Miroslav Číž pripomenul v RTVS Hajkovi a Nicholsonovej: 45% ľudí chcelo v roku 1989 socializmus, 45% socializmus a komunizmus a 3% kapitalizmus

Vo verejnoprávnej RTVS, platenej z poplatkov občanov SR, sa opäť volalo po kriminalizácii slobodných názorov občanov Slovenskej republiky v mene novej liberálnej totality. Liberálni demokrati zabúdajú na to, že medzi slobodné názory patria aj tie socialistické. Zabúdajú aj na to, že dnes preferuje socializmus aj apologét liberálnej demokracie Francis Fukuyama, mnohí kompetentní západní teoretici, ale dokonca aj liberáli ako John Rawls a mnohí ďalší západní liberálni autori. To iba slovenská liberálna pravica by zatvárala slobodných ľudí v mene ich „liberálneho Džihádu.“

V nedeľnej relácii O 5 minút 12 pripomenul poslanec JUDr. Miroslav Číz tendenčnému antikomunisticky pôsobiacemu redaktorovi Jozefovi Hajkovi, ktorý podľa svojho prejavu nie je znalý ani len elementárnych filozofických a politologických východísk socializmu a komunizmu, že socializmus pred rokom 1989 preferovala väčšina čechoslovákov.

Poslankyňa Nicholsonová z extrémne pravicovej strany SaS v relácii otvorene volala po „inom vysporiadaní“ sa so socialistami a taktiež po kriminalizácii poslanca Ľuboša Blahu za jeho legitímny názor na sociálne výdobytky socialistického režimu a kritiku vykorisťovateľov. K volaniu po kriminalizácii socialistov sa pripojil aj samotný Hajko slovami, ktorými prirovnal socialistické alebo komunistické presvedčenie k fašizmu: „Vidíme, že fašistické tendencie sa posudzujú dosť tvrdo, ale nevidíme to v prípade ideológie komunistickej. Čo by sa malo zmeniť?“ naviedol na odpoveď Nicholsonovú.

„Tak ako ideme po ľuďoch, ktorí sú šíriteľmi fašistickej ideológie, tak by sme mali ísť aj po šíriteľoch ideológie komunizmu.“ Nicholsonová

Nicholsonová, zrejme smädná po krvi, opätovne volala po vysporiadaní sa s ľuďmi spred roka 1989. Zrejme nenápadne zabudla na bývalých komunistov, ktorí prevrátili kabáty a bývalých príslušníkoch ŠTB ako agent Domovník (Ján Budaj), s ktorým pravidelne vystupuje na tribúnach Za slušné Slovensko.

Diskusia pokračovala Hajkovou otázkou, čo si myslí o tom, že po roku 1989 boli vo vládach bývali komunisti.

– …Vy ste k tej komunistickej strane pred rokom 1989 mali blízko. Je to v poriadku, že dnes máme vlády, kde sú stále komunisti? (Hajko)
– (Číž) Vychádza knižka Jamesa Krapfla… napríklad ako vyzeral prieskum verejne mienky v tom období. Pán redaktor, obávam sa, že to neviete. Vyzeral tak, že 45% ľudí chcelo socializmus, ale socializmus humanistický…slobodný…
– (skočí mu do reči Hajko) …ja hovorím o komunistoch, nie socializme…
(pozn. redaktorov vstup dokazuje, že nie je ani znalý toho, že podľa Marxa je socializmus prvá fáza cesty ku komunizmu ako vyššieho zmyslu filozofie dejín. Jedna časť autorov preferuje iba socializmus a komunizmus umiestňuje do ďalekej budúcnosti (napr. Peffer, Cohen), druhá časť autorov (Marx, Lenin, Jameson) verí v budúce normatívne naplnenie komunizmu ako beztriednej spoločnosti, kde má každý naplnené potreby ako výsledku protikladov, dialektiky dejín. Redaktorovi evidentne chýba elementárne filozofické a politologické vzdelanie…) 
– (pokračuje Číž) …45% chcelo zmiešaný komunistický, aj socialistický a 3% chceli kapitalizmus. Takéto boli východzie pozície a s týmito predstavami išli ľudia na námestia. Autor hovorí, o ukradnutej revolúcii a o tom, že elity si prisvojili časť tej relácii…

Miroslav Číž taktiež pripomenul, že v susednej Českej republike je komunistická strana legitímnou súčasťou spoločenského diskurzu. Taktiež nastolil rečnícku otázku, zrejme v reakcii na Nicholsonovú, či by bolo lepšie vylúčiť 400 tisíc ľudí na Slovensku a 1,5 milióny v Česku z verejného života.

„Demokracia mala prispieť k čomu? Aby sme vylúčili istý typ myslenia alebo istý typ správania a tých absolútne vylúčili z verejného života?“ pýtal sa Číž…

Podľa Hajka slávime výročie kedy padol komunizmus. Ako mohol padnúť, keď nikdy nebol nastolený? Nuž, zrejme by si pán Hajko mal prečítať minimálne diela ako Komunistický manifest, Kapitál, Nemecká ideológia, ale aj také diela základného filozofického vzdelania ako Utópia Thomasa Mora, Slnečný štát Tomassa Campanellu či Leninove dielo Štát a revolúcia, pochopil by akú hlúposť trepol, a ešte aj za koncesionárske poplatky občanov Slovenskej republiky.

Little red riding hood

Zdieľajte článok:

56 thoughts on “Miroslav Číž pripomenul v RTVS Hajkovi a Nicholsonovej: 45% ľudí chcelo v roku 1989 socializmus, 45% socializmus a komunizmus a 3% kapitalizmus

  • 19. novembra 2018 at 16:27
    Permalink

    Som pobúrená! Toto je redaktor verejnoprávnej televízie, platený aj z našich daní, z daní prívržencov socializmu!!!
    Krvilačná lady ma neprekvapila, lebo:

    Totalita elita
    za demokraciou je ukrytá!

    Pán Číž sa mi páčil a čudujem sa, že sa nezdvihol a neodišiel!

    Reply
    • 20. novembra 2018 at 7:08
      Permalink

      Fašizmus nie je iba o uniforme, fašizmus je spôsob myslenia. Je o 5 minút dvanásť, o chvíľu nás tu budú terorizovať komandá SaS, určovať, čo si máme myslieť, aké hodnoty máme vyznávať, čo si môžeme-nemôžeme dovoliť povedať. Začnú páliť knihy? S ako sloboda? Zmráka sa!

      Reply
  • 19. novembra 2018 at 17:39
    Permalink

    Aj ja som pobúrený. Tak súdruh Číž sa zastáva socializmu a on vybudoval oligarchisticko – kapitalistický systém. To je ešte horšie ako kapitalizmus.

    Reply
  • 19. novembra 2018 at 17:42
    Permalink

    PS.
    Ale r. 1990 volilo Komunisttickú stranu len 13,04 % . ( VPN 28,68%) To len aby bolo jasno.
    Číž si jednoducho vymýšľa, ako vždy.

    Reply
  • 19. novembra 2018 at 18:51
    Permalink

    Na SLOVENSKU volilo komunistickú stranu vo voľbách 1990 – 13,35 percenta voličov pri volebnej účasti vyše 95 percent do SNR – slovenskej národnej rady !

    Miroslav Číž v roku 1978 absolvoval Právnickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave. Od roku 1979 do 1981 pracoval ako právnik na OBNV, Bratislava IV. V období 1981 – 1989 pôsobil ako lektor v Inštitúte pre národné výbory. Od roku 1990 do 2002 pracoval v Národnej rade Slovenskej republiky. Od roku 2015 je poslancom za stranu SMER – SD.

    Demagóg čo bol vždy tam kde mal výhody.

    O tom že bol členom komunistickej strany a teraz je členom smeru ani ň NIKDE !!!
    Omieľa o socializme ale ako zakladateľ smeru BOL za TRETIU cestu !

    Kam vietor tam plášť.

    V roku 1989 sa zrušil článok 4 Ústavy kde bola zakotvená
    Vedúca úloha KOMUNISTICKEJ strany v štáte a spoločnosti !
    Zrušili ho sami komunisti !!!

    Reply
    • 20. novembra 2018 at 13:09
      Permalink

      Pane Zvolen, zdravím Vás!

      Musím Vám říci hned úvodem, že jste zaťal fest. ) A chci říci, že máte v zásadě pravdu! Dovolím si však pár slov, protože jste svým příspěvkem otevřel docela dost Pandořinu psychologickou skříňku rozpadu evr. socialismu.

      1) K tomu, že JUDr. M. Číž přeskočil jako elektron v obalu jádra atomu na jinou energetickou hladinu, tedy z KSČ do strany SMER. Podívejte, já to neudělal (přijali mě do KSČ v ČSLA na jaře 1982), a proto jsem dodnes zkurvený komouš, ale s nulovým vlivem a s prázdnými kapsami. ) Místo toho, abych se kamsi škrábal nahoru, tak kecám zde na DAV-DVA. Chápete, pane Zvolen? ))

      2) K tomu konci Vašeho příspěvku, tedy, že koncem r. 1989 sami komunisti zrušili článek Ústavy o vedoucí úloze jejich strany v ČSSR. No ovšem, pane Zvolen. Však nám to skrze soudruhy Lorenze a spol. nakomandoval soudruh s oním ohněm na čele. Kdybychom neuposlechli, Sovětská armáda by zakročila jinak než v srpnu 1968, chápete. Ale umíte si představit tu hrůzu, kdyby to komunisti v ČSSR neudělali?! Co se tehdy odehrávalo v Rumunsku, Vám nemusím připomínat, že ne… ((

      P.S.
      Nebylo na tomto světě větších demokratů, než byli komunisté v SSSR a v ČSSR či v NDR. Vše bez boje odevzdali na podnose třídním nepřátelům – PROTOŽE LID SI TO VYŘVAL V ULICÍCH MĚST. Takže? Takže co lid žádal, kurva, to také dostal!!!

      Reply
  • 19. novembra 2018 at 18:56
    Permalink

    Dovolím si matematické okienko

    percenta =koľko ľudí zo 100 ?

    socializmus alebo komunizmus 45
    kapitalizmus 3
    do 100 nám chýba ešte koľko 52 !!!

    52 ľudí nechcelo nič
    PRETO máme nič
    ani kapitalizmus ani socializmus ani komunizmus
    máme našich oligarchova ich posluhovačov PODRŽtašky
    ktorá vláda pomáha oligarchom a najbohatším?
    americká a ???

    Reply
  • 19. novembra 2018 at 19:31
    Permalink

    Niektorí členovia vedenia Smer Sociálna demokracia, že by „otáčali doľava“? Držím im síce palce, ale nie je to už neskoro? Nemali otáčať tým kormidlom doľava už od marca roku 2012, teda keď mali väčšinu v parlamente a „čisto“ soc dem vládu? Dnes sa ma pýtali na jednom stretnutí, či sa ako bývalý člen strany Smer SD nehanbím za stranu. Nie, ja som na stranu Smer SD skôr úprimne nasrdený, lebo premárnila svoju historickú šancu ešte v roku 2012, keď jej voliči dali plnú moc k vláde a k zákonodárnej moci… nevyužili to a preto som aj odišiel na konci 2012…toto tu je už len podľa hesla „topiaci sa aj slamky chytá…“

    Reply
  • 19. novembra 2018 at 21:07
    Permalink

    Ako som to ja pochopil, 45 percent ľudí chcelo socializmus, ale demokratickejší. A ďalších 45 percent ľudí si želalo okrem socializmu už aj prvky komunizmu. Len 3 percentá kapitalizmus, toto číslo je známe. To znamená, že len 7 percent sa nevedelo vyjadriť.

    To plne zodpovedá záverom, ktoré som napísal. Že v r. 1988-89 ešte išlo o socialistické demokratické revolúcie, až následne sa procesu chopili staré kapitalistické štruktúry, ktoré previedli reakčný návrat ku kapitalizmu.
    Tento záver nie je vycucaný z prsta, len je opisom periodického opakovania určitého vývojového dejinného vzorca, programu. Ktorého súčasťou boli napr. aj buržoáznodemokratické revolúcie v r. 1848, ktoré žiadali po 480 rokoch vývoja kapitalizmu jeho výraznú demokratizáciu. Pritom sa nedá povedať, žeby dovtedajší vývoj kapitalizmu bol neúspešný, práve naopak, jeho úspešným vývojom dospel do štádia potreby demokratizovať svoju podobu.
    Podobne po úspešnom socialistickom vývoji, kedy socializmus vybudoval vlastnú sociálno-ekonomickú základňu, sa objavila potreba a možnosť demokratizovať ho. A presne toto žiadali ľudia.

    Len bola škoda, že do tohto procesu zasahovali záujmy rôznych strán, aj Štb, jej hra s mŕtvym študentom mala fatálne dopady. Na druhej strane podľa správania sa členov KSČ, keď mnohí poutekali, mnohí chceli zakonzervovať dovtedajšiu podobu socializmu na večnosť – namiesto toho, aby sa KŠC postavila do čela revolučného pohybu v duchu marxizmu, ona sa postavila proti tomuto pohybu a on ju zmietol. A KS sa z tohto procesu dodnes nespamätali – a zaujali voči ľudu ten istý postoj ako buržoázni filozofi (Schopenhauer, Nietzsche po r. 1848) – a niektorí nazvali ľud lúzou, ktorej sa nedá veriť, pretože zradil.ˇ

    Ľud nezradil, len zrazu stratil revolučné pokrokové vedenie a dodnes ho nemá. Je totiž zaujímavé, že v prieskumoch v r. 1989 45 percent ľudí už požadovalo aj prvky komunizmu. A je to plne v súlade s vývojom výrobno-technologickej základne civilizácie a teda aj pôsobením marxistického zákona súladu výrobných vzťahov úrovni výrobných síl. Nie je preto náhodné, že Fínsko, Francúzsko, Švajčiarsko, atď. sa zaoberajú a experimentujú s základným príjmom pre všetkých občanov, aj keď ako pri liberalizme, demokracii, globalizácii kapitalizmus dáva týmto procesom negatívnu podobu (nepodmienenosť môže znamenať parazitizmus). Iná kvantitatívna, materiálna úroveň si žiada inú spoločenskú formu. je to veľmi jednoduché, len tzv. revolučné strany nie sú schopné dospieť k tejto úrovni poznania. A KS komunizmus zrazu považujú za utopizmus, alebo uskutočniteľný za 500 rokov, ap. Jednoducho sa nám stratili vodcovia, revolucionári, ale od ľudu požadujeme, aby bol revolučný.

    Reply
  • 19. novembra 2018 at 22:52
    Permalink

    Milan Antal.
    Socializmus môže byť aj demokratický?
    To je ako keby bol nanuk zamrznutý aj rozmrznutý zároveň.
    Jednoducho nemožné.

    Reply
    • 20. novembra 2018 at 12:33
      Permalink

      Staline, zdravím Vás.

      Máte pravdu, socialismus v zásadě nemůže být demokratický, stejně jako i kapitalismus, jinak by splakal nad výdělkem. Žádný režim nemůže být demokratický, ani kapitalismus, ani socialismus, i když se hlasatelé obou politicko-ekonomických formací onou demokracií často zaštiťují.

      Oba režimy jsou spojeny s existencí státu, tedy s organizovaným násilím vládnoucí společenské třídy. Za kapitalismu hovoříme o tzv. burž. demokracii (podtrhuji tzv.), tedy o násilné diktatuře buržoazie, tedy o diktatuře menšiny vůči většině. Za socialismu hovoříme o tzv. socialistické demokracii, tedy o násilné diktatuře proletariátu, tedy o diktatuře většiny vůči menšině.

      Ve školství se jedná rovněž tak o diktatuře pedagogů vůči žákům a studentům, jedná se o organizované násilí, bez kterého by se veškeré školství rázem rozpadlo. V armádě je to stejné. A v rodině jakbysmet. Pokud děti diktují rodičům, smysl rodiny se zhroutí. Všude je tedy DIKTATURA, NIKOLI DEMOKRACIE. V celém Vesmíru vládne tvrdý diktát, aby byl řád a ne chaos. Současný tvrdý diktát svět. oligarchátu je toho jasným dokladem.

      POSTSKRIPTUM
      OV KSČM Frýdek-Místek zveřejnil zdejší článek Dr. Blahy, včetně diskuse, to je dobrá zpráva. )

      Reply
        • 20. novembra 2018 at 15:46
          Permalink

          Pán Vašek, dlhujem Vám odpoveď na otázku v tomto článku. Nevyhýbal som sa jej, ale článok bol posunutý mimo pozornosti. Keďže sa článok dotkol aj otázky komunizmu, dám sem zopár poznámok.
          Pane Antal, dlužíte mi odpověď na mou otázku v souvislosti s Vaší úvahou, že hypotetický vývoj společnosti v budoucnosti komunismem neskončí. Co bude po komunismu?

          Vývoj nemôže končiť, keďže všetko okolo nás sa pohybuje, vyvíja, hviezdy vysielajú do vesmíru novú a novú hmotu a energiu. Konečné sú len konkrétne formy.
          V tomto zmysle možno riešiť aj dilemu ekonomického rastu: ekonomický rast je konečný pre konkrétne formy, ale vo všeobecnosti nekonečný, cez striedanie foriem.

          Socializmus nepokladám za súčasť komunizmu, ako sa to predpokladalo. Socializmus je samostatnou SEF.

          Už som to v jednom komentári rozviedol, pre sociálnu formu/ľudskú spoločnosť poznáme 9 SEF:

          1. Prvobytná forma
          1a. Prvotné ľudské tlupy
          2b. Rodová forma
          3c. Rodovo-kmeňová forma

          2. Triedno-štátna megaformácia
          2a. Nevoľnícka forma (Otrokárstvo a feudalizmus)
          2b. Kapitalistická forma
          2c. Socialistická forma

          3. Globálna megaforma
          3a. Prvotné globálne spoločenstvá
          3b. Klasická globálna forma
          3c. Celistvá zemská civilizácia

          Na vyššej úrovni vývoja môžeme hovoriť o troch formách:

          1. Biologická forma
          2. Sociálna forma – rozviedol som jej 9. SEF
          3. Makrosociálna forma – ktorá syntetizuje, rozvíja sociálnu formu, nie je zásadne novou kvalitou.

          Vhodným príkladom pre pochopenie makrosociálnej formy nám môže poslúžiť chemická triáda:
          1. Atómy, 2. Molekuly. 3. Makromolekuly, Biomolekuly.
          Makroformy sú silne diferencované, pluralitné, s veľkou pestrosťou foriem.

          Komunizmus sa môže rovnať priamo tejto makrosociálnej forme. Alebo komunizmom môžeme chápať evolučné pokračovanie, vedľajšiu líniu sociálnej formy. Ako príklad na pochopenie nám môže poslúžiť polynézska „civilizácia“, hoci v pravom slova zmysle nejde o civilizáciu, ale ešte o prvobytnú formu. Polynézania sa už nevyvíjali do triedno-štátnej civilizácie, ale prakticky si utvorili svoj polynézsky raj, komunizmus.
          Ako vidíme aj na ich príklade, oni síce zakonzervovali prvobytný spôsob života vo svojom „komunizme“, ale vývoj mimo nich išiel ďalej.

          Potiaľto mi slúžili na opis spomenuté vývojové vzory. Ďalej sú to už viac hypotetické úvahy. Mám k tomu poznámky, ale teraz len tak z hlavy, v budúcnosti sa môžem venovať podrobnejšie.
          Ja predpokladám ďalej vývoj v podobe Kozmickej civilizácie a Duchovnej formy.
          Zrejme sa budú prelínať, ale primitívnu kozmickú civilizáciu osadzujúcu planéty slnečnej sústavy vieme zrealizovať aj v súčasnej forme. Na vytvorenie rozsiahlejšej a rozvinutej kozmickej civilizácie zrejme bude potrebná Duchovná forma.
          Vychádzam jednak z narastania úlohy poznatkov, informácií ako zdroja bohatstva.
          Z digitalizácie ekonomiky a spoločnosti.
          Výroba, zdieľanie materiálnych produktov podlieha klasickým matematickým vzťahom. Ak niečo niekomu dám, je to pre mňa mínus, pre neho plus. Ak však odovzdám poznatok tisícke ľudí, zrejme tam o mínuse nemožno hovoriť.
          Z obmedzenosti ľudského organizmu, potreby prekonávať veľké vesmírne vzdialenosti. Ak fotón je obmedzený rýchlosťou svetla, idea, poznatky, vyvodzovanie vesmírnych súvislosti, princípov je neobmedzené. Môžem pochopiť, ako pracuje iná vesmírna civilizácia z princípov, súvislostí, bez toho, aby som ju fyzicky videl.

          Reply
      • 20. novembra 2018 at 17:03
        Permalink

        Súdruh Vašek z Moravy
        Vy evidentne neviete čo demokracia je. A absentuje vo Vás prirodzená túžba po slobode.

        Reply
        • 20. novembra 2018 at 21:15
          Permalink

          Soudruhu Staline, můj vůdče, zdravím Vás!

          Povím Vám nečekané, tedy pro Vás určitě. Již nikdy nepůjdu k volbám. Proč? Protože nechápu, co je to svoboda, protože životu nerozumím, politice nerozumím, jsem tak trochu, ve smyslu morálky, Grigorij Perelman, zkrátka, jsem dokonalý IDIOT, můj vůdče. )

          Reply
          • 20. novembra 2018 at 21:47
            Permalink

            Súdruh Vašek z Moravy.
            Vy máte obrovské šťastie.
            Za to že nepôjdete k voľbám sa Vám už naozaj nič nestane a nebude Vás šikanovať ani zamestnávateľ a ani Národný výbor:-)

    • 20. novembra 2018 at 14:57
      Permalink

      Stalin,
      zásadná otázka: A kapitalizmus môže byť aj demokratický?
      Kde taký je? v USA kde majú na výber jednu stranu s dvoma frakciami (somárov a slonov?). Alebo inde, kde je síce viac strán, ale všetky kandidujú na Jednotnej kandidátke kapitaistického frontu?
      Viete aká je najsrandovnejšia veta v našej ústave? Že „štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich volených zástupcov alebo priamo“.
      A aká je pravda? Vystihol to najlepšie sociológ Zygmunt Bauman, ktorý povedal, že spoločnosť patrí tým, ktorí do nej investujú. Teda namiesto demokracie plutokracia.
      S oligarchami na večné časy a nikdy inak?

      Reply
      • 20. novembra 2018 at 17:05
        Permalink

        Imrich Juhár.
        Tak ako mne nemôžete hovoriť nič o atómovej fyzike, keďže jej nerozumiem, tak ja Vám nemôžem hovoriť o demokracii a slobode, keďže jej nerozumiete.

        Reply
        • 20. novembra 2018 at 17:19
          Permalink

          Po poznaní Vašej nekonečnej múdrosti, filozofickej hĺbky vašich doterajších tu prezentovaných názorov a schopnosti preniknúť do hĺbky a podstaty demokracie a slobody mi zostávava buď spáchať harakiri, alebo v tichosti odísť zomrieť do húštin …
          PS
          Zmeňte si nick, urážate Stalina!

          Reply
          • 20. novembra 2018 at 21:49
            Permalink

            Imrich Juhár.
            Ale no súdruh Juhár.
            Ak teda rozumiete čo je demokracia a sloboda aj napriek tomu by ste ju zrušili a potlačili, treba poznamenať, že je to teda horšie ako nerozumieť uvedeným pojmom.

        • 20. novembra 2018 at 21:59
          Permalink

          Soudruhu Staline, můj vůdče!

          Vy jediný rozumíte svobodě a demokracii. To víme zde všichni, má hluboká poklona před Vaší genialitou. Nicméně, na cosi jsem si vzpomněl. Chápete, občas i my, idioti, myslíme.

          Na jaře 1999 jistá madam, jmenovala se za svobodna Marie Körbelová, Češka, vzkázala Srbům, že jim přiveze svobodu a demokracii pod křídly bombardérů. A proto, můj vůdče, moc Vás prosím, odpovězte mi na jedinou otázku. Je tohle ta svoboda a demokracie, kterou jste měl na mysli?

          VÍCE NEŽ 1000 LETADEL,
          10 TISÍC RAKET TOMAHAWK,
          35 TISÍC LETECKÝCH ÚDERŮ,
          PŘI KTERÝCH BYLO SVRŽENO 100 TISÍC TUN BOMB
          (EKVIVALENT 6 HIROŠIMSKÝCH BOMB)

          Reply
          • 20. novembra 2018 at 23:05
            Permalink

            Súdruh Vašek z Moravy.
            Táto Vaša myšlienka je jednoducho neuchopiteľná, Niečo ako : Je vojna demokratická?
            Nie vojna nie je demokratická, ale ani nedemokratická, lebo je to vojna.
            .
            A tie číslo to sú štatistiky munície čo hodili Srbi na Chorvátov, alebo ste čítali niečo o nejakej inej vojne?

  • 20. novembra 2018 at 11:20
    Permalink

    Už teraz je jasné ľavičiarom, že stavaním socializmu proti demokracii vlastne podporujú antikomunistickú propagandu?

    Už som to ukázal v inom komentári, všetky spoločenské systémy môžu byť v závislosti od vývojovej fázy tak demokratické ako aj diktátorské. Ani jeden systém v klasickej, pravej podobe nebol vlastne demokratický, teda ani kapitalizmus. Vývoj socializmu kopíruje presne vývoj kapitalizmu, či predošlých systémov, od diktatúry k liberálnej demokracii. Ak biologický organizmus funguje podľa presného biologického, genetického programu, zložité spoločenské systémy sa nevyvíjajú chaoticky, ale podľa neustále sa zdokonaľujúceho sociálneho programu. Ak sa vyvinul kapitalizmus k liberálnej demokracii, tak o to viac, k jej dokonalejšej podobe sa môže vyvinúť aj socializmus. Je otázne, ako by chcel viesť západný kapitalizmus čoraz zložitejší systém ľudskej civilizácie, ak nemá predstavu o jej programovom vybavení?

    Pozrime sa teda na vzťah kapitalizmu k demokracii.

    Pravým kapitalizmom je klasický kapitalizmus voľnej súťaže, ktorý existoval od 14.st. do Veľkej hosp. krízy 1929-33.

    V utváracom štádiu mal podobu absolutizmu. Absolutistickí panovníci
    – potláčali moc feudálnej šľachty,
    – podriadili si cirkev,
    – podporovali rozvoj miest (slobodné kráľovské mestá, vyňaté spod právomoci feudálov, v r. 1405 Žigmund Luxemburský dekrétom uznal slobodné kráľovské mestá za osobitný krajinský stav),
    – a teda aj remeselníkov a obchodníkov (nemecká hanza) ako prvú formu kapitálu.
    – Absolutizmus potláčal moc roztrieštenej feudálnej šľachty v prospech utvárania národného štátu, národnej ekonomiky.
    – Absolutizmus sa opieral hlavne o meštianstvo a kupcov ako zárodok utvárajúcej sa buržoáznej triedy. Anglického kráľa Henricha VII. preto prezývali „Kupecký kráľ“.

    Až po anglickej Slávnej revolúcii v r. 1688 vzniká kapitalistická parlamentná demokracia, parlament prevzal moc od panovníka. Kap. demokracia však bola len formálna, politické práva malo asi 5 percent obyvateľov, len šľachta, bohatí mešťania, nikde ženy. Tak to bolo ešte aj v r. 1848, 280 rokov trvania klasickej kapitalistickej parlamentnej demokracie.

    • Až v r. 1832 bol v Anglicku vydaný volebný poriadok, ktorým sa dostali i mešťania nových miest do parlamentu, nie však robotníci.
    • Klasická krajina kapitalizmu, Anglicko, zrušila poddanstvo až v r. 1806.
    • Nehovoriac o žiadnych právach otrokov vo svojich kolóniách. O žiadnych právach Indov, Číňanov, Indiánov, Aborigénov, Afričanov.
    • V r. 1698 anglický parlament povolil súkromným osobám obchodovať s otrokmi. Tým sa medzi Novým Anglickom, Afrikou a oblasťou Karibského mora začal čulý obchod s otrokmi, rumom a cukrom.
    • 26. 3. 1713 bola podpísaná zmluva so Španielskom (o assiente), podľa ktorej získali britskí kupci výhradné právo na obchod s otrokmi v španielskych kolóniách v Amerike.
    • Až 1. 8. 1834 bolo vo V. Británii (v britských osadách) zrušené otroctvo.

    • Je charakteristické, že sám Voltaire, propagátor osvietenských ideí, ktorý ostro bojoval proti fanatizmu a bezpráviu, proti cirkvi a kritizoval absolutistickú monarchiu, veril v možnosť spravodlivej vlády osvietenského panovníka (osvietenský absolutizmus).
    Bolo paradoxom klasického kapitalizmu, že Voltaire, ako veľký bojovník za práva ľudí a proti tyranii panovníka, zároveň obchodoval s otrokmi.

    Sloboda slova neexistovala, náboženské slobody podobne, katolícka cirkev prenasledovala iné náboženské postoje.
    • 17. júla 1791 masakrou na Marsovom poli markíz Marie Joseph Notier de Lafayette so svojou parížskou národnou gardou poriadok v Paríži, keď streľbou rozohnal republikánsku demonštráciu. Išlo o prvé otvorené stretnutie medzi ľudovými vrstvami a buržoáziou.
    • 4. 6. 1728 bol popravený v Kopidlně v Čechách Tomáš Svoboda, vzdelaný evanjelický laik, aktivista za slobodu vyznania, Pre svoju vieru bol prehlásený za kacíra, sťatý a následne spálený. Pred popravou bol väznený na zámku v Kopidlně.
    • 13. 10. 1781 vydal Jozef II. tolerančný patent – nariadenie povoľujúce obmedzenú náboženskú slobodu niektorým nekatolíckym náboženským vyznaniam v Čechách, na Morave a v Sliezsku. Cisár v ňom priznáva určité práva aj vyznávačom ďalších troch vierovyznaní – augsburskému (luteránom), helvétskemu (kalvínom) a nezjednotenému gréckemu (pravoslávnemu). Príslušníci týchto vierovyznaní nesmeli byť prenasledovaní.
    Nekatolíci však mali právo len súkromného výkonu kultu, mohli mať len modlitebne, ktoré nesmeli mať vzhľad kostola, t. j. museli byť bez veže, zvonov a pod., nekatolíci mohli však byť inak plnoprávnymi občanmi, mohli teda zastávať verejné úrady, kupovať domy, stať sa majstrami, nadobúdať akademické hodnosti, dosiahnuť vyššie hodnosti v armáde a pod. To sú v podstate všetky úľavy z predtým úplne bezprávneho stavu nekatolíckych kresťanov.
    Nakoľko cisársky patent umožňoval len súkromný výkon kultu, nekatolíkom ostávali povinnosti plynúce zo zabezpečenia verejného kultu katolíckeho. Vládnuce postavenie katolíckej cirkvi bolo osobitne zdôraznené v rodinnom práve, lebo patent nariaďoval pri zmiešaných manželstvách, ak otec bol katolíkom, aby aj všetky deti bez ohľadu na pohlavie boli vychovávané v katolíckom náboženstve, “čo nech je považované za prednosť panujúcej cirkvi”. Ak otec bol protestantom a matka katolíčkou, deti sledovali náboženstvo svojich rodičov podľa pohlavia a nesmeli nasledovať náboženstvo len po jednom rodičovi. V Čechách bol patent doplnený viacerými dekrétmi. Na základe tzv. tolerančných generálií z r. 1782 bol povolený návrat emigrantov, bolo možné sa jednotlivo prihlásiť k tolerovanému protestantizmu do 1. 1. 1783. Kto sa do tohto termínu neprihlásil, bol považovaný za katolíka, neskoršie prestupujúci sa musel podrobiť 6 týždňov trvajúcemu vyučovaniu náboženstva u katolíckeho kňaza, čo v praxi vytváralo priestor pre šikanovanie. Protestantskí farári mohli viesť súkromné matriky, boli však povinní posielať z nich výpisy o krstoch, sobášoch a pohreboch katolíckym farárom, ktorí naďalej viedli oficiálne matriky. Patent znamenal koniec protireformácie.

    Neexistovali žiadne práva zamestnancov, odbory, robotnícke spolky a združovanie boli zakázané pod trestom smrti. Združovanie robotníkov zakázala aj francúzska buržoázia po Veľkej fr. buržoáznej revolúcii, vyznávajúcej heslo Rovnosť-Bratstvo-Sloboda, ktoré tu presadzuje náš pravicový kamarát Ján Zvolen. Asi má tiež na mysli zákaz ľavicového združovania.

    • V r. 1799 – 1800 boli vo V. Británii prijaté zákony, ktorými sa potláčala činnosť odborov. V jeseni 1799 prijal londýnsky parlament proti prívržencom francúzskej revolúcie tzv. Combination Act, zákon zakazujúci odborársku činnosť a politické spolky a asociácie. Zákon zakazoval predkladať požiadavky týkajúce sa zvýšenia miezd a skrátenia pracovného dňa, ako aj organizovať štrajky. Zákon platil do r. 1824.
    • 16. 8. 1819 sa zhromaždilo viac ako 60 000 lancashirských tkáčov na Svätopeterských poliach, na ktorom požadovali reformu parlamentu a nižšie ceny chleba. Opozičné zhromaždenie bolo násilne rozohnané vojskom (tzv. masakra Peterloo – bolo zabitých 11 ľudí, 400 bolo zranených). To bolo podnetom pre britskú vládu, aby drasticky obmedzila slobodu tlače a zhromažďovania. Prijala 6 zákonov (Six Act – tzv. rubíkové zákony atď.).
    • „Združovanie robotníkov sa pokladá za ťažký zločin od 14. storočia až do roku 1825, keď sa zrušili zákony proti združovaniu…
    Kruté zákony proti združovaniu padli roku 1825 pred hrozivým postojom proletariátu. Napriek tomu padli iba čiastočne. Niektoré krásne pozostatky starých štatútov zmizli až roku 1859. Nakoniec parlamentný zákon z 29. júna 1871 predstieral, že odstraňuje posledné stopy tohto triedneho zákonodarstva právnym uznaním trade-unionov. Lenže parlamentný zákon z toho istého dňa (An act to amend the criminal law relating to violence, threats and molestation (*1zákon doplňujúci trestné právo o násilí, vyhrážaní a obťažovaní) fakticky v novej forme obnovil predchádzajúci stav. Prostriedky, ktoré robotníci mohli použiť v prípade strike alebo lock-out (štrajku spolčených továrnikov, ktorí súčasne zavrú svoje továrne), boli touto parlamentnou eskamontážou vyňaté zo všeobecného práva a podriadené mimoriadnemu trestnému zákonodarstvu, ktorého výklad pripadol samým továrnikom v ich funkcii zmierovacích sudcov. Dva roky predtým tá istá Dolná snemovňa a ten istý pán Gladstone známou počestnou cestou predložili návrh zákona na zrušenie všetkých mimoriadnych trestných zákonov proti robotníckej triede. Ale nikdy nepripustili, aby sa dostal ďalej ako k druhému čítaniu, a vec sa preťahovala tak dlho, až napokon „veľká liberálna strana“ nespokojná s touto zradou, dovolila anglickým sudcom, v každom čase ochotným slúžiť vládnucim triedam, aby znova vyhrabali staré zákony o „konšpiráciách“ a použili ich proti robotníckym združeniam…
    Hneď na začiatku revolučnej búrky sa odvážila francúzska buržoázia znova odňať robotníkom právo združovania, ktoré si práve len vydobyli. Dekrétom zo 14. júna 1791 vyhlásila všetky robotnícke združenia za „atentát na slobodu a deklaráciu ľudských práv“, ktorý sa trestá 500 livrami a odňatím aktívnych občianskych práv na jeden rok. 225.(225 Článok I tohto zákona znie: „Keďže zrušenie všetkých druhov združovania občanov toho istého stavu a povolania je jedným zo základných princípov francúzskej ústavy, je zakázané obnoviť ich pod akoukoľvek zámienkou a v akejkoľvek forme.“ Článok IV vyhlasuje, že ak „občania patriaci k tomu istému povolaniu, živnosti alebo remeslu sa navzájom poradia a dohodnú sa na tom, že spoločne odoprú služby svojej živnosti alebo svojej práce, alebo že ich poskytnú len za určitú cenu, tieto porady a dohody treba vyhlásiť… za protiústavné, za útok na slobodu a ľudské práva atď.“, teda za protištátne zločiny, celkom tak, ako v starých robotníckych štatútoch. (Révolutions de Paris, Paris 1791, t. III, p. 523.) (1, s. 610, 612)
    • Francúzska revolúcia považovala všetky zoskupenia, ktoré sa pohybovali medzi jednotlivcom a národom, za nelegitímne. V r. 1791 bol vo Francúzsku prijatý Le Chapelierov zákon, ktorý výslovne zakazoval každý dobrovoľný zväzok, ktorý vznikol na pracovno-stavovskej báze. Zákonom sa zakazovala činnosť odborov, zakazovalo sa združovanie robotníkov.
    „Hneď na začiatku revolučnej búrky francúzska buržoázia znovu odňala robotníkom právo združovania, ktoré si práve vydobyli. Dekrétom zo 14. 6. 1791 vyhlásila všetky robotnícke združenia za „atentát na slobodu a deklaráciu ľudských práv“, ktorý sa trestá 500 livrami a odňatím akýchkoľvek občianskych práv na 1 rok.
    Článok I. tohto zákona hovorí: „Keďže zrušenie všetkých druhov združovania občanov toho istého stavu a povolania je jedným zo základných princípov francúzskej ústavy, je zakázané obnoviť ich pod akoukoľvek zámienkou a v akejkoľvek forme.“
    Článok IV. Vyhlasuje, že ak „občania patriaci k tomu istému povolaniu, živnosti alebo remeslu sa navzájom poradia a dohodnú sa na tom, že spoločne odoprú služby svojej živnosti alebo svojej práce, alebo že ich poskytnú len za určitú cenu, tieto porady a dohody treba vyhlásiť… za protiústavné, za útok na slobody a ľudské práva atď.“ (Révolutions de Paris, Paris 1791, t. III p. 523)
    V r. 1831 bola krvavo potlačená revolta robotníkov v továrni na výrobu hodvábu v Lyone.
    V r. 1834 bola krvavo potlačená ďalšia revolta v továrni na výrobu hodvábu v Lyone. Dôsledky toho sa prejavili v celej Európe.
    Až v r. 1884 dostali francúzski robotníci právo zakladať pracovné odbory.

    Zákony proti združovaniu robotníkov boli zrušené v r. 1825, naďalej však hrozili tresty za pokusy zlepšiť pracovné podmienky použitím násilia. Každú organizovanú akciu však bolo možné ľahko kvalifikovať ako pokus o použitie násilia. Až v r. 1871 bol zrušený zákaz štrajkov vo V. Británii
    Obdobie do r. 1848 pritom možno pokladať za klasické obdobie kapitalizmu, pravý kapitalizmus, obdobie priemyselných revolúcií, vrcholné obdobie kapitalistického systému laissez-faire, voľnej hry ponuky a dopytu.

    Až po buržoáznodemokratických revolúciách v r. 1848, kedy začína kríza klasického, pravého kapitalizmu, kapitalizmus voľného trhu sa mení na monopolný kapitalizmus, došlo k určitému demokratickému posunu kapitalizmu.

    • V r. 1867 vo V. Británii zvýšila reforma volebného práva počet voličov z 1 milióna na 2 milióny a poskytla volebné právo okrem majetných tried aj špičkám robotníckej triedy.
    • V r. 1884 sa vo V. Británii po volebnej reforme počet voličov znovu viac ako zdvojnásobil a dosiahol 5 miliónov.
    • V októbri 1905 počas zhromaždenia Liberálnej strany v manchesterskej Sieni voľného obchodu požadovala Annie Kenneyová od vlády liberálov poskytnutie hlasovacieho práva ženám. Keď nedostala odpoveď, postavila sa na stoličku a zopakovala žiadosť, mávajúc transparentom. Rozzúrení stranícki funkcionári Annie Kenneyovú a jej priateľku Christabel Pankhurstovú dali zo siene vyhodiť. Onedlho ju polícia zatkla. Bol to prvý veľký čin sufražetského hnutia žien.
    Na druhý deň boli noviny, ktoré počas štyridsiatich rokov pokojných, zákonných kampaní za hlasovacie právo žien mlčali, zrazu tejto témy plné.
    Mnoho žien bolo za svoje pôsobenie väznených. Nechať sa zatknúť a väzniť boli dve z ich kľúčových zbraní vo svete, v ktorom ženy nemali nijaké politické práva, a ony ich aj naplno využili. Sylvia Pankhurstová vytvorila malú brošničku so symbolom mreží, ktorou bola po prepustení obdarovaná každá uväznená sufražetka. Hrdo ju nosili stovky žien.
    Matku Christabel Pankhurstovej Emmeline Pankhursst niekoľko rokov predtým postavili pred súd pre porušenie zákazu verejného rečnenia v Manchestri.
    V r. 1913 sa sufražetka Emily Wildingová Davisonová vrhla pod kolesá kráľovského kočiaru, na následky čoho zomrela.
    Fran Abramsová, Freedom´s Cause: Lives of the Suffragettes (Za vec slobody: Životy sufražetiek).
    • Až v r. 1928 bolo prijaté všeobecné volebné právo pre mužov a ženy v Anglicku.
    • Francúzske ženy získali právo voliť až v roku 1944, takmer 600 rokov od začiatkov kapitalizmu.
    • Až od 1. 2. 1966 sa francúzske ženy stali pánmi svojho majetku, keď sa im zároveň priznalo právo na rodinný rozpočet.
    • Až zákon z 13. 7. 1966 vo Francúzsku priznal ženám právo vykonávať svoje povolanie aj bez súhlasu manžela.
    • Talianske ženy získali právo voliť až v roku 1946.
    • Až 7.2. 1972 schválili hlasovacie a volebné právo žien vo Švajčiarsku
     V referende 1. 2. 1959 bolo ešte zamietnuté.
     Posledný švajčiarsky (katolícky) kantón priznal ženám volebné právo až v r. 1991.

    • Až v r. 1884 dostali francúzski robotníci právo zakladať pracovné odbory.

    Až v socialistickej epoche po r. 1928, pod tlakom socializmu sa kapitalizmus humanizoval, demokratizoval, liberalizoval. Teda za hranicou svojej klasickej podoby, v post-klasickej podobe, kedy už prebral mnoho vlastností socializmu. Na základe čoho možno povedať, že kapitalizmus nemá priamy vzťah k demokracii, nezávisí od nej. A liberálno-demokratickú podobu prijal až v socialistickej epoche, po r. 1968, pod tlakom socializmu – čo naznačuje súvislosť socializmu a demokracie.

    Pritom aj post-klasický kapitalizmus trpí výraznými obmedzeniami demokracie – len na občiansku a politickú oblasť. V ekonomickej oblasti hovorí o práve na súkromné vlastníctvo, je to však zdôrazňovanie práva úzkej skupiny vlastníkov na úkor práva zamestnancov, obmedzovanie pracovných, ekonomických práv zamestnancov, teda väčšiny občanov. Moji známi v okrese Rimavská Sobota často hovoria, ako im majitelia firiem nadávajú ako dobytku, pretože vo svojej firme sa majiteľ cíti absolutistickým panovníkom.

    Reply
    • 20. novembra 2018 at 21:39
      Permalink

      Pán Antal, veľmi múdre a zaujímavé slová. Vďaka.
      Ľudia odvtedy, ako sa stali vykorisťovaní predátormi vlastného druhu túžia po lepšom a slobodnejšom živote…
      V minulom storočí mali možnosť zmeny a zahodili ju…
      Prečo?
      Napriek technickému a technologickému rozvoju ľudstvo duševne aj duchovne upadá…
      Pretože práve to podporujú vládnuce elity…

      Reply
      • 20. novembra 2018 at 21:53
        Permalink

        Súdružka Devana.
        Čo je múdre na citovaní niektorých faktov s pokrútenými postojmi a neschopnosťou pochopiť históriu?
        Našťastie je to už za nami a svet sa posunul naozaj výrazne vpred.
        Ale ak porovnáme z histórie aké práva má súčasný obyčajný človek a aké mal práva obyčajný človek v stredoveku tak sme predsa veľmi výrazne pokročili. A aj socializmus bol historickým poučením. Našťastie je tatam:))

        Reply
  • 20. novembra 2018 at 16:12
    Permalink

    Citujem: Socializmus môže byť aj demokratický?

    Odpovedam: Nie, demokraticka moze byt len pani Nicholsonova:)

    Toto je psychologicky premyslena katastrofa, tato „opozicia“.

    Reply
    • 20. novembra 2018 at 17:06
      Permalink

      Norbert.
      Katastrofa je to, že tomu ani za mak nerozumiete.

      Reply
    • 20. novembra 2018 at 23:06
      Permalink

      Súdružka Slavomíra.
      To sú spomienky na materskú škôlku?

      Reply
        • 21. novembra 2018 at 10:18
          Permalink

          Súdružka Slavomíra.
          No vedel som že je to tak. Materská škola je pre Vás naozaj studnicou múdrosti.

          Reply
          • 21. novembra 2018 at 12:13
            Permalink

            A viete, že hej, Stalin! Deti majú v sebe totiž čistotu, ktorá vždy inšpiruje. Na rozdiel od Vás! Vy ma nedokážete obohatiť ničím, snáď iba tým, že ste pre mňa vzorom, ktorému sa nechcem podobať.

  • 21. novembra 2018 at 0:28
    Permalink

    Paní Slavomíro, přeji klidnou noc.

    Když tak sleduji vývoj diskuse směrem nahoru, stále více si připadám jako v Bohnicích na uzavřeném oddělení u MUDr. Ivana Davida. Katastrofa. (

    Nějak jsem si vzpomněl na Adamity z doby Jana Žižky z Trocnova, ani nevím proč. Ti, jak známo, neměli ke smilstvu s orgiemi nijak daleko, byli doslova urvaní z řetězu, taková malá Sodoma a Gomora v zemích českých. Asi jako ta zdejší diskuse. Tak jich nakonec Žižka nechal pobít mečem a ohněm, asi jako Nebesa pobila tu Sodomu a Gomoru ohněm a sírou.

    No, budou muset Nebesa po dlouhé době opět zakročit, protože samoopravný kód ve společenském chování rodu Homo Sapiens jaksi zkolaboval. ( A jak tak čtu narůstající vulkanickou činnost na této naší společné Matce Zemi, tak dlouho čekat nebudeme. Zatím nevím, ale na DAV-DVA to asi zabalím, jako i v HaNo před čtyřmi roky. Tam to nebylo jiné. Ale tady mi to připadá ještě horší.

    P.S.
    Zvláštní, opravdu, ale mezi Rusy tyhle problémy neprožívám. Tam když se objeví „neporazitelný“ vyrývač, všichni ho vytlačí na periferii zapomnění.

    Reply
    • 21. novembra 2018 at 7:27
      Permalink

      Pán Vašek, ja len nerozumiem tomu, prečo tento „pán“ ide po fašistoch, keď sa tu sám prezentuje ako NADČLOVEK, nikto nič nevie, nikto nič nechápe, diskutujúci tu podľa neho len trepú, píšu zlátaniny…nenašiel sa jeden, ktorého neurazil, neponížil.
      Ale na seba je tento „pán“ mimoriadne citlivý, hlboko sa ho dotkne, keď napíšem, že mi je ešte aj ten červík sympatickejší než on. Ja nemôžem zato, ale je.
      Bohužiaľ, po „nežnej“ sa nám tu namnožili takí: po schodoch z mŕtvol až na Olymp.

      Reply
    • 21. novembra 2018 at 10:25
      Permalink

      Súdruh Vašek z Moravy.
      Ten príspevok na ktorý odpovedáte súdružke Slavomíre mi strašne pripomína jedného nášho politika ktorého prezývajú “ Generátor náhodných slov“.

      Reply
  • 21. novembra 2018 at 9:02
    Permalink

    Pan Stalin, ja teda tej Nicholsonovej fakt nerozumiem, potiaľto sa zhodneme.
    Čomu však rozumiem je, že v elitárskej spoločnosti determinovanej najmä scestnými dedičskými právami bude vždy napätie.Toto neodstráni žiadna propaganda, nakoľko ju ľudia nakoniec prekuknú. Všetkým totiž dať výhody nemôžete a v tom je kameň úrazu.
    Všetko dobré a skoré vytriezvenie.
    Váš systém teda padne z rovnakého dôvodu ako ten predchádzajúci.

    Reply
    • 21. novembra 2018 at 10:20
      Permalink

      Súdruh Norbert.
      To je len Vaše zbožné želanie.
      Naopak pluralitné demokratické systémy pribúdajú a totalistické ( socialistické ) padajú. To sú fakty.
      Neviem aké sú to scestné dedičné práva, keďže ak majú moji rodičia majetok a ja ho zdedím a po mne moje deti, tak je to snáď spravodlivé.

      Reply
    • 21. novembra 2018 at 11:17
      Permalink

      Pán Norbert, Vy Nicholsonovej nerozumiete? Ja jej rozumiem–MOC, PENIAZE…
      Nuž aždý po sebe niečo zanechá, komunisti prosperujúce poľnohospodárstvo, vďaka ktorému sme boli potravinovo sebestační, priemyselné závody, sieť nemocníc, škôl /od materských až po vysoké/, sídliská…a Nicholsonová trestné oznámenia.
      To ste dobre pomenovali cit.“… v elitárskej spoločnosti determinovanej najmä scestnými dedičskými právami bude vždy napätie“. Presne tak, napätie! A v spoločnosti, v ktorej je napätie sa pokojne žiť veru nebude. Takže aká sloboda? Terajší systém už teraz vychováva svojich odporcov, v podstate smeruje ku svojmu koncu.

      Reply
  • 21. novembra 2018 at 11:16
    Permalink

    Pán Vašek, vari by ste neušli zbabelo pred naším roztomilým „Vševedkom“.
    Ja si myslím, že by sa mal stať talizmanom pre šťastie pre DAVDVA, ukážkou „vyspelosti“ našej opozície a kapitalizmu.
    Ja keď ho čítam, tam mám vždy dobrú náladu, pretože dokáže zo seba vypotiť iba zo 3 frázy, hlavný argument znie: Vy tomu nerozumiete. Odbornej diskusie sa bojí, je to prakticky neškodný malý služobníček kapitálu. Mne by už aj chýbal, každé ráno sa asi opýtam, kde je náš talizman. Mali by sme sa naučiť žiť nielen v pluralitnom komunistickom hnutí, ale za súčasť liberálno-demokratického socializmu a komunizmu považovať aj takýchto „Vševedkov“.
    Ja by som dokonca si ho pestoval, v komunizme by som utvoril skanzen kapitalizmu, kde by sa mohli realizovať aj takíto ľudia. Bola by to ukážka pre budúcich ľudí, ako to vypadalo v minulosti a čoho sa treba vystríhať.

    Ak sem kapitalistickí ideológovia dokázali poslať nášho nič nevediaceho „Vševedka“, je to dobré znamenie, dochádzajú im sily.

    Reply
  • 21. novembra 2018 at 11:31
    Permalink

    Pán elitár Stalin:
    Ak zdedíte po rodičoch firmu aj so zamestnancami, nie je to ok, lebo zamestnanci su slobodni ludia. Ano mozete ich postavit pred slobodne rozhodnutie: My way or the highway. Toto je vasa sloboda.
    Nedaval by som znak rovna sa medzi socializmus a totalitu.
    Kedze patrite k elite, nebude to pre vas tazke predstavit si, ze by povedzme 10% obyvatelov krajiny boli nesmrtelni ludia a nemali by ziadnu zodpovednost za svoje konanie. Ako by sa asi majetkovo rozdelila spolocnost? No tak, ze titu ludia by ziskali vaecsinu majetku. Myslite si, ze je to utopia? Ten nesmrtelny subjekt sa nazyva s.r.o. a presne k tomu doslo v USA. Toto napisal americky pravnik, ktory posobil dlhsiu dobu v administrative USA.
    Howgh.

    Reply
  • 21. novembra 2018 at 14:47
    Permalink

    Pane Antal, zdravím Vás.

    Velmožovi „Stalinovi“ jsem poslal toto.

    Na jaře 1999 jistá madam, jmenovala se za svobodna Marie Körbelová, Češka, vzkázala Srbům, že jim přiveze svobodu a demokracii pod křídly bombardérů. A proto, můj vůdče, moc Vás prosím, odpovězte mi na jedinou otázku. Je tohle ta svoboda a demokracie, kterou jste měl na mysli?

    VÍCE NEŽ 1000 LETADEL,
    10 TISÍC RAKET TOMAHAWK,
    35 TISÍC LETECKÝCH ÚDERŮ,
    PŘI KTERÝCH BYLO SVRŽENO 100 TISÍC TUN BOMB
    (EKVIVALENT 6 HIROŠIMSKÝCH BOMB)

    https://www.youtube.com/watch?time_continue=1&v=KRPdPqr5ZLg

    A velmož mi napsal toto, cituji: „A tie číslo to sú štatistiky munície čo hodili Srbi na Chorvátov, alebo ste čítali niečo o nejakej inej vojne?“ Konec cit.

    Resumé? Pane Antal velmož „Stalin“ je nejen negramotný, protože nepoznal vlastní kámoše zpoza Atlantidy, ale ještě je i idiot, když neví, kdo pouští Tomahawky.

    Reply
    • 21. novembra 2018 at 16:34
      Permalink

      Pán Vašek, asi ste nepochopili, že náš „Vševedko“ je Nevedko. Ale je náš, vycmukajme ho na líčko:-).

      Reply
    • 22. novembra 2018 at 18:24
      Permalink

      Súdruh Vašek z Moravy.
      Idiot ste tak akurát Vy aj s Vaším zastávaním sa vojny a násilia.
      Nebyť americkej intervencie v Juhoslávií, tak by umrelo množstvo nevinných civilov a aj vojakov. Ale tých Vám ľúto nie je, akurát že vojnu zastavili Američania a keďže Vy milujte chudobu a biedu, ste proti Američanom apriori.
      A idiot, je každý kto chce aby sa ľudia medzi sebou vraždili a to donekonečna.

      Reply
  • 21. novembra 2018 at 14:50
    Permalink

    Aby som nevyvodzoval socializmus a komunizmus, tézu o socialistických demokratických revolúciách v r. 1988-89 len teoreticky, pridám osobnú skúsenosť z novembra 1989, i z predchádzajúcich rokov.

    Na jednom seminári k filozofii dejín nejaké 2-3 roky pred r. 1989 sa študenti spontánne pustili do diskusie o budúcnosti, komunizme, jeho podobách. Bol som takou spontánnosťou zaskočený, v niektorých utopických úletoch som ich musel brzdiť, aby sme si socializmus a komunizmus nepredstavovali ako raj, náboženstvo, ale dávali im reálne obrysy. Aj táto skúsenosť svedčí o tom, že tie prieskumy z novembra 1989 o socialistickej orientácii ľudí boli reálne.

    Samozrejme, nie všetci boli tak orientovaní, medzi študentmi boli aj protisocialisticky zameraní. Jeden to priamo aj povedal, že pokladá socializmus za omyl, zlý systém. Ale aj tá otvorenosť niečo znamenala, že nečakal pomstu. Aj neskôr za mnou prišiel a povedal, že sprvu si myslel, že som dogmatik, ale zistil, že sa dá so mnou rozumne diskutovať.
    V inom krúžku boli zase dve veľmi usilovné, aktívne študentky silne nábožensky založené. Prezradili mi to ich spolužiačky. Ale nemal som pocit, žeby boli aj protisocialisticky orientované, nemal som dôvod ich zle hodnotiť.

    Počas novembrových udalostí študenti chceli o udalostiach diskutovať. Môj kolega vedľa, budúci bankový topmanažér, to odmietol. Ja nie, vedel som, že sa tomu nedá vyhnúť a prichádza čas na zásadnejšie premeny socializmu. V tomto pozitívnom duchu som so študentami aj hovoril. Dvaja členovia koordinačného výboru univerzity ma pozvali medzi nich. Veľmi dobre poznali moje prosocialistické, komunistické názory, aj z toho sa dá usudzovať, že prvotné ciele študentského hnutia neboli protisocialistické, kontrarevolučné, ale skôr revolučné.
    Chodil som na koordinačný výbor často, diskutovali sme o tom, ako ďalej. Samozrejme, nemal som poruke hotové vrece návrhov, k tomu môže dospieť človek po dlhodobej študijnej a mysliteľskej práci. Aj keď v rámci diskusií o prestavbe sme často aj na straníckych schôdzach diskutovali o zmenách, KSČ na takéto ďalekosiahle zmeny nebola pripravená, vyzbrojená návrhmi, argumentami, koncepciami, pretože mnohé diskusie boli formálne.
    Všimol som si v koordinačnom výbore, že ak jeden deň sme len diskutovali o nejakých krokoch, a ja som sa ich snažil udržať v prosocialistickom smere, na druhý deň prišli už s hotovými bodmi. Nebolo to z ich hlavy, niekto im hotové návrhy krokov dodával.
    Išlo to cez tajné služby, až neskôr som totiž z médií sa dozvedel, že jeden študent z koordinačného výboru bol ich spolupracovníkom. Neskôr aj člen Dozornej rady VSŽ. Vtedy som to nevedel, ale dobre sme s ním vtedy vychádzali a nemal som neskôr pocit, že bol protisocialisticky namierený. O pár rokov sme sa stretli a choval sa znovu ku mne priateľsky, hoci poznal moju komunistickú orientáciu. Nedá sa teda ani zo správania jednej zo síl, pôsobiacich na udalosti, povedať, žeby bola antisocialisticky orientovaná. Lenže tých síl tam pôsobilo viacero a viaceré pri uprázdnenom priestore preberali iniciatívu a udávali smer.

    KS na takýto rýchly priebeh udalosti nebola pripravená. Zašiel som na ÚV KSS, zašiel som na OV KSS, prediskutovať kroky, boli skoro prázdne, strana vyprázdnila priestor. Hoci sme mohli vziať udalosti do svojich rúk, dať im prosocialistickú orientáciu.

    Nikdy však nie je neskoro, treba prestať s porazeneckými rečami, nikto socializmus neporazil, historicky to nie je možné. Výrobno-technologická základňa civilizácie si vyžaduje už úplne iný systém ako kapitalizmus, prekročila aj možnosti socializmu, takže prežívanie spráchnivenej podoby kapitalizmu nie je ukážkou jeho sily, ale ukážkou našej neschopnosti. Treba to prekonať.

    Reply
    • 22. novembra 2018 at 18:27
      Permalink

      Pekné blbiny.
      Každý kto vie logicky uvažovať a nebojí sa akceptovať fakty vie, že socializmus je chorá utópia, ktorá nič dobre nepriniesla. A dôkaz je jasný. Okrem Kuby, Severnej Korei a Venezuely už socialimus neexistuje nikde. A ako žijú ľudia v týchto socialistických krajinách je všeobecne známe.

      Reply
      • 22. novembra 2018 at 20:37
        Permalink

        Vitaj, Vševedko-Nevedko, už mi chýbali Tvoje komentáre, hneď mám lepšiu náladu, vidiac detinskú úroveň argumentácie apologétov kapitálu. Píš, píš a píš, ľudia sa na tom dobre bavia.
        Blbosť tohto komentára spočíva v tom, že zbytočne dáva priestor poukázaniu, že hlavnými socialistickými krajinami sú Čína a Vietnam, s takmer 1,4 mld. obyvateľstvom. Kuba tam patrí tiež.
        Venezuela nikdy nebola socialistickou krajinou.

        Reply
        • 23. novembra 2018 at 10:44
          Permalink

          Stalin tak obohatil moju slovnú zásobu: idiot, zlátaniny, voloviny,debiliny, táraniny, blbiny…už sa teším na ďalší slovný skvost.

          Reply
          • 23. novembra 2018 at 11:42
            Permalink

            Jeho neoceniteľný prínos je v tom, že nás učí brať takúto školácku argumentáciu s humorom, nadhľadom, pozdvihuje náš optimizmus, že kapitalizmus sa čoraz viac rozkladá, ak dokáže argumentovať len na úrovni tejto slovnej zásoby.

          • 23. novembra 2018 at 13:04
            Permalink

            Paní Slavomíro, Vy ani netušíte,

            jak jsem se zasmál, když jsem si právě před chvílí přečetl Vaši odpověď soudruhu Stalinovi, cituji: „Nie, Voltaira sme preberali už v jasliach.“ ))) Bravo, paní kolegyně, lepší start na prahu víkendu jste mi darovat nemohla. )))

            P.S.
            A protože se mi zalíbilo hodnocení soudruha Stalina také od pana Antala, tedy, že je „Vševedko-Nevedko“, tak si dovolím jen poznamenat, že právě na dnešní datum, tedy na 23.11., připadá 110. výročí narození známého sovětského autora Nikolaje Nosova. Byl to totiž právě N. Nosov, kdo napsal vynikající dílo pro děti pod názvem Незнайка на Луне, tj. Nevedko na Mesiaci. )))

            A když už jsme u toho Nevedka na Mesiaci. ) Zde je kompletní zfilmovaná kniha v originále, česky a slovensky to neexistuje, což je docela škoda. Již to na YouTube shlédlo přes 12 miliónů diváků:

    • 23. novembra 2018 at 15:00
      Permalink

      P. Kotrádyová, to som si uvedomil, keď som odoslal komentár, že to som mohol tiež napísať, že nás zjednocuje.
      Naše polemiky na pozadí školáckej argumentácie Vševedka-Nevedka vyzerajú veľmi pozitívne a pracovne: Veď som hovoril, že je naším talizmanom pre šťastie a šťastnú ruku.

      Reply
  • 23. novembra 2018 at 13:43
    Permalink

    Pán Vašek, mne sa zase páčilo to Vaše:
    Soudruhu Staline, můj vůdče, zdravím Vás!
    Povím Vám nečekané, tedy pro Vás určitě. Již nikdy nepůjdu k volbám. Proč? Protože nechápu, co je to svoboda, protože životu nerozumím, politice nerozumím, jsem tak trochu, ve smyslu morálky, Grigorij Perelman, zkrátka, jsem dokonalý IDIOT, můj vůdče. )

    To bolo dobrééé!!!

    Vďaka za rozprávku! Keď som bola malá, od kreslených ma nevedeli odtrhnúť. A rada si ich pozriem aj dnes.

    Reply
  • 25. novembra 2018 at 14:54
    Permalink

    PROPAGANDA? ACH, TA PROPAGANDA…

    Zdravím všechny.

    Až 80 % orné půdy v České republice je otrávených:

    https://www.stream.cz/adost/10028599-zamorena-puda-alarmujici-vysledky-testu-pudy-v-cesku?rss&dop-ab-variant=5&seq-no=1

    „Objektivní“ sdělováky mlčí? A co to tohle. Až 20 hektarů orné půdy v České republice DENNĚ MIZÍ pod betonem a asfaltem parkovišť, skladů pro AMAZON, pod golf. hřišti pro pracháče atd.

    https://www.lidovky.cz/byznys/firmy-a-trhy/v-cesku-raketovou-rychlosti-mizi-orna-puda-rocne-7-500-hektaru.A150403_114958_firmy-trhy_ele

    „Objektivní“ sdělováky mlčí? A co to tohle. No, konečně, přece tohle je třeba do lidí mrskat hlava nehlava ještě sto let, chléb a hry, milý národe:

    https://www.seznamzpravy.cz/clanek/dosud-nezverejneny-zaznam-z-konce-listopadu-89-co-zadali-cesi-pod-konem-60614?dop-ab-variant=2&seq-no=2&source=hp

    Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

%d blogerom sa páči toto: