Matica slovenská si knihou a bustou uctila pamiatku davistu Dr. Vladimíra Clementisa. Podujatia sa zúčastnil aj Róbert Fico, ktorý mu odhalil plaketu už v roku 2007. Prišli aj provokatéri, ktorých si nikto nevšímal (+GALÉRIA A VIDEÁ)

Zdieľaj článok:
Prepošlite článok emailom

Vážení priaznivci DAV-u DVA

Väčšina našich čitateľov má silné sociálne cítenie a hlási sa k zdravému vlastenectvu. Čakajú nás zásadné politické udalosti - referendum o predčasných voľbách a následne zásadný boj o ďalších charakter našej spoločnosti.

V DAV-e DVA stojíme na Vašej strane. Pre pravidelných prispievateľov okrem iného pripravujeme aj špeciálne benefity: vypnutie reklamy, výrazné zľavy v e-shope INLIBRI, podielovú knihu a iné... Vernostný program zverejníme v apríli.

Ak chceme naďalej rásť, nebude to možné bez vybudovania silnej podpornej komunity. Staňte sa jej členom, pomôžte nám v tomto úsilí tým, že budete pravidelne finančne podporovať DAV DVA.

Podporte nás pravidelnou sumou, 4, 6, alebo 10 a viac eur mesačne..
Číslo účtu: IBAN: SK72 8330 0000 0028 0108 6712


26. mája 2023 sa v Rimavskej Sobote konalo unikátne podujatie pri príležitosti odhalenia busty Dr. Vladimírovi Clementisovi v Aleji Národných dejateľov na Námestí Štefana Daxnera, hneď pri buste Vladimíra Mináča, ktorých oboch spájajú obvinenia z tzv. buržoázneho nacionalizmu, spoločný rodný kraj, ľavicové a národné presvedčenie či sympatie práve k Štefanovi Markovi Daxnerovi. Autorom busty je Milan Ormandík, ktorý len nedávno odišiel zo sveta živých. Pri príležitosti odhalenia busty vychádza aj kniha CLEMENTIS & MINÁČ: VLASTENCI A L E B O  „BURŽOÁZNI NACIONALISTI“?, ktorej úlohou je priblížiť osudy týchto dvoch významných osobností slovenských kultúrnych a politických dejín, a ktorá bola na podujatí odprezentovaná.

Mediálny výstup z podujatia vyšiel na portále VOBRAZE.sk. Odhalenie busty sprevádzala aj experimentálna inscenácia o Vladovi Clementisovi. Súčasťou divadelného scenára bola tiež poézia Mira Válka, Laca Novomeského, Vojtecha Mihálika a historicko-kulturologické texty Mariána Gešpera a Lukáša Perného. Ako uvádza report, predstavenie sprevádzali viacerí rečníci, recitátori či divadelní ochotníci, Ľubica Varjuová, Marianna Resutíková, Erika Králová, Karol Hruška, Július Karas, či Jarka Lajgútová, ktorá pracovala na príprave programu. Inscenáciu o živote a osude Vladimíra Clementisa obohatil aj hlas Samuela Gárfika, člena Divadla J. Záborského v Prešove, ktorý narozprával reakcie a myšlienky samotného Clementisa v jeho osudových chvíľach. Podujatie sa snažili absurdnou performanciou narušiť a zdehonestovať maďarskí anti-orbánovskí „progresívci“…akým spôsobom a ako dopadli sa dočítate nižšie.

PRÍHOVORY OSOBNOSTÍ

Predseda Matice slovenskej Dr. Marián Gešper prehlásil, že Dr. Clementis patril k Slovákom, ktorí bojovne prebíjal moderné myšlienky v prospech ľudu. Pozdvihol zástavu slobody v ľavicových súvislostiach a presadiť pre Slovákov to najlepšie. Zdôraznil, že spolu so Štefánikom a Vladimírom Hurbanom patrí medzi tri základateľské postavy slovenskej diplomacie. Ďalej prehlásil:

Jeho dielo bolo čiastočne rehabilitované v roku 1963, 1968, ale aj v sedemdesiatych rokoch. V deväťdesiatych rokoch bolo zaznávané a teraz umlčiavané. O Clementisovi sa nehovorí. Dnešná doba pokročila v metódach likvidácie ideí, že ich nemusíme prenasledovať. Prestaneme o nich hovoriť, prestaneme si ich pripomínať a zmiznú úplne z dejín. A to je veľká škoda. Myslím si, že Clementis si to nezaslúži. Obetoval tomuto národu to najvzácnejšie, obetoval tomuto národu svoj vlastný život. … Bol aktívnym členom Matice slovenskej. Trošku sa na to zabúda. V mladosti, keď bol búrlivák ľavičiar kritizoval našu ustanovizeň, ale potom prirodzene, tak ako jeho predkovia, prišiel do matičných radov a bol aktívnym členom Výboru Matice slovenskej a prebíjal slovenskú vec aj v slovenskej diplomacii. Hlavne po Druhej svetovej vojne, keď sa mali konečne usporiadať slovensko-maďarské vzťahy. Urobil to tak, že slovenské hranice a rôzne iné medzinárodné súvislosti a rovnoprávne postavenie slovenského národa sú odvíjané od jeho krokov po Druhej svetovej vojne. Možno aj toto národné presvedčenie a matičiarstvo mu nepomohli v 50. rokoch. Útok na Clementisa bol paralelný s útokom na Maticu slovenskú. Len rok pred zatvorením Clementisa bola Matica oklieštená, zákonom jej zobrali vedu, ľudovýchovu a zničila sa aj členská základne. Zachránili sme sa len ako knihovedný ústav. Clementis pokiaľ mohol bránil túto ustanovizeň, bohužiaľ ďalšie udalosti ho prevalcovali. Nech nám je táto doba varovaním, aby sme nedopustili nástup nových totalitných praktík, aby sme si udržali to naše národné, demokratické, ale aj sociálne.

Podujatia sa zúčastnil aj dvojnásobný premiér SR a predseda strany SMER – SLOVENSKÁ SOCIÁLNA DEMOKRACIA doc. Róbert Fico, ktorý zopakoval svoj výrok z roku 2007, že úcta ku Clementisovi portrét je kvádrom do katedrály nášho slovenského sebavedomia. Clementisa považuje za vlastenca, ktorý chcel po roku 1945 vybudovať silný suverénny národný štát. Na sociálnej sieti napísal:

Som rád, že v spoločenskej atmosfére na Slovensku, kde sa smieme pozerať iba jedným smerom – na západ a rovnako zužujeme aj pohľad na svoju históriu, kde členstvo v KSČ je automaticky interpretované ako zločin, sa našli ľudia, ktorí sa nebáli uctiť si pamiatku Dr. Vladimíra Clementisa a iniciovali odhalenie jeho busty v Rimavskej Sobote. V. Clementis bol ľavičiar a k tomu aj mimoriadne chytrý človek, ktorý sa nebál, aj keď bol komunistom, jasne a otvorene vyjadrovať svoje názory. Ďakujem primátorovi Rimavskej Soboty Jozefovi Šimkovi, zástupcom Matice slovenskej a všetkým, ktorí si vážia naše dejiny a výnimočné osobnosti, medzi ktoré nepochybne patril aj V. Clementis.

Robert Fico

PREZENTÁCIA KNIHY

Súčasťou podujatia bola aj prezentácia knihy CLEMENTIS & MINÁČ: VLASTENCI ALEBO „BURŽOÁZNI NACIONALISTI“?, ktorej editormi sú Dr. Marián Gešper a Dr. Lukáš Perný. Na podujatí sa predali desiatky kusov. Dr. Lukáš Perný zavolal opätovne na pódium predsedu Matice aby spoločne uviedli knihu. Dr. Gešper zdôraznil, že Matica knihu vydala aj v ťažkých ekonomických podmienkach a aspoň v skromnom náklade. Pripomenul, že aj jeho spoluautor knihy patrí v súčasnosti k politicky prenasledovaným osobnostiam a zaželal si, aby kniha vyšla v znova v monumentálnom náklade tisícov kusov.

Dr. Perný poďakoval všetkým spoluautorom knihy, zdôraznil, že v nej figurujú skutočne významné osobnosti slovenskej vedy a literatúry. Taktiež vyjadril súhlas s predrečníkmi, že aj v súčasnosti prebieha cenzúra a pokus o vymazávanie slovenských osobností z dejín. Perný vyzdvihol Clementisa a Mináča ako dve monumentálne osobnosti slovenskej kultúry, literatúry a politiky, ktoré si zaslúžia byť opätovne rehabilitované. S cieľom poukázať na absurdnosť protestu, ktorý sa odohral pred budovou, kde účastníkov spomienkového podujatia nazývali šovinistami a nacionalistami, uviedol Mináčov humanistický citát zo zadnej strany knihy:

„…stať sa skutočným Slovákom, úplným Slovákom, značí stať sa bratom všetkých ľudí, taký je aj vznešený odkaz našich dejín.Nemáme takmer nič okrem svojej túžby po spravodlivosti. Vždy budeme malým národom, ale dokiaľ budeme chrániť svoju pravdu, nikdy nebudeme bezmocní. Nie moc, ktorá je pominuteľná, ale duch, ktorý trvá: to je naša cesta, náš zmysel, náš osud.“

Vladimír Mináč

Ukážku z knihy si môžete pozrieť na GOOGLE BOOKS, čoskoro bude k dispozícii na vydavatel.sk, dovtedy sa dá objednať u autora knihy. Kniha vyšla v limitovanej edícii 300 kusov, pričom už v tomto čase (podľa informácií na sociálnych sieťach) bolo odoslaných do knižníc a predaných približne 100 kusov.

NEÚSPEŠNÝ POKUS ŠOVINISTOV O PROVOKÁCIU

Na podujatie prišla aj hŕstva evidentne dobre zorganizovaných akože „spontátnnych“ aktivistov s cieľom dehonestácie podujatia, ako aj osobnosti Dr. Clementisa pod zámienkou pripomenutia negatívnych dopadov Akcie Mať volá. Napriek snahe zaujať a vyprovokovať slovensko-maďarskú nevraživosť, nikto si ich nevšímal a podujatie prebehlo pokojne.

Reakcie vyšli bleskovo v nenávistných článkoch, ktoré zorganizovali antikomunisti, progresívni liberáli a nacionalisti (mimochodom Slovensko nazývajú – už z názvu stránky – Felvídekom 1, 2), okrem iného aj maďarónska odbočka Denníka N či proti-ficovská ma7. Clementisovi vyčítajú napr. protiuhorské postoje, nepáči sa im stavanie búst v Aleji dejateľov (ktoré vraj nie sú viazané na kraj, čo nie je pravda, nakoľko aj Clementis, Daxner a Mináč pochádzajú z Gemersko-Malohontského kraja) a napokon v komentároch zaznievali aj názory, ktoré spochybňujú povojnové dôsledky, ako aj Trianon.

O „spontánnosti“ tohto podujatia svedčí aj to, že deň pred podujatím bola upravená Clementisova Wikipédia a len pár minút po podujatí vystrelili články od maďarónskej odbočky Denníka N s názvom Napunk, posty na sociálnych sieťach (1, 2, 3, 4, 5) a taktiež komentáre (1, 2) trollov a provokatérov. Nechýbali ani komentáre založené na kampani proti strane SMER. Samozrejme cieľom úderky bolo zaujať aj medzinárodné prostredie, preto článok bleskovo preložili aj do angličitiny. Maďarskí provokatéri na svojich stránkach napríklad píšu:

Obaja označili za príkladné Clementisovo priateľstvo s Ruskom, ktorý bol veľkým podporovateľom slovanských národov, a preto je podľa nich dodnes vnímaný ako „nebezpečná“ osobnosť. Fico zdôraznil, že doktor Vladimír Clementis bol silný ľavičiar a označil ho za vlastenca, ktorý chce po roku 1945 vybudovať silný suverénny národný štát, preto si zaslúži všetku úctu. Maďarskí civilisti v Rimaszombate a okolí vyjadrili pri inaugurácii sochy iba tichý protest. Ako poznamenal Fico v roku 2007, práve preto mu na MZV v Bratislave postavili pamätník a tento Rimazombatov pamätník je ďalším „blokom v našej slovenskej katedrále, ktorý sme tak usilovne stavali od roku 1993“.

Protestné „spontánne“ podujatie organizoval neúspešný kandidát Krisztián Szabó, Ing. arch. (42 r., architekt, kandidoval za progresivno-kresťansko-matovičovsko-kiskovsko-nacionalisticko-pravicový supermix : Koalícia Kresťanskodemokratické hnutie, OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO), NOVA, Kresťanská únia (KÚ), ZMENA ZDOLA, Sloboda a Solidarita, ZA ĽUDÍ, SPOLU – občianska demokracia, Progresívne Slovensko, SZÖVETSÉG – Magyarok. Nemzetiségek. Regiók / ALIANCIA-Maďari. Národnosti. Regióny, pozri tu). Szabó sa usilovne snažil ovplyvňovať verejnú mienku proti Matici, proti Smeru v prospech získania politických bodov. Išlo evidentne o súčasť politickej kampane. Našťastie má väčšina Maďarov rozum, že nepodporilo tohto človeka, a ani jeho nezmyselnú akciu.

Nenávistné statusy sa šírili aj v progresívno-„liberálnych“ skupinách. Na provokácie reagovali aj anti-troll profily.

Záujmom globalistov je šíriť nacionálnu nenávisť. Ak niekto poslal provokatérov na podujatie proti Vladovi Clementisovi, ktoré nebolo proti občanom maďarskej národnosti, domyslite si, kto za tým stál. Je logické, že globalistom a EÚ viac vyhovuje extrém, šovinizmus a výbojný nacionalizmus než umiernený patriotizmus/vlastenectvo, lebo štáty potom bojujú medzi sebou (alebo štát bojuje voči nejakej svojej narodnostnej menšine), cítia sa ohrozené a hľadajú záchranu vo väčšom celku, ako je EÚ. Tak ako škóti keď v EÚ videli ochranu pred Angličanmi.

A to je odpoveď prečo hneď pár minút po podujatí vyšlo niekoľko článkov v Maďarčine a po dni aj v Angličtine. Je náhodou, že išlo o elementy nastavené práve proti súčasnej maďarskej vláde, ktorá razí umiernené vlastenectvo na rozdiel od extrémistického Jobbiku, ktorý progresivistom vyhovuje, rovnako ako ukrajinskí šovinisti z Azova? A že tie isté elementy publikovali pod hlavičkou eseťáckeho Denníka N? Je náhodou, že tí istí „spontánni“ aktivisti sú tak proti Smeru, ako proti Orbánovi?

Rozumní Maďari pochopia, že nikto ich nechcel dehonestovať, ani urážať, ani šíriť voči nim nenávisť, čo dokazuje aj citovaný humanistický citát Vlada Mináča, v ktorom zdôraznil, že byť Slovákom znamená stať sa bratom všetkých národov, aj Maďarov. Tak ako Slováci rešpektujú Petőfiho a Kossutha – aj napriek historickým krivdám – tak rozumní Maďari rešpektujú Štúra, Hurbana, Hodžu či Clementisa, Novomeského a národných ľavičiarov, pretože politika je vždy otázkou záujmov.

Cieľom Akcie Mať volá, ktorú spoluorganizovali aj davisti Clementis a Okáli, bola tiež možnosť návratu Slovákov späť do vlasti a taktiež Maďarov späť do svojej vlasti. Je pravda, že v mnohých prípadoch došlo k neprávostiam, nedorozumeniam, zlej organizácii či naštrbeniu národnostných treníc ako napríklad v Horných Salibách, čo si tiež mimochodom nedávno v kritickom tóne pripomenuli matičiari. Aj to je dôkazom toho, že matičiari neusilujú o šírenie nenávisti, šovinizmu, ale naopak, usilujú tak o vzájomné porozumenie s Maďarmi (aj napriek historickým krivdám), no predovšetkým im ide primárne o slovenské záujmy, čo je pochopiteľné nakoľko je to povinnosťou Matice slovenskej už zo zákona.

Vzkriesený Ondrej Gorod II. pre post-mortem stránku DAV DVA

GALÉRIA Z PODUJATIA

Fotografie: Jozef Paulenka

Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne


7 thoughts on “Matica slovenská si knihou a bustou uctila pamiatku davistu Dr. Vladimíra Clementisa. Podujatia sa zúčastnil aj Róbert Fico, ktorý mu odhalil plaketu už v roku 2007. Prišli aj provokatéri, ktorých si nikto nevšímal (+GALÉRIA A VIDEÁ)

  • 28. mája 2023 at 13:42
    Permalink

    obaja boli jednym aj druhym ale hlavne, ze boli naši!!!

    Reply
  • 28. mája 2023 at 18:16
    Permalink

    Róbert Fico sám vzhliada k Viktovi Orbánovi a k jeho politike…asi toľko. Vždy som sa čudovala ako môžu aj priaznivci smeru nostalgicky spomínať na režim spred roku 1989 a zároveň velebiť Orbána-antikomunistu,kapitalistu,kalvinistu a dokonca aj donedávna veľkým priaznivcom NATO.Ani milimeter zo Slovenska Orbánovi!. Slováci a Slovania mali dávno už pred príchodom húnov svoje osobnosti a aj históriu.

    Reply
    • 28. mája 2023 at 20:03
      Permalink

      Slečna Samarasová, Fico vždy velebil naše osobnosti od Štúra, Novomeského, Mináča, Dubčeka až po Clementisa a bol to práve on, čo podporil sochu Svätopluka na bratislavskom hrade, takže ie je pravda, že by Fico tieto osobnosti nevyzdvihoval.

      Čo sa týka Viktora Orbána, áno ide o antikomunistu, avšak robí aj sociálnu politiku (v podpore rodín napríklad) a robí politiku v prospech svojho štátu na rozdiel od tzv. pro-západne orientovaných vlád, ktoré na slovo počúvajú pokyny z Bruselu a Washingtonu). Áno je pravda, že Maďari ešte donedávna boli pro-NATO, nuž ale situácia sa zmenila a dostali rozum.

      Maďarom sa zároveň nemožno čudovať po toľkých straníckych krvavých vendetách, ktoré sa diali v dejiny maďarských komunistických strán medzi jedným a druhým vedením, že sú tak antikomunistickí, teda skôr povedané anti-stranícky komunistickí.

      Napr. v letech 1952 až 1955 bylo odsouzeno k různým trestům více než 500 000 osob, Po Stalinově smrti v březnu 1953 obvinilo nové vedení Sovětského svazu Rákosiho z podpory kultu osobnosti a novým maďarským premiérem se stal Imre Nagy; v tom čase sa zabíjali reformisti s pro-sovietskymi; ve dnech 9. a 15. června 1958 se konal proces s Imre Nagyem a jeho spolupracovníky. Všichni byli shledáni vinnými ze spiknutí, jehož cílem bylo svrhnout lidově demokratický režim, a odsouzeni k trestu smrti. Bývalý premiér Imre Nagy, jeho poradce Miklós Gimes a ministr obrany Pál Maléter byli popraveni 16. června 1958; ehabilitace Imre Nagye Nejvyšším soudem v červnu 1989 a jeho následný pohřeb, jehož se zúčastnilo 300 000 lidí a Viktor Orbán na něm vyzval k odchodu sovětských vojsk, symbolické přestřižení drátů na hranicích s Rakouskem na konci června[42], dohoda komunistů s opozicí z 18. září 1989 o přechodu k systému více stran, seberozpuštění komunistické strany 7. října https://cs.wikipedia.org/wiki/Ma%C4%8Farsko

      Po takomto vývoji je maďarský antikomunizmus, v reakcii na to ako sa maďarskí komunisti vraždili medzi sebou, čiastočne pochopiteľný…

      Mimochodom ak už verejne kritizujete doc. Fica, nenúťte ma pripomenúť, ako ste mu kedysi fandila. Prevracanie kabátov je nepekná vec.

      Reply
      • 28. mája 2023 at 21:32
        Permalink

        Maďari (nie všetci) sa dodnes ťažko vyrovnávajú s rozpadom Rakúsko-Uhorska. Preto sa odvtedy snažia vždy dostať do vplyvu „toho najsilnejšieho impéria“ dúfajúc že im „pomôže“ získať späť ich vplyv z čias rakúsko-Uhorska. Sama som na vlastné oči videla ako v Budapešti v roku 2017 polícia zakročila na malom proteste ľavičiarov „za podporu Venezuely“. Netvrdím že „pro západná“ politika je dokonalá. Potom by malo byť pochopiteľné aj pripomínanie si 21.Augusta 1968 na Slovensku a aj averzia voči ruskej armáde. Nie ukazovanie prstom na niekoho že je vlastizradca.Netreba sa na všetko pozerať bipolárnou optikou. A áno, kedysi som Ficovi fandila. Nemám problém to verejne priznať a aj povedať v čom všetkom ma sklamal. Kabáty neobraciam. Nie som členkou žiadnej strany a nevenujem sa ani aktivizmu. Zato prevracačov kabátov je na Slovensku hojne. Napríklad nostalgici čo vravia že „boľševici obesili Tisa“ a pritom sami boli členmi KSČ a potom zase HZDS.

        Reply
        • 28. mája 2023 at 23:14
          Permalink

          áno fandila som Ficovi, ale nikdy nie Orbánovi.

          Reply
  • 28. mája 2023 at 23:36
    Permalink

    Autor článku, ktorého pseudonym nadväzuje na odkaz humanistu Ladislava Novomeského, to pekne zosumarizoval a ja len zopakujem Mináčov citát, ktorý absolútne dokazuje zámer celého podujatia, ktoré bolo vo vysoko humanistickom duchu:

    „…stať sa skutočným Slovákom, úplným Slovákom, značí stať sa bratom všetkých ľudí, taký je aj vznešený odkaz našich dejín. Nemáme takmer nič okrem svojej túžby po spravodlivosti. Vždy budeme malým národom, ale dokiaľ budeme chrániť svoju pravdu, nikdy nebudeme bezmocní. Nie moc, ktorá je pominuteľná, ale duch, ktorý trvá: to je naša cesta, náš zmysel, náš osud.“
    — Vladimír Mináč

    Reply
    • 29. mája 2023 at 0:35
      Permalink

      „Každé impérium totiž hovorí o sebe a celému svetu,že je odlišné od každého iného impéria,že jeho poslaním nie je plieniť a podmaniť si,ale vzdelávať a oslobodzovať“.

      -Edward Said-

      Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *