Mladí ľudia sa musia postaviť za väčšiu demokratizáciu spoločnosti

Dnešná doba je iná, je zvláštna. Je odlišná od ostatných dôb, ktoré z dejín poznáme. Ľudia pracujú viac, žijú rýchlejšie a sú omnoho chladnejší. Celý svet ako keby ochladol a stratil cit. Sociálne vzťahy nahradili sociálne siete. Nadšenie so spoločnej snahy niečo zmeniť nahradil „like“ na Facebook-u. Mladí ľudia žijú iný život ako ich predchodcovia. Slobodnejší, ale zato izolovanejší. Zameraný viac na individuálne práva, menej na spoločenské povinnosti. Každý by si mal však uvedomiť, že tu nie je večne a dom, v ktorom býva nakoniec prenechá niekomu inému. Či chce alebo nie. Úlohou mladých ľudí je naučiť sa zanechať dom v lepšom stave, v akom bol keď sa nasťahovali.

Pred nedávnom som písal článok o tom, že by sa naša spoločnosť mala viac demokratizovať. Posilniť demokraciu v každej vetve rozdelenia moci v štáte. Či už je to :

  • priamo volená – Vláda,
  • priamo volený – Parlament,
  • priamo volený – Predseda okresu,
  • priamo volený – Okresný Šéf polície,
  • priamo volený – Hlavný Okresný Sudca.

V článku vyzývam všetkých ľudí, aby sa k demokratizácii spoločnosti prihlásili. A hlavne vyzývam mladých ľudí. Je potrebné, aby boli práve oni nositeľmi zmeny, aby boli práve oni tou silou, ktorá dokáže ovplyvniť chod dejín.

Digitálna doba a pasivita mladých

Digitálna doba má svoje nepopierateľné výhody. Komunikácia s ľuďmi naprieč celým svetom, obrovská databáza dostupných dát, umeleckých a literárnych diel. Všetko potrebné pre inteligenčný rozvoj človeka. No na druhej strane má aj množstvo nevýhod. Deti do 10 rokov vedia zaobchádzať so smart technológiou lepšie ako niektorí ľudia v produktívnom veku života, čo následne vytvára pocit zastarania alebo vyhorenia. Mnoho detí do 16 rokov trávi svoj voľný čas pri počítači a nezaujíma sa o to, čo sa deje v ich okolí. Časy, kedy sa ľudia schádzali na spoločných stretnutiach a prirodzene sa bavili o rôznych veciach, postupne vyprchávajú. Spoločnosť je chladnejšia, pasívnejšia a nezdravo individualistická.

Táto pasivita však nie je iba nejakým novým trendom alebo dočasným obdobím. Je to nebezpečenstvo, ktoré treba v čas rozpoznať. Ak prestaneme byť ako mladí ľudia zvedaví, pokrokoví a aktívni, dovolíme niekomu inému, aby určoval pravidlá hry podľa svojho uváženia. Musíme sa znova zaktivizovať pre dobrú vec, presne tak ako v priebehu minulého storočia.

Demokratizácia spoločnosti je len prvým krokom. Mladí by sa mali rovnako zasadzovať o globálne zjednocovanie. Vytvorenie spoločných, celosvetových orgánov na koordináciu života a správu spoločnosti. Globálny trhový mechanizmus predbehol vo svojej sile národné štáty a spoločenstvá štátov. Štátom alebo federáciám sa nadnárodnému kapitálu konkuruje ťažko. Vo svojej podstate štáty ani nadnárodným spoločnostiam nekonkurujú, naopak. Každý z nich sa ich snaží prilákať na svoje územie cez znižovanie životnej úrovne ľudíobčanov. Tým myslím: nižšie platy, spoplatnené zdravotníctvo, nízke sociálne zabezpečenie a podobne. Rozumiete.. Štát láka gigantickú spoločnosť na svoje územie, tým že zníži životnú úroveň obyvateľov.. V tejto súvislosti sa však musíme zamyslieť nad konkrétnou otázkou, a to..

Kto je štát?

Podľa definícií je štát – Určité, politicky zvrchované spoločenstvo ľudí, hovoriacich rovnakým alebo rozličnými jazykmi, vlastnou politickou správou a organizáciou, s rovnakým občianstvom, nie nevyhnutne žijúcich na rovnakom území, zdieľajúcich spoločnú alebo podobnú kultúru a tradície. Týmto sme si odpovedali na otázku – ČO je to štát? Ale nás hlavne zaujíma otázka – KTO je to štát? A odpoveď je veľmi jednoduchá. My všetci. Každý jeden občan je štát.

Každý jeden z nás je malá súčasť štátu. Ak by sme teraz všetci, napríklad občania Slovenska, naraz zmizli, zmizol by aj náš spoločný štát. Práve preto považujem politiku znižovania sociálnych a príjmových štandardov občanov štátu za účelom prilákania nadnárodného kapitálu, ako snahu elít ísť proti prirodzenému vývoju spoločnosti a proti posilňovaniu inteligencie populácie. Ak sa chceme vyvíjať, musíme mať pevnú základňu, na ktorú môžeme postaviť pevnú nadstavbu.

Trh > Ľud

Trh nás prerástol, zobral nám z rúk takmer všetky účinné nástroje na to, ako odolať jeho moci. Na začiatok si povedzme, Kto to vlastne ten „TRH“ je? Trh je určitá skupina ľudí, ktorí patria medzi Ľud, ale paradoxne sa od neho často odčleňujú. Sú to vlastníci tých najväčších nadnárodných firiembanky, médiá, spravodajské a ratingové agentúry, priemysel, ropa a plyn, potraviny a nápoje, spotrebné veci atď. S drobnými výnimkami určuje pravidlá hry na celosvetovom trhu len nepatrná časť ľudí zo 7 miliardovej populácie planéty. Pár alternatív na zmenu tu však stále je. Vo svete, kde existuje globálny trh a globálny pohyb kapitálu je nereálne, aby mu dokázal čeliť národný štát, alebo nejaké iné, menšie spoločenstvo štátov. Možnosť je len jedna – na globálny trh treba nastaviť globálne, správne orgány. Napríklad:

  • Evidenčný orgán občanov,
  • Prerozdeľovací orgán,
  • Orgán Spravodlivosti,
  • Ochranný a obranný orgán,
  • Vedecko – technický orgán,
  • Diplomatický orgán,
  • Orgán Svetového dedičstva fauny, flóry a ľudských civilizácií,
  • Spravovací orgán,
  • Zastupiteľský orgán,
  • Orgán Správy trhu a peňazí

Jedine organizáciou, jednotnou a odhodlaním dokážeme vrátiť moc a možnosť rozhodovania o zdrojoch planéty späť do rúk Ľudu. Veľmi málo ľudí vlastní veľmi veľkú časť svetového bohatstva. A to bráni tomu, aby sa ľudstvo ďalej vyvíjalo. Človek predsa nezloží krásnu pieseň ak trpí hladom alebo smädom.

Trhový mechanizmus je dnes tak silný, že svoju dominanciu vo svete skrýva tak sofistikovane, že si väčšina globálnej populácie myslí, že ju nik nemanipuluje. Omyl. Konzum a plytvanie zdrojmi planéty za účelom zisku je dnes ľuďom predkladané prostredníctvom médií tak nenápadne, že si to málokto uvedomí. Ja osobne nechcem takýto svet. Nechcem svet, kde viem, že je dosť pre všetkých ľudí, ale polovica trpí chudobou, hladom a smädom. Nechcem svet, ktorý je niekomu dlžný takú sumu peňazí, ktorá v globálnom obehu ani neprúdi a nie je ničím krytá. Nechcem svet, ktorý ničí svoj vlastný zdroj života. Chcem svet, ktorý bude pokrokový, plne slobodný a demokratický. Chcem svet v ktorom bude prevládať viac spolupráca ako konkurencia. Svet, v ktorom vládne mier a hlavne porozumenie. Svet, kde sa bude každý snažiť pozdvihnúť sám seba a tým aj celé Ľudstvo.

Organizujme sa, inak môžeme prísť o to, za čo sme dlhé roky tvrdo bojovali. Nenechajme sa ovládať.

Foto: Francisco Osorio, CC

Na našich stránkach poskytujeme priestor skutočne pestrej palete názorových línií, predstavujúcich alternatívu voči súčasnému zriadeniu. Preto čitateľov upozorňujeme, že nakoľko i samotní členovia redakčného kolektívu DAV DVA, spolupracovníci či korešpondenti vzišli z rôznych prúdov, v partikulárnych otázkach sa ich výklady a postoje môžu líšiť či si dokonca miestami protirečiť. Iba názorová pluralita totiž umožňuje skutočne plodnú a hodnotnú diskusiu s potenciálom vygenerovať tie najlepšie myšlienky, schopné načrtnúť pôdorys pre nové spoločensko-ekonomické zriadenie, zohľadňujúce potreby 21. storočia.

Zdieľaj tento článok:

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

close

Pomôžte nám s propagáciou: