa, Novomeského a národných ľavičiarov, pretože politika je vždy otázkou záujmov.

Cieľom Akcie Mať volá, ktorú spoluorganizovali aj davisti Clementis a Okáli, bola tiež možnosť návratu Slovákov späť do vlasti a taktiež Maďarov späť do svojej vlasti. Je pravda, že v mnohých prípadoch došlo k neprávostiam, nedorozumeniam, zlej organizácii či naštrbeniu národnostných treníc ako napríklad v Horných Salibách, čo si tiež mimochodom nedávno v kritickom tóne pripomenuli matičiari. Aj to je dôkazom toho, že matičiari neusilujú o šírenie nenávisti, šovinizmu, ale naopak, usilujú tak o vzájomné porozumenie s Maďarmi (aj napriek historickým krivdám), no predovšetkým im ide primárne o slovenské záujmy, čo je pochopiteľné nakoľko je to povinnosťou Matice slovenskej už zo zákona.

Vzkriesený Ondrej Gorod II. pre post-mortem stránku DAV DVA

GALÉRIA Z PODUJATIA

Fotografie: Jozef Paulenka

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

---