Pokračujeme v rozhovore s predsedom Komunistickej strany Slovenska Jozefom Hrdličkom. Pýtali sme sa, ako KSS reaguje na rôzne výzvy ľudí, ktorí by chceli zjednotenie ľavicových strán, no rozprávali sme sa aj o poslancovi Národnej rady SR Ľubošovi Blahovi. Viac v pokračovaní rozhovoru s predsedom KSS.
Ľudia často na sociálnych sieťach vyzývajú KSS na spájanie sa. Uvažujete týmto smerom, že vznikne jednotný blok komunistom blízkych strán, teda medzi KSS, Socialisti.sk či Vzdor-Strana práce?
Na takéto výzvy spájania sme už v minulosti viackrát zareagovali. Aj keď bola dohodnutá nejaká forma spolupráce, reálne výsledky boli žalostné a tieto snahy o spoluprácu nakoniec stroskotali. Niektoré na osobnostných črtách jednotlivých osôb, iné na naivite, neskúsenosti, ale aj na neznalosti základných zásad a pravidiel politickej i straníckej činnosti. Pravdou však je, že vtedy išlo skôr o spájanie sa za politickým účelom a spoločenská objednávka systémovej zmeny bola vtedy veľmi slabá.
Dnešná doba je však veľmi turbulentná, časť ľudí si začína uvedomovať tvrdú realitu a toto určite prinesie aj nove pokusy a výzvy. Za KSS môžem zodpovedne vyhlásiť, že sme otvorení akejkoľvek rozumnej a zmysluplnej spolupráci aj komunikácii. My v KSS sme pripravení. Chcel by som veriť, že k takémuto poznaniu prišli aj naši potenciálni partneri.
Možno bude nevyhnutné vytvoriť aj ľavicový blok v širšom kontexte, teda spojenie všetkých ľavicových síl do jedného celku, alebo toto by už bolo veľké sci-fi?
Niečo podobné by mohol zastrešovať aj širší sociálny a pronárodný či vlastenecký blok. Pre KSS by bol v tejto etape spoločenského vývoja určite politicky prijateľný a mohol by byť efektívnou protiváhou progresivno-liberálnenym stranám. Ale predvídať, ako sa situácia konkrétne vyvinie je zatiaľ predčasné a zdá sa, že vláda národnej jednoty je v našich reáliách skôr fikciou. V tejto politickej hre je stále veľa premenných, ale v každom prípade bude naša politická podpora sociálnych a pronárodných subjektov či takejto koalície zaručená.
Osobne vnímam v tomto kontexte ako veľmi inšpirujúci pre celú politickú ľavicu a vlastenecké prúdy projekt Národného frontu v Československu z rokov 1945-1948 ako aj nie tak dávny a v celku osvedčený projekt (po stránke technickej) Slovenskej demokratickej koalície (SDK). Ak by sa takéto niečo na Slovensku aktuálne podarilo, došlo by k zjednoteniu a k mobilizácii obrovského prosociálneho a vlasteneckého politického potenciálu, ktorý by mal na Slovensku len slabú konkurenciu. Zároveň musím dodať že takáto spolupráca by v žiadnom prípade neznamenala že sa Komunistická strana Slovenska vzdáva svojich ideových a programových vízií.
Dnes je prakticky v parlamente jediný poslanec, o ktorom kritici radi hovoria, že je rýdzi komunista, ktorého aj najčastejšie počuť hovoriť ľavicové myšlienky v Národnej rade SR, je aj veľmi obľúbený na sociálnych sieťach. O jeho statusoch dokonca vznikli knihy. Vedeli by si komunisti možno práve meno Ľuboša Blahu spojiť s hudbou budúcnosti, keď bude potrebné vytvoriť silný ľavicový blok, že by práve on bol tým mostom medzi sociálnou demokraciou a komunistami?
Aktuálnu pozíciu Ľuboša Blahu vo vzťahu ku KSS môžeme vnímať v niekoľkých a, bohužiaľ, aj protichodných rovinách. Na jednej strane je dobré, že tieto naše idey z jeho úst zaznievajú, na strane druhej to však znamená politickú kanibalizáciu potenciálnych hlasov pre KSS. To je holý fakt a uvádzam ho veľmi otvorene. Toto však Smer-SD praktizuje od svojho vzniku a priam lišiacky dokáže zachytiť a pritiahnuť k sebe aj nášho tradičného voliča. Táto situácia však nebude trvať večne a určite sa to v dohľadnej dobe zmení.
V rovine ideovej však Ľuboša Blahu vnímame pozitívne. Či si vieme predstaviť Ľuboša Blahu ako istý most medzi sociálnymi demokratmi a komunistami? Či si ho vieme predstaviť ako osobnosť možnej zjednocovanej (spolupracujúcej) politickej ľavice? Odpoviem veľmi krátko. Áno, za istých okolností by mohol byť lídrom pre spájanie ľavicových síl. Dôležitý je však aj systém cieľov, hodnôt, princípov, na ktorom by sa ľavicové strany dohodli, ale aj taktika a stratégia na ich dosiahnutie a uplatňovanie.
Ako momentálne vnímate vzťahy s ľavicovými stranami? Vedeli by ste si v súčasnosti predstaviť aj silný ľavicový blok, ktorý by mohol vyhrať voľby a následne zostavovať vládu?
Predstaviť si to vieme a nemuselo by to byť márne. No musím uviesť aj nasledujúce: Politická ľavicovosť v rámci korporátneho kapitalizmu získala falošný, to znamená liberálny rozmer.
Celý povojnový kapitalizmus vlastne stoji na týchto hlinených pilieroch liberalizmu. Pôvodne išlo o to, aby sa tvrdými až neľudskými podmienkami tradičného kapitalizmu už o niekoľko desaťročí nerozhorel ďalší požiar vojny. Zároveň to bola aj odpoveď Západu na vznik socialistického bloku. Samozrejme, že išlo o veľmi nesystémové opatrenie, ktoré vygenerovalo obrovský verejný dlh. Drancovaním kolónii, monetárnymi špekuláciami či sofistikovaným neokolonializmom sa jeho podstatu dlho darilo zakrývať. Pohltením východného bloku Západom však už nebolo cesty späť a dlhy aj celá virtuálna ekonomika nadobudli priam obludné rozmery. Zdroje jeho fungovania sa však práve minuli, už nie je koho rýchlo okradnúť, ani ďalej expandovať. Spoločnosť je opäť na križovatke dejín a reálne jej hrozí implózia.
Z nášho pohľadu teda vnímame všetky snahy o ľavicovosť v rámci kapitalizmu nielen ako nesystémové a neúčinné, ale hlavne neudržateľné. Rovnako vnímame aj politické subjekty, ktoré si z našej agendy stále vyzobávajú sladké hrozienka a ponúkajú ich spoločnosti ako svoje vlastne témy. Aj keď veľmi dobre vedia, že bez ďalších súvislostí nikdy nemôžu fungovať. Niekto chce stavať byty, ďalší by rád sebestačnosť, znárodňovanie či väčšiu ekonomickú úlohu štátu. Všetko sú to však naše tradične témy, ktoré sú v kapitalizme klanovo-kolonialneho typu nerealizovateľné. Dobrým príkladom môže byť práve Smer-SD, ktorý v dobe keď vládol sám mohol aspoň čiastočne obnoviť piliere sebestačnosti a naštartovať niektoré dlhodobé procesy. Dal však prednosť ceste liberalizmu a závislosti od bruselského jadra. Napriek všetkému sú nám tieto subjekty programovo aj politicky bližšie ako liberálne či pravicové zoskupenia a vieme si s nimi predstaviť nejakú formu užšej spolupráce.
V ostatných parlamentných voľbách KSS nakoniec nekandidovala. Ako táto skúsenosť stranu posilnila a ako sa komunisti z tejto udalosti poučili?
Pravdu povediac, vedenie pred poslednými voľbami s dostatočným predstihom zvažovalo aj možnosť neúčasti vo voľbách, pretože sme vedeli, že isté spoločenské procesy ešte stále nedozreli a ďalší výsledok pod 1% by nám aj tak nič nepriniesol. V zatiaľ dobre fungujúcom konzume, systéme dávok a zamaskovanej ekonomicko-dlhovej realite by to však nebolo nič nezvyčajné. Ak sa pozrieme do histórie, tak “dopyt ” po komunistoch je až vtedy, keď je situácia naozaj vážna. Aj naša účasť v parlamente v rokoch 2002-2006 priamo súvisela s prvou Dzurindovou vládou, ktorá pustila žilou štátu aj ľuďom.
Navyše treba zdôrazniť, že ľavicový, ako aj tzv. vlastenecký politický prúd bol pred voľbami značne roztrieštený. Časť vedenia už v predstihu navrhovala vydať jasné a zrozumiteľné vyhlásenie o našej neúčasti vo voľbách. Nedopadlo to však podľa našich predstáv. V každom prípade to bolo pre vedenie veľké poučenie, že netreba veci nechávať až na poslednú chvíľu. Strategicky aj technicky sme to bohužiaľ nezvládli.
Ako to momentálne vyzerá v straníckom živote KSS, ktorý nepochybne ovplyvnil koronavírus? Napriek tomu vidieť niektoré aktivity. Čo v najbližšom čase KSS plánuje?
Myslím, že nielen na Komunistickú stranu Slovenska vplýva celá situácia okolo koronavírusu negatívne a značne paralyzujúco. Keďže stále nie sú možné osobné stretnutia v regiónoch, tak sa mnohé naše naplánované aktivity neustále prekladajú na neskoršie termíny. K dobrej situácii toto určite nijako neprispieva, ale veríme, že to KSS a jej štruktúry ustoja a v konečnom dôsledku nás to vnútorne posilní. Napriek uvedenému, fungujeme, reagujeme na aktuálne udalosti a tak, ako som už uviedol sme aktívni aj v rámci petičnej akcie.
Sme optimisti. Korona totiž mnohé veci zásadne urýchlila a dym zahaľujúci realitu sa rozplynul ako jarný sneh. Našou najväčšou úlohou však bude presvedčiť voličov, že cesta k socializmu nie je žiadnym návratom do minulého storočia a že to môže byť moderný a životaschopný systém s vybalansovaným prerozdeľovaním zisku, zdravou motiváciou a dokonca aj v súlade s našimi kultúrno-historickými tradíciami a princípmi.
Michal Albert, foto archív, TASR-Štefan Puškáš, Nicole Blankenship
Prečítajte si aj prvú časť rozhovoru s lídrom KSS.
Páčia sa mi otázky! Páčia sa mi odpovede/múdry človek/!
„Našou najväčšou úlohou však bude presvedčiť voličov, že cesta k socializmu nie je žiadnym návratom do minulého storočia a že to môže byť moderný a životaschopný systém…“
Vyprázdnená konzumná kapitalistická spoločnosť požiera sama seba.
Reci sa hovoria , ale chlieb sa je.
Pán Laco, čo iné sa dá robiť?
Ľuďom chutí kapitalistický chlieb, veď volia prokapitalistické strany.
Komunisti prehrali a prehrávajú preto , že nie sú schopní držať krok s dobou . Neustále sa vracajú k triednemu boju aj , keď ten síce je , ale v inej podobe .
Komunisti neprehrali, prehrali pracujúci občania. Prispôsobili sa dobe, kašlú na triedny boj, nechajú sa zdierať, v preklade vykorisťovať= Jeden je v Dubaji, druhý je v háji./To sú tie triedy./
Kapitalizmus ešte len začína, doba postsocialistická končí.
Pán Polák,
v texte si protirečíte. Vyčítate nám, že sa vraciame k triednemu boju a vzpätí konštatujete, že aj keď tu je, ale v inej podobe. Podstata triedneho boja ostáva vždy rovnaká aj keď sa mení doba. Za tridsať rokov sa priepasné rozdiely medzi ľuďmi šialene prehĺbili. Veď tu máme nie „vrchných desať tisíc“, milionárov, ale miliardárov s vlastnými lietadlami. K majetkom prišli na úkor druhej skupiny, ľudí poctivo pracujúcich, ale prežívajúcich „z ruky do úst“. Kým tento stav bude existovať dovtedy bude existovať odpor a nespokojnosť ľudí – triedny boj. Verím, že to chápete. Nebudem teda triedny boj rozoberať podrobnejšie. A verím, že aj to konštatovanie, že sa máme prispôsobovať dobe, nie je myslené sociálno- demokraticky. Nie, my sa dobe prispôsobovať nemôžeme. My musíme prispôsobovať formy boja. A to je čím ďalej, tým zložitejšie, lebo náš triedny boj, vzdor vyžaduje predovšetkým schopnosť a odvahu takýto boj viesť.
Pani Klimentova co Vasa KSS robi pre ludi,? Idete oslavovat k pamatnikom so zastavami, pripadne nejakym prihovorom.Mate aj svoju webovu stranku. No ako to co robite, nerobite , ma pomahat ludom prace?.
Pán Laco, ľud práce volí KSS?
Nevolí!
No tak potom, nech sa nesťažuje.
V rokoch 2002 – 2006 sa KSS vyfarbila tak ako všetky ostatné strany predtým aj potom. Podnikatelia ju asi nevolili. V 2012 roku som bol vo volebnej komisii v jednom okrsku za KSS a pomohol som nájsť v okrese ďalších desať členov. Čo však za to KS chcela ? Po 5 euro za každého… Pani Slavomíra nezávidím Vám Vašu situáciu, ale pravdepodobne nemáte informáciu ako ľudia práce žijú a existujú na pracoviskách, v obchodoch i ostatnom živote a nie v Bratyslave a okolí.
Nemyslím si, že treba ironizovať spomienkové akcie pri pomníkoch pripomínajúcich významné historické udalosti. Najmä teraz, keď si hrdinov ČA, SNP, obete fašizmu, obete
kapitalizmu pripomíname od roku 1990 len my, komunisti.
A čo robíme pre ľudí? V rámci podmienok. Máme poslancov v obecných zastupiteľstvách, naši členovia majú rôzne pracovné pozície z ktorých je možné ľuďom pomáhať, najmä v sociálnej oblasti, v zdravotníctve, v školstve, v štátnej a verejnej správe. V rámci „veľkej politiky“ nemáme možnosť pomáhať. Nie sme parlamentnou stranou a preto našu legislatívnu činnosť ovplyvniť nemôžeme. Škoda, že väčšina ľudí dáva prednosť populizmu a dajú sa klamať a ohlupovať ľúbivými rečami a často aj imidžom rečníkov. Vždy je treba prihliadať nielen na to čo sa hovorí, ale aj kto to hovorí.
Pani Klimentová, správne, že si pri pomníkoch pripomínate historické udalosti, lebo:
„História je učiteľkou života.“/Cicero/
Slovákov však lepšie vystihuje citát Indíry Gándhí:
„História je najlepšou učiteľkou s obzvlášť nepozornými žiakmi.“
A áno „Vždy je treba prihliadať nielen na to čo sa hovorí, ale aj kto to hovorí.“ A hlavne na to, čo robí– viď. súčasná koalícia.
Nikdy som komunistom nebol ani v inej strane. Neviem sa pchať do tej správnej r….. . Poznám aj ľudí, ktorí sú nie komunisti , ale skutoční ľavičiari a aj niečo robia pre bežných ľudí. Napr. organizácia pracujúca chudoba. Nielen Vy a Vaši členovia si chodia uctievať ľudí, ktorí bojovali za našu slobodu k pamätníkom. Ja som bol na oslavách výročí SNP 2 x a pritom raz z Bratyslavy a raz z krajného východu, dze ňič ňit. Bohužiaľ terajšie vedenie strany asi len čaká, že bude ešte horšie pre pracujúcich a potom sa obrátia aj na KS, prestarnutých dedkov a babky , ktorí si ešte pamätajú časy socializmu. Ako chcete oslovovať ľudí?
To prečo urážate starších ľudí???
„Prestarnutí dedkovia a babky“, ako ich nazývate, nemajú čo iným povedať???
„…z krajného východu, dze ňič ňit.“ A prečo na krajnom východe „ňič ňit“?
To by Vám mohli vysvetliť „prestarnutí dedkovia a babky“, ktorí si pamätajú časy socializmu– aj v najzapadnutejšej časti Slovenska mali zdravotné stredisko, spádovú školu, potraviny a hlavne prácu v podnikoch a poľnohospodárskych družstvách, z ktorých sú dnes ruiny- a preto je tu dnes tá „pracujúca chudoba“.
Pán Laco,
neviem kto ste, koľko máte rokov, ale ako píšete boli ste až dva krát položiť kvietky – za tridsať rokov. Nikdy ste neboli členom KSS, ale raz ste išli do komisie, kde ste zarobili cca 40€. Zarobili ste si ako na brigáde, aj chlebík a kávičku ste dostali. Teraz vŕtate, ako mnoho iných, ktorí sa len z boku pozerajú. My dnes robíme, čo je v naších silách a možnostiach. K parlamentným rokom 2002-2006 je veľa kritiky, aj oprávnenej. Je však zaujímavé koľkí sa k nám vtedy začali „hrnúť“ so zaujímavými zištnými požiadavkami. A tak ako prišli, aj odišli. A k „východu“ len malá poznámočka. Tak, ako prišla sloboda z Východu, tak aj sila našej strany je vďaka komunistom z Východu (nie členom strany, ale komunistom). Tí oddaní dedkovia a babky, obetovali pre život nie len svojich detí a vnúčat, ale aj pre vás, najkrajšie roky života. Patrí im vďaka, nie irónia.
Ako vidím a čítam málo ste pochopili. Koho to že bola veta: Na východe / Slovenska/ kde nič nie je. ? Pán bývalý predseda vlády si aj takto utiahol z Východného Slovenska. Dobre si pamätám , čo na tom východe bolo i za socializmu. Teraz musíme utekať za prácou, ak chceme prežiť, smerom na Západ. Aj Slovenska. Aj to nám zabezpečili doterajšie vlády na Slovensku . Ženy robia v Rakúsku, Nemecku a VB. Muži aj v Čechách, Belgicku, Taliansku, Grécku i ako naši pradedovia do USA. V čom bola urážka keď som poukázal na vekovú kategóriu väčšiny členov KS ? Koľko mladých, trebárs aj do 40 -tky je v strane? Ako chcete osloviť ľudí aby vás volili? Takže kto chcel zastupovať KS vo volebnej komisii si musel zaplatiť 5 euro. A kávičku, či chlebíček si asi dávali niekde inde. Na východe ľudia v komisiách dostávali niečo nad 30 euro. Nikto z ostatných strán to nerobil. Aspoň o tom neviem. Dokedy chcete žiť z toho , že naši rodičia a prarodičia niečo robili pre tento štát, Československo ? Naučte sa čítať s porozumením a nehľadať vo vetách niečo, čo tam nie je. A som ten posledný, čo vŕta z boku.
Pán Laco,
vaša reakcia je akási kostrbatá a nebudem ju rozvádzať. Zaujala ma však jedna veta „Aspoň o tom neviem“. Niekoho mi to pripomína. Keď o niečom vy neviete, tak to nie je? Nie ste členom KSS, preto aj vaše „zasvätené“ poznámky beriem tak, ako mi doporučujete „s porozumením“ a ako dnes často zaznieva „ja vám rozumiem“.
Želám vám, aby ste prácu našli aj na Slovensku a boli za ňu aj spravodlivo ocenení. Veľa šťastia.
J. Hrdličkovi sa podarilo vtipne (a presne) pomenovať pôsobenie L. Blahu ako „kanibalizmus“. Vystihuje to podstatu politického pôsobenia nekomunistu v komunistickom priestore. Vypisujem konkurz na pomenovanie pôsobenia „komunistov“ v nekomunistickom priestore. Mne sa ponúka KSS- SK (komunistická strana Slovenska- sebakanibalizujúca). V podstate zatieňuje priestor, aby tam nič nerástlo…Nepopieram úprimnú snahu členov, možno aj časti vedenia. No chýba výsledok a nie je to len v neprajnom prostredí. Práve „proti vetru“ sa formujú silné osobnosti. Apropó v rozhovore mi ostali otvorené otázky: kde je (v procese zjednocovania) Bekhmatov? A prečo nie je vo vedení KSS autor otázok v rozhovore? Boli by aj ďaľšie „kanibalské“…